Ľavá a pravá hemisféra mozgu nemajú rovnomerne rozdelenú prácu pre každú funkciu.
V učebniciach biológie vyzerajú funkcie mozgu pomerne jednoducho a jasne rozdelené.
Píše sa v nich, že ľavá hemisféra mozgu je dominantnejšia než pravá a je zodpovedná najmä za logické, analytické, kritické myslenie či rečové schopnosti a vnímanie detailov. Mala by mať na starosti aj číselné operácie, komplexné pohyby a čiastkovú analýzu.
Pravá hemisféra zastrešuje emócie, neverbálnu komunikáciu, dojmy a intuíciu. Je zodpovedná za priestorové vnímanie a rozlišovanie foriem i tvarov. Vďaka nej sú ľudia kreatívni.
Rozdelenie funkcií sa môže meniť
Najnovšie výskumy však ukazujú, že to zďaleka nebude také jednoduché. U väčšiny ľudí je napríklad za jazyk zodpovedná ľavá hemisféra a pravá strana v tejto funkcii dominuje iba v prípadoch, ak sa ľavá časť poraní.
Avšak podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise Journal of Neuroscience sa môže rozdelenie rečovej funkcie medzi ľavou a pravou hemisférou zmeniť aj v iných prípadoch, nielen pri poranení mozgu. A to napríklad vtedy, keď sa človek v dospelosti rozhodne, že sa naučí ďalší jazyk.
Vedci skúmali snímky z fMRI
Na porovnanie nervovej aktivity medzi hemisférami vedci použili zobrazenie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Skúmali predovšetkým to, ako sa aktivita mení, keď dospelí ľudia študujú svoj rodný jazyk i nový jazyk vo viacerých fázach: pri čítaní, počúvaní a hovorení.
Ak šlo o základy jazyka, natívny aj nový jazyk sa v mozgu spracovávali veľmi podobne. Pri pokročilejších fázach však vedci videli zreteľné rozdiely. Zatiaľ čo hovorenie obomi jazykmi zostalo závislé od ľavej hemisféry, pri pochopení nového jazyka dochádzalo v mozgu k zvýšenej aktivite v pravej hemisfére.
Výsledky naznačujú, že produkcia jazyka je pevne spojená s ľavou hemisférou, zatiaľ čo porozumenie je pružnejšie a môže ho „prevziať“ pravá hemisféra.
Objasňuje to okrem iného aj to, prečo niektorí ľudia nemajú v dospelosti problém porozumieť novému jazyku, ale oveľa ťažšie prostredníctvom neho komunikujú.
Zdroj: DOI: 10.1523/JNEUROSCI.0851-20.2020