RNDr. Martin Benko, PhD. je generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave a zároveň uznávaný slovenský odborník v oblasti meteorológie. Vo svojom vedeckom výskume sa zaoberal rádiosondážnymi meraniami a ich priestorovej chybe pri vstupe do numerického predpovedného modelu. V posledných rokoch sa okrem manažérskej práci venuje najmä popularizácii meteorológie v médiách, na prednáškach pre školy a verejnosť.
Témou vedeckej kaviarne bola meteorológia, veda, ktorá sa zaoberá štúdiom atmosféry, jej zložením a vlastnosťami. Podstatnou časťou všetkých javov a dejov, ktoré v nej prebiehajú, sa označujú všeobecne známym pojmom, počasie. A vo verejnosti snáď najviac obľúbenou a diskutovanou témou sú predpovede počasia. Ako sa tvorí predpoveď počasia? – je názov septembrovej Vedy v CENTRE, v ktorej sme sa mohli dozvedieť, že za počasím sa skrýva celý rad meteorologických procesov, fyzikálnych princípov i zákonitostí. Aké sú to a čo je ich príčinou? Príroda je totiž nevyspytateľná a predpovede počasia sú vždy len predpoveďami. Preto seriózna predpoveď počasia je zložitý proces, ktorý závisí od množstva faktorov. Na úspešnú predpoveď počasia je potrebné získať čo najpresnejší popis aktuálneho stavu atmosféry, čo najpresnejší popis javov a samozrejme aj výkonnú výpočtovú techniku, ktorá dokáže zložité rovnice, vzťahy a fyzikálne parametre v atmosfére zrátať. Proces prípravy predpovede počasia preto zahŕňa najrôznejšie merania až po ich spracovanie na superpočítačoch. Dozvieme sa, aké rôzne dáta je potrebné, ale aj možné zozbierať na vytvorenie predpovede počasia. Aké typy meteorologických pozorovaní sa najčastejšie využívajú? Poznáme notoricky známe meteorologické stanice, ale aj družice a radary, ale na zber dát slúžia rovnako aj lietadlá, lode, bóje či rádiosondy. Ktoré sú najviac efektívne? Zoznámime sa aj s predpovednými modelmi, s u nás prevádzkovaným ALADINom, na vývoji ktorého sa podieľame, a s Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia v Readingu, vo Veľkej Británii, s ktorým Slovensko úspešne spolupracuje na tvorbe predpovedí počasia od roku 2008. Ako je možné, že aj napriek všetkému predpoveď počasia niekedy nevyjde? Prečo vôbec vznikajú chyby v predpovedi počasia? Aké sú možnosti nášho Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý okrem meteorológie zahŕňa aj oblasť hydrológie a kvality ovzdušia? Dr. Martin Benko nás v prednáške presvedčí, že „značka SHMÚ“ vonkoncom nie je len o každodennej predpovedi počasia, teda či si máme ráno so sebou zobrať dáždnik, alebo nie. Tento ústav totiž realizuje dôležitú štátnu meteorologickú a hydrologickú službu na Slovensku, ktorá má dôsledne vypracovaný aj systém výstrah a varovaní našich občanov pred nebezpečnými prejavmi počasia. Štatistiky totiž stále preukazujú, že za vysokým percentom všetkých pohrôm a katastrof, za vysokým počtom úmrtí ako aj za veľkými ekonomickými stratami, sú najčastejšie javy spôsobené práve počasím.
