Vedci zistili, že mnohé rastliny vydávajú slabé zvuky, keď sú v strese.
Rastliny vydávajú špecifické zvuky. Zdroj: iStock/Dima Berlin
Rastliny vydávajú špecifické zvuky vtedy, keď ich niekto poškodzuje. Ide o slabé prasknutie alebo cvaknutie, ktoré sotva počuť. Vedci zvuk prirovnávajú k praskaniu bublinkovej fólie. Signály, opísané v časopise Cell, vydávajú rastliny paradajok a tabaku, keď sú dehydrované alebo fyzicky poničené.
Zvuky majú okolo 60 až 65 decibelov, ale vyskytujú sa vo frekvenciách, ktoré ľudské ucho nedokáže zachytiť. To znamená, že svet okolo nás môže byť plný zvukov rastlín, ktoré nám úplne unikajú. Vedci tvrdia, že zvuky sú nositeľmi rôznych informácií. Podľa Lilach Hadanyovej, hlavnej autorky štúdie a evolučnej biologičky a teoretičky z Univerzity v Tel Avive, existujú živočíchy, ktoré tieto zvuky počujú, takže je podľa nej možné, že dochádza k mnohým akustickým interakciám.
Vedci už predtým zaznamenali ultrazvukové vibrácie v rastlinách, táto štúdia však ako prvá preukázala, že zvuky sa šíria vzduchom. Vďaka tomu sú relevantnejšie pre ostatné organizmy v prostredí. „Rastliny stále interagujú s hmyzom a inými živočíchmi a mnohé z týchto organizmov využívajú zvuk na komunikáciu, takže by bolo pre rastliny veľmi nevýhodné, keby zvuk vôbec nevyužívali,“ tvrdí Lilach Hadanyová.
Výskumníci pomocou mikrofónu zaznamenávali reakcie zdravých aj vystresovaných rastlín paradajok a tabaku v odhlučnenej miestnosti a neskôr aj v skleníku, v ktorom bolo počuť okolité zvuky. Rastliny vystavili stresu dvoma spôsobmi: najskôr ich niekoľko dní nepolievali a odrezali im stonky. Následne tím vedcov vytrénoval algoritmus strojového učenia rozlišovať medzi zdravými rastlinami, dehydrovanými rastlinami a rastlinami s odrezanými stonkami.
Presná príčina zvukov nie je známa
Výsledky ukázali, že rastliny v strese vydávali oveľa viac zvukov ako zdravé rastliny. Tieto zvuky znejú ako cvaknutie alebo prasknutie, pričom jedna rastlina v strese vydáva v nepravidelných intervaloch približne 30 až 50 takýchto zvukov za hodinu. Naopak, zdravé rastliny boli väčšinou tiché. Napríklad paradajky, ktoré odborníci nevystavili stresu, podobné zvuky nevydávali.
Rastliny trpiace nedostatkom vody začali vydávať zvuky ešte pred tým, ako sa pri nich prejavili viditeľné príznaky dehydratácie. Počet zvukov dosiahol vrchol po približne piatich dňoch bez vody, potom klesal, keď rastliny úplne vyschli. Typ zvuku sa líšil v závislosti od príčiny stresu. Systém strojového učenia úspešne rozlišoval medzi dehydratáciou a fyzickým poškodením a dokonca dokázal identifikovať, či zvuky pochádzajú z paradajok alebo z tabaku.
Hoci sa štúdia zameriavala na paradajky a tabak, pretože sa dajú ľahko pestovať v kontrolovaných podmienkach, vedci testovali aj iné druhy. Zistili, že mnohé rastliny, napríklad kukurica, pšenica, vinič a kaktusy, vydávajú zvuky, keď sú vystavené stresu.
Presnú príčinu týchto zvukov zatiaľ nepoznajú. Vedci sa domnievajú, že môžu byť dôsledkom kavitácie, procesu, pri ktorom sa vnútri cievneho systému tvoria a praskajú vzduchové bubliny.
Tieto zistenia by mohli pomôcť poľnohospodárom monitorovať úroveň hydratácie plodín a zvýšiť efektívnosť zavlažovania. V súčasnosti vedci skúmajú reakcie iných organizmov, zvierat aj rastlín na tieto zvuky a zároveň skúmajú aj schopnosť identifikovať a interpretovať tieto zvuky v úplne prirodzenom prostredí.
Zdroj: SciTech Daily, Cell
(RR)
