Prelomový výskum na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach k včasnej diagnostike Parkinsonovej choroby

10. dec. 2017 • Lekárske vedy

Prelomový výskum na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach k včasnej diagnostike Parkinsonovej choroby

Hýbete sa v spánku a kričíte zo sna? Možno máte „Parkinsona“... Cieľom základného výskumu realizovaného na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach je umožniť potvrdenie Parkinsonovej choroby ešte pred objavením sa charakteristických porúch hybnosti u pacientov,  teda v skoršom štádiu vývoja ochorenia, kedy by bolo možné aplikovať potenciálne neuroprotektívne lieky s podstatne vyššou efektivitou a prejavy ochorenia tým výraznejšie oddialiť (nakoľko kauzálna liečba vedúca k jeho spomaleniu alebo úplnému odstráneniu zatiaľ nejestvuje). 

Pracovníci Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice už tretí rok vykonávajú prelomový výskum smerujúci k včasnej diagnostike Parkinsonovej choroby. V tomto roku sa im v spolupráci s kolegami z Inštitútu Neurológie Medical University Vienna vo Viedni a Neurologickej tkanivovej banky Clinic-IDABAPS v Barcelone podarilo vyvinúť novú, doteraz najšpecifickejšiu metódu zisťovania prítomnosti pre ochorenie charakteristickej bielkoviny – patologického črevného alfa-synukleínu, ktorý umožňuje odlíšiť zdravého človeka od pacienta s Parkinsonovou chorobou s takmer 90-percentnou presnosťou. Zároveň dokáže odlíšiť pacientov, u ktorých sa s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch ešte len vyvinie plne vyjadrená Parkinsonova choroba od zdravých osôb.

Projekt APVV–14-0415 nazvaný „Nové biomarkery premotorického štádia Parkinsonovej choroby“ začali pracovníci Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP realizovať v januári 2015 a ukončený by mal byť v júni 2019. Dizajn projektu je však dlhodobý s cieľom identifikovať najprínosnejšie faktory umožňujúce diagnostiku už predmotorického štádia Parkinsonovej choroby, a preto v ňom chcú pokračovať a žiadať o nadväzujúce národné aj medzinárodné granty. 

V rámci základného výskumného tímu sa na projekte okrem pracovníkov Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP podieľajú aj histológovia z Ústavu histológie Lekárskej fakulty UPJŠ, gastroenterológovia z I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP a Gastroenterologickej ambulancie Trebuňa s.r.o., a tiež študenti všeobecného lekárstva Lekárskej fakulty UPJŠ. Na určitých aspektoch projektu spolupracuje aj 2. neurologická klinika Univerzity Komenského a UNB Bratislava, Institute of Neurology Medical University Vienna a Neurological Tissue Bank of the Hospital Clinic-IDIBAPS (Institut d’Investigacions Biomediques August Pi i Sunyer) Biobank v Barcelone.

Z tlačovej besedy na LF UPJŠ v Košiciach 7. 12. 2017

Na výskumníkov z Lekárskej fakulty UPJŠ je patrične hrdý dekan prof. MUDr. Daniel Pella, PhD. Ako zdôraznil na tlačovej konferencii dňa 7. 12. 2017 v Košiciach, verí, že ich výskum prinesie v budúcnosti ďalšie zaujímavé výsledky.

Zakladateľ Spoločnosti Parkinson Slovensko Ing. František Scherer, poznamenal: „Každá nová informácia je tiež nádejou a povzbudením pre pacientov trpiacim Parkinsonovou chorobou, ktorá predstavuje značné obmedzenia v ich životoch a užívanie účinných liekov prináša aj nežiaduce účinky.“

Prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP a zodpovedná riešiteľka projektu prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO., okrem iného uviedla: „Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje bežný život pacientov. Zapríčiňuje ju poškodenie a odumieranie buniek v rôznych oblastiach mozgu, pričom jej najtypickejšie prejavy vznikajú predovšetkým v dôsledku nedostatku tvorby dopamínu, ktorý sa tvorí v oblasti nazývanej substantia nigra – čierna substancia. Jeho najdôležitejším príznakom je spomalenosť a ochudobnenie pohybov. U niektorých pacientov môže v náleze dominovať tras, ktorý je najmä v pokoji pri končatinách voľne položených alebo voľne zvesených (nie pri aktívnej činnosti, napríklad pri jedení alebo písaní) – tras však nemusí byť prítomný u všetkých pacientov. V neskorších štádiách sa často pridávajú aj problémy s chôdzou a stabilitou. Okrem motorických prejavov majú pacienti aj množstvo nemotorických prejavov, ktoré môžu zahŕňať napríklad problémy s močením, stolicou, výkyvmi krvného tlaku, nadmernou spavosťou, poruchami nálad a v neskorých štádiách často aj demenciou a halucináciami. Mnoho týchto prejavov (napríklad strata čuchu, úporná zápcha, poruchy nálady alebo špecifické poruchy spánku) môžu predchádzať vznik prvých motorických prejavov Parkinsonovej choroby aj o niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí.“

Výskum spočíva predovšetkým v detekcii pacientov, u ktorých sa hromadia špecifické patologické formy bielkoviny alfa-synukleínu v periférnych nervových tkanivách a zisťovaní prítomnosti poruchy REM spánku (Rapid eye movement, čo je fáza spánku s prítomnými rýchlymi pohybmi očí) nazývanej RBD (Rapid eye movement sleep behaviour disorder), ktorých prítomnosť nasvedčuje s vysokou pravdepodobnosťou vývoju Parkinsonovej choroby u pacienta. 

MUDr. Matej Škorvánek, PhD. na tlačovej besede v Košiciach

Ako súvisí alfa-synukleín a porucha REM spánku s Parkinsonovou chorobou, objasnil koordinátor projektu, pracovník Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice MUDr. Matej Škorvánek, PhD. Okrem iného povedal: „Výskum posledných rokov ukazuje, že Parkinsonova choroba u veľkej časti pacientov zrejme nevzniká prvotne v mozgu, ale prvé patologické zmeny sa udejú v nervových vláknach, napríklad v črevnom nervovom systéme alebo v čuchovej sliznici, kde sú tieto vlákna vystavené vonkajším faktorom, a odtiaľ sa postupne patológia šíri do mozgu.“ Podľa dr. Škorváneka detekcia patologických foriem bielkoviny alfa-synukleínu v periférnych tkanivách môže v budúcnosti potenciálne nahradiť niektoré iné vyšetrovacie metodiky a potvrdiť vyvíjajúcu sa Parkinsonovu chorobu ešte niekoľko rokov pred objavením prvých motorických symptómov ochorenia.

Prvé výsledky projektu APVV–14-0415

Pracovníci Neurologickej kliniky doposiaľ na zainteresovaných gastroenterolo-gických pracoviskách oslovili viac ako 600 osôb bez akýchkoľvek motorických príznakov Parkinsonovej choroby, ktorí kvôli inému zdravotného problému absolvovali kolonoskopické vyšetrenie. Na základe vstupných kritérií do samotného projektu doteraz zapojili takmer 180 pacientov. Tým bola okrem rutinného kolonoskopického vyšetrenia odobraná aj vzorka (biospia) na zistenie prítomnosti patologického alfa-synukleínu a urobené komplexné neurologické vyšetrenie, vrátane špecifických vyšetrení na prítomnosť motorických a nemotorických na prejavov Parkinsonovej choroby, ako aj detekcie špecifických zmien v mozgu pomocou transkraniálneho ultrazvukového vyšetrenia. Pri klinickom podozrení na prítomnosť špecifickej poruchy správania v REM spánku podstúpili tieto osoby aj vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.

MUDr. Eva Feketeová, PhD., pri sonografickom vyšetrení pacientky„Vyšetrenie v spánkovom laboratóriu pozostáva z celonočného monitorovania spánku a bdenia a ďalších životne dôležitých funkcií. Dokáže veľmi presne identifikovať pacientov s RBD, hovorí MUDr. Eva Feketeová, PhD., odborná asistentka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP a spoluriešiteľka projektu APVV–14-0415. Zistenie ochorenia má podľa nej nielen dôležitý prognostický a vedecký význam, ale aj praktický veľmi jednoduchou a účinnou liečbou je možné potlačiť nebezpečnú nočnú aktivitu, ktorá býva príčinou úrazov. Z prvých 140 vyšetrených osôb, ktoré dosiaľ nejavili žiadne motorické prejavy Parkinsonovej choroby na základe komplexného vyšetrenia rizikových klinických faktorov, členovia výskumného tímu diagnostikovali už 7 ľudí s pravdepodobnou Parkinsonovou chorobou v predmotorickom štádiu.

Na základe prítomnosti kombinácie viacerých rizikových faktorov možno konštatovať, že sa u týchto siedmich osôb v priebehu najbližších rokov približne na 80 percent vyvinie plne vyjadrená Parkinsonova choroba s motorickými prejavmi.

Máte poruchu REM spánku? Môžete sa zúčastniť na unikátnom výskume!

Povedal Vám niekto v minulosti, alebo ste mali sami pocit, že počas spánku akoby „prežívate svoje sny“ – napríklad udierate alebo rozhadzujete rukami, hýbete nohami, akoby ste utekali? Ak si na túto otázku odpoviete „áno“ a máte viac ako 50 rokov, je možné, že trpíte aj Vy touto vysokorizikovou poruchou spánku a v najbližších rokoch sa u Vás vyvinie plne vyjadrená Parkinsonova choroba.

Pokiaľ sa chcete zapojiť do prelomového výskumného projektu a zistiť, či je u Vás vysoké riziko vyvinutia Parkinsonovej choroby, kontaktujte pracovníkov výskumného tímu a to buď telefonátom na číslo 0940 513 350, alebo vyplnením formulára cez webovú stránku www.parkinsonovachoroba.com, ktorú vytvorili študenti Gymnázia na Alejovej ulici v Košiciach.

Po vyplnení formulára zameraného na rizikové faktory ochorenia Vás bude v prípade zistenia zvýšeného rizika Parkinsonovej choroby kontaktovať člen výskumného tímu ohľadom spresnenia údajov a ďalšieho postupu. A čo Vás následne čaká?

Cieľom aktuálnej fázy projektu je nájsť približne 50 pacientov s definitívne potvrdenou poruchou správania v REM spánku, teda vo veľmi vysokom riziku vývoja Parkinsonovej choroby, čo si však bude vyžadovať skríning a klinické vyšetrenie podstatne väčšieho súboru zdravých osôb s podozrením na túto poruchu. Prvotné spánkové a klinické vyšetrenia sa budú realizovať na Neurologickej klinike UPJŠ LF a UNLP v Košiciach. V ďalšom klinickom sledovaní pacientov zo západu Slovenska sa bude spolupodieľať aj 2. neurologická klinika Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave.

Aký bude praktický prínos realizovaného výskumu?

Umožnenie diagnostiky predmotorického štádia Parkinsonovej choroby je ďalším nevyhnutným krokom, bez ktorého zrejme nebude možný vývoj nových efektívnych liekov pre toto ochorenie, preto sa touto „horúcou“ témou vo svete zaoberá viacero popredných výskumných tímov a viaceré grantové agentúry ju pokladajú za jednoznačnú prioritu v oblasti súčasného výskumu Parkinsonovej choroby. V posledných rokoch sa spomínajú čoraz častejšie aj možnosti aktívnej alebo pasívnej imunizácie (očkovania), ktoré by spomalilo alebo zabránilo šíreniu a-synukleínu v organizme, pričom niektoré intervencie už aj vstúpili do prvých experimentálnych štúdií.

 

Informácie a fotografie poskytla: RNDr. Jaroslava Oravcová, PR manažérka

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Hore
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
Bratislavská vedecká cukráreň
TVT 2017 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Mravce sú najlepší údržbári ciest v živočíšnej ríši.
Zistite viac