Boli objavené len pred viac ako tromi desaťročiami a vidno ich len zriedka. Zachytil ich český fotograf Daniel Ščerba.
Blýskanie červených škriatkov nad Českou republikou. Foto: Daniel Ščerba. Zdroj: NASA
V pondelok 12. septembra 2022 publikoval americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na svojom portáli v rubrike astronomická snímka dňa fotografiu s názvom Blýskanie červených škriatkov nad Českou republikou. Zachytáva prchavý moment výskytu vzácnych nadoblačných bleskov, takzvaných červených škriatkov, ktoré sa vo veľkom počte objavili počas búrky nad severnými Čechmi 26. augusta 2022 o 21.32 stredoeurópskeho letného času – informuje o tom portál Česko-slovenskej astronomickej tlačovej agentúry astro-novinky.eu.
Vzácny záber urobil fotograf Daniel Ščerba pri fotografovaní z Dolného Údolia (Zlaté Hory) v Jeseníkoch neďaleko vysielača pri Ondřejoviciach. Podarilo sa mu ich odfotografovať z asi dvestokilometrovej vzdialenosti vďaka tomu, že boli vysoko nad zemou a mali veľké rozmery. Jeho záber je devätnástou fotografiou zachytenou v Česku, ktorú NASA uverejnil na svojom portáli v rubrike astronomická snímka dňa.
Pozrite si
Ako vznikajú červení škriatkovia
NASA v popise k Ščerbovej fotografii vysvetľuje, že červení škriatkovia vznikajú po silnom údere blesku z mraku s pozitívnym nábojom na zem ako protipól. Sú to vlastne gule ionizovaného vzduchu s priemerom sto metrov, ktoré „vystreľujú“ z asi osemdesiatkilometrovej výšky rýchlosťou, ktorá predstavuje desať percent rýchlosti svetla. Za nimi vzápätí nasleduje skupina hore stúpajúcich ionizovaných guličiek.
Portál astro-novinky.eu vysvetľuje, že názov týchto hore smerujúcich bleskov pochádza z anglického red sprites (v preklade červený škriatok alebo presnejšie červený prízrak). V skutočnosti ide o veľké úkazy rozkladajúce sa vo výške päťdesiat až deväťdesiatpäť kilometrov nad zemou, ktoré sú viditeľné len asi jednu stotinu sekundy.
Ich existenciu predpokladal už fyzik Charles Wilson
O ich existencii prvýkrát diskutoval Charles Wilson (1869 – 1959), škótsky fyzik a nositeľ Nobelovej ceny, už v roku 1925. O tridsaťjeden rokov neskôr ich podľa jeho slov na vlastné oči pozoroval. Ale pretože v tom čase neexistovalo médium, ktoré by dokázalo tento jav zaznamenať a jeho pozorovanie potvrdiť, naďalej sa považoval iba za teoreticky možný.
Červených škriatkov zachytili až v roku 1989
Až 6. júla 1989 celkom náhodou zachytili červených škriatkov vedci z Univerzity v Minnesote. Pod vedením profesora Johna R. Wincklera (1916 – 2001) testovali novú vysokocitlivú LLLTV kameru, primárne určenú na pozorovanie slabých štruktúr polárnych žiar. Od tej doby sa výskumu červených škriatkov venuje celý rad odborníkov aj nadšených pozorovateľov.
Ako odfotiť červených škriatkov
Žiaľ, pre rastúcu mieru škodlivého svetelného znečistenia z miest je šanca, že sa ich podarí zaznamenať, limitovaná. Najlepšie sa totiž dajú zachytiť nízko nad obzorom a v čase, keď je zdrojová búrka ďaleko od pozorovateľa (čiže spravidla pod obzorom).
Fotografi na zachytenie prchavých škriatkov využívajú lokality ďaleko od miest s dokonalým výhľadom, pretože práve nízko nad obzorom sa svetelné znečistenie prejavuje najviac. Dôležitá je pritom technika, potrebujú svetelný objektív, vysokocitlivú kameru a možnosť snímať prebiehajúce vzdialené búrky vysokofrekvenčne a v priebehu aj niekoľkých hodín.
Zdroje: astro-novinky.eu, NASA
(GL)
