Doc. Ing. František Duchoň, PhD., vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU), odbor automatizácia. Dizertačnú prácu na tému „Návrh algoritmov navigácie mobilného autonómneho robota“ obhájil v roku 2010. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg a výskumný pracovník na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Venuje sa problémom mobilnej robotiky a výrobným systémom.
Doc. Ing. František Duchoň, PhD., bol dňa 20. 1. 2015 hosťom Vedeckej cukrárne, ktorej témou boli Mobilné roboty okolo nás. Prednášku organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) a občianske združenie Mladí vedci Slovenska. Pri tejto príležitosti sme sa pána doc. Duchoňa poprosili o rozhovor.
NCP VaT: Kým/čím ste chceli byť, keď ste boli dieťa?
F. Duchoň: „Keď som bol dieťa, ako každé iné som chcel byť všetkým možným. Chcel som byť napríklad archeológom, chemikom, astronautom, a čo ja viem čím všetkým. Vonku sme sa hrávali na slávnych športovcov. S príchodom prvého počítača som sa chcel živiť programovaním počítačových hier. Samozrejme, že to nebolo tak ľahké, ako som si to ako dieťa predstavoval. Ale spomínam si aj, že s jedným spolužiakom na základnej škole sme sa bavili o tom, že si dáme vybrať mozgy a chrbtice a dáme sa prerobiť na roboty. Chceli sme žiť večne.“
NCP VaT: Ako ste sa dostali k štúdiu robotiky a kybernetiky?
F. Duchoň: „Musím sa priznať, že to bola náhoda. Ako som už spomínal, s príchodom počítačov do môjho života som sa chcel stať programátorom. Sníval som o tom, že budem vytvárať počítačové hry a budem sa tým živiť. Preto som sa prihlásil na Fakultu elektrotechniky a informatiky. Vtedy bolo štúdium organizované tak, že sme si určovali prioritu študijných programov, ktoré by sme chceli študovať. U mňa bola na prvom mieste samozrejme informatika. Automatizácia sa ocitla na druhom mieste, keďže mala najbližšie k informatike. Musím sa však priznať, že som vtedy nebol vzorným študentom, tak som sa nedostal na informatiku, ale na automatizáciu. Neľutujem toho, práve že som rád, že som sa vtedy tak dobre neučil (ha-ha) a náhoda mi umožnila dostať sa k štúdiu robotiky a kybernetiky.“
NCP VaT: Čomu sa venujete v súčasnosti?
F. Duchoň: „V súčasnosti sa ako docent pôsobiaci na Ústave robotiky a kybernetiky venujem všetkému, čomu by som sa venovať asi nemal. V zahraničí sa napriek získanému titulu venujú odbornej činnosti, avšak na Slovensku sme v tomto špecifickí. Takže v súčasnosti sa venujem tomu, aby výborný kolektív, ktorý mám okolo seba, mal k dispozícii potrebné materiálne vybavenie a čo najlepšie prilepšenie na výplatách. Žiaľ doba, politici a iné vplyvy nás dotlačili do takéhoto režimu. V podstate celý deň len vypĺňam papiere, píšem dokumenty a niekam volám. Ale keď zostane trochu voľného času, tak sledujem, čo sa vo svete robotiky deje. Mojou srdcovou záležitosťou je lokalizácia a navigácia mobilných robotov. V kolektíve plánujeme aj veľké nadnárodné projekty, ale nechcem predbiehať. Ak by niečo z toho vyšlo, určite sa o nás dozviete. No a veľa práce mám aj so spojazdnením a zavedením akéhosi systému alebo režimu fungovania Národného centra robotiky, ktorého som spoluzakladateľom. Vo februári nás ma navštíviť sám pán prezident, predtým máme ešte Deň otvorených dverí, takže chystáme všetko tak, aby to prebehlo hladko.“
NCP VaT: Kde v praxi sa dajú využiť výsledky vašej práce/výskumu?
F. Duchoň: „Robotika sa dá vo všeobecnosti využiť takmer všade. Roboty dokážu ľuďom pomáhať alebo ich v istých oblastiach nahradiť všade tam, kde sa ľuďom nechce, nemôžu tam ísť alebo sú leniví takú činnosť vykonávať. Záleží teda len od zadania tej ktorej aplikácie. Doteraz sme si nápady vyrábali takpovediac na kolene. Teraz sa však snažíme čo najviac takýchto zadaní na robotické aplikácie pochytiť z praxe. Aktuálne participujeme na viacerých projektoch, ale z tých zaujímavejších vyberiem čistenie falcovacích hláv vo Volkswagene, zber metalických materiálov z dna oceánu pomocou robota alebo upevňovanie robotickej ponorky do vyťahovacej klietky. Aplikáciou vo Volkswagene sa zaoberali kolegovia a bola vyhlásená ako druhá najväčšia inovácia, v danom roku, v celej fabrike. No a napríklad vyťahovanie robotickej ponorky je podané na patentovom úrade v Texase v USA. Nedá sa však nespomenúť spolupráca s Matador Industries, s ktorými rozvíjame intenzívne spoluprácu v rámci zadaní štyroch projektov. Pravidelne spolupracujeme so ZŤS Košice na výrobe prototypov čisto slovenských robotov. Ale výsledky našej práce sa prejavujú aj v edukačnom procese. Posledným príkladom je spolupráca s firmou E-technology, v rámci ktorej sa snažíme presadiť robotické aplikácie ako formu výučby informatiky na stredných školách. Oni dodávajú materiál a my lektorov. Naozaj vidíte, že to spektrum našich výsledkov je pomerne široké. Snažíme sa ho však čo najviac zúžiť a načúvať firmám, čo v praxi skutočne potrebujú.“
NCP VaT: Aké máte hobby okrem svojej práce?
F. Duchoň: „Okrem svojej práce sa zaujímam o šport, predovšetkým futbal a pingpong, knihy (väčšinou historické), sledovanie dokumentov a sem tam si s kamarátmi zahrám aj stolové hry. Z iných koníčkov sa venujem svojmu domu (ha-ha) a na najbližšie štyri roky som sa stal mestským poslancom. Takže sa intenzívne zaujímam aj o to, čo sa deje v okolí môjho trvalého bydliska.“
NCP VaT: Existuje veľa filmov, v ktorých vystupujú roboty s rôznymi schopnosťami. Myslíte si, že v blízkej budúcnosti budú podobné roboty existovať? Máte medzi nimi svojho favorita?
F. Duchoň: „Práve včera som narazil na jednej stanici na film z môjho detstva – Robot Jox. Asi ho bude poznať málo ľudí, ale už vtedy mi takéto filmy s veľkými bojovými robotmi učarovali. Tých filmov, v ktorých sa aspoň na malý okamih objavil robot je veľa a ťažko vybrať len jeden. Ale z favoritov spomeniem určite T-800 (Terminator 2), Robocop, Optimus Prime (Transformers) alebo Johny 5 (Číslo 5 žije). A či budú v blízkej dobe takéto roboty? Niektoré ich vlastnosti už dnešné roboty majú, otázne je, či ich dokážeme spojiť do im podobného komplexného systému. Mám rád prekvapenia, takže sa rád nechám prekvapiť. Dúfam však, že aj slovenská robotika bude súčasťou takýchto veľkolepých projektov.“
NCP VaT: Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
Fotografie – zdroj: František Duchoň, NCP VaT
