V slovenských lesoch je tridsať meteorologických staníc, ktoré prevádzkujú lesníci. Umožňujú sledovať napríklad to, ako klimatické zmeny vplývajú na rast lesných porastov či to, aké je riziko lesných požiarov. Údaje z nich sa prenášajú na internet každú hodinu a sú dostupné online nielen pre výskumníkov, ale aj pre širokú verejnosť.
Automatická meteorologická stanica zameraná na sledovanie klímy na pokalamitnej ploche vo Vysokých Tatrách – juh, Rakytovské plieska (1260 m n. m.). Zdroj: NLC
Sieť týchto staníc vybudovali spoločne Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen (NLC – LVÚ Zvolen) a Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO). Sieť vznikala postupne od roku 2006. Na Slovensku síce meteorologické merania zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ale pretože Slovensko má rozmanitý a členitý reliéf, nepokrýva úplne dostatočne lesné oblasti. Práve tie však často ničia extrémne zrážky, vietor, sucho a extrémne teploty, ktoré navyše zvyšujú riziko lesných požiarov.
Lesnícke meteorologické stanice pokrývajú prakticky všetky lesné vegetačné stupne v rozsahu nadmorských výšok od 225 m nad morom do 1560 m nad morom. Je ich tridsať a sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti konkrétnych porastov a výskumných objektov, v ktorých prebieha dlhodobý ekologický výskum. Vedci, ktorí ho robia, sa zameriavajú napríklad na to, ako extrémy klímy menia rast a iné fyziologické procesy lesných drevín.
Dáta ukladajú každých 10 minút
Na meranie meteorologických prvkov jednotne používajú digitálne meteorologické stanice výrobcu EMS Brno s výškou meraní v 2 alebo 10 metroch a intervalom merania 2 – 5 minút. Automatizované ukladanie dát prebieha každých 10 minút. Prenos údajov cez internet prebieha každú hodinu, čiže 24-krát za deň. Zdrojové dáta sú archivované na centrálnom serveri a vizualizované prostredníctvom stránok prevádzkovateľa EMS Brno a aj na webe lesníckeho meteorologického monitoringu www.forestweather.sk. Metodika meteorologických meraní je v súlade s manuálom medzinárodného monitoringu lesov ICP Forests.
Ukážka rozloženia staníc lesníckeho meteorologického monitoringu na stránke www.forestweather.sk spolu s údajom o aktuálnej teplote vzduchu. Zdroj: NLC
Základné merané meteorologické veličiny sú globálne žiarenie, úhrny zrážok, teplota a vlhkosť vzduchu. Na niektorých staniciach je meranie rozšírené o tlak vzduchu, smer a rýchlosť vetra. Vo vybraných lokalitách prebieha v lesných porastoch monitoring pôdnej vlhkosti a teploty za pomoci digitálnych senzorov a datalogerov. Okrem základných meteorologických prvkov nameraných v určitom aktuálnom reálnom čase sú na stránke dostupné aj agregované dáta a tiež odvodené bioklimatologické veličiny, napríklad sýtostný doplnok, potenciálna evapotranspirácia (celkové množstvo vody, ktoré sa môže vypariť z pôdy a vegetačného krytu v podmienkach pôdy nasýtenej vodou za daných meteorologických podmienok), klimatická vodná bilancia (rozdiel medzi hĺbkou zrážok a hĺbkou potenciálnej evapotranspirácie na danom mieste počas určitého časového obdobia), požiarny index alebo fenofázy podkôrneho hmyzu.
Tým, že sieť týchto meteorologických staníc bola budovaná postupne v priebehu niekoľkých rokov, niektoré časové rady údajov prezentujú údaje z dvoch posledných desaťročí, v rámci ktorých sa aj podľa výsledkov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) vyskytuje stále viac extrémnych meteorologických situácií a klimaticky kontrastných epizód v roku.
Ako pomáhajú lesníkom
Operatívne meteorologické údaje môžu okrem využitia v aplikovanom výskume slúžiť najmä lesníckom a agrolesníckej prevádzke. Môžu byť však užitočné aj v procese environmentálneho a prírodovedného vzdelávania či slúžiť ako zdroj informácií pre zainteresovanú širšiu verejnosť. Konkrétne môžu byť zdrojom informácií napríklad na sledovanie parametra klimatickej vodnej bilancie v monitoringu sucha lesných lokalít alebo indikátora rizika vzniku požiarov na pokalamitných plochách.
Pracovníkom lesníckej prevádzky zase tento otvorený systém umožňuje prístup k operatívnym údajom o fenológii hmyzu. Ten im pomáha zistiť, kedy nastali vhodné podmienky na fázu rojenia podkôrneho hmyzu, ktorý je spolu s drevokazným hmyzom za posledných päť rokov v lesoch Slovenska najvýznamnejšou skupinou škodlivých činiteľov vôbec.
(GC)
Zdroj: Tlačová správa NLS
Foto: NLS
