Tento rok uplynulo 140 rokov od Haymarketského masakra v Chicagu, ktorý sa uskutočnil počas protestov pracujúcich za 8-hodinový pracovný čas.
Drevoryt zobrazujúci Haymarketský masaker z roku 1886. Zdroj: Wikimedia Commons
Sviatok práce, medzinárodný sviatok pracujúcich, si každoročne pripomíname 1. mája. Už od roku 1890 sa tento deň považuje za hlavný sviatok robotníckeho hnutia v Európe aj vo svete. Jeho pôvod má korene v severoamerických robotníckych protestoch a v hnutiach 19. storočia.
Boj za osemhodinový pracovný čas
Tento rok uplynulo už 140 rokov odo dňa, keď pracujúci v Chicagu hromadne začali generálny štrajk s cieľom vydobyť si kratší pracovný čas.
V období označovanom ako priemyselná revolúcia (1760 – 1914) ľudia, deti aj dospelí ťažko pracovali, a to v zlých podmienkach a neúnosne dlho. Prispeli k tomu industrializácia, ako aj zavedenie umelého osvetlenia. Bežný pracovný čas sa pohyboval od 12 do 16 hodín denne šesť až sedem dní v týždni. Zo strany pracujúcich silnel tlak, aby sa pracovný čas skrátil na osem hodín. Ich požiadavky vystihuje heslo osem hodín práce, osem hodín odpočinku, osem hodín pre seba. Toto heslo sa stalo symbolom hnutia.
Pozrite si
Haymarketský masaker
Jednou z kľúčových udalostí robotníckeho hnutia v USA bol tzv. Haymarketský masaker (The Haymarket Riot), ktorý sa uskutočnil v americkom Chicagu v roku 1886.
Dňa 1. mája 1886, ktorý bol až do konca 19. storočia v USA považovaný za tzv. moving day, keď sa ukončovali alebo uzatvárali pracovné zmluvy väčšinou z dôvodu zmeny práce alebo bydliska, vstúpili robotníci po celej krajine do generálneho štrajku. Hlavnou požiadavkou bolo zavedenie 8-hodinového pracovného času.
Podľa dobových záznamov sa zapojilo viac ako 340-tisíc pracujúcich z približne 11-tisíc podnikov. Len v Chicagu vyšlo do ulíc približne 80-tisíc ľudí. Spočiatku pokojné protesty sa zvrhli dňa 3. mája. Napätie vyvrcholilo pred továrňou podnikateľa Cyrusa H. McCormicka, kde došlo k násilným stretom medzi štrajkujúcimi a políciou, pri ktorých zahynulo šesť robotníkov.
O deň neskôr, čiže 4. mája, sa na námestí Haymarket konalo zhromaždenie s účasťou niekoľko tisíc ľudí. Zvrat v pokojnom zhromaždení nastal v momente, keď niekto hodil medzi policajtov bombu. Polícia následne začala strieľať do davu.
Pri násilnostiach zahynulo sedem policajtov a štyria protestujúci, približne 70 ľudí utrpelo zranenia. Po udalostiach nasledoval ostro sledovaný súdny proces. Osem mužov bolo obvinených zo sprisahania s cieľom spáchať atentát. Všetkých osem obvinených bolo uznaných za vinných zo sprisahania, hoci bolo zrejmé, že nikto z nich bombu nevyrobil ani nehodil do davu. Štyria z nich boli popravení, jeden spáchal vo väzení samovraždu a zvyšní traja boli odsúdení na väzenie a neskôr omilostení.
Prvý medzinárodný Sviatok práce
V roku 1889, teda 100 rokov po Veľkej francúzskej revolúcii, sa v Paríži zišli odborové zväzy a robotnícke strany z celého sveta na ustanovujúcom kongrese Druhej internacionály. Účastníci sa pripojili k plánom Americkej federácie pracujúcich na zorganizovanie demonštrácií, ktoré sa nakoniec konali 1. mája 1890. Demonštranti požadovali osemhodinový pracovný deň, ale aj vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres Druhej internacionály v roku 1889 v Paríži.
Haymarketské udalosti sa stali symbolom boja za práva pracujúcich a významným medzníkom v dejinách robotníckeho hnutia. Práve na ich pamiatku vyhlásila Druhá internacionála na svojom kongrese v Paríži v roku 1889 1. máj za medzinárodný deň pracujúcich. Postupne sa tento sviatok stal symbolom medzinárodného boja za lepšie pracovné podmienky.
Po tom, ako sa v roku 1890 konali prvé prvomájové demonštrácie, sa Sviatok práce etabloval ako deň pripomínajúci sociálne práva, solidaritu a historický zápas pracujúcich za dôstojné podmienky.
V novovzniknutom Československu bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok v roku 1919. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a proti zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. V období socializmu boli prvomájové oslavy v Česko-Slovensku spojené s prvomájovými sprievodmi s alegorickými vozmi po vzore Sovietskeho zväzu.
Zdroj: watson, The Gilder Lehrman Institute of American History, Wikipedia (1, 2), Deutscher Gewerkschaftsbund, APWU
Šumichrast, A: Haymarketský masaker – Sviatok práce a jeho dramatický pôvod. In: Historická revue, 6/2018
(zh)
