Mraky nad jurským parkom. Vrcholy a krízy dávneho života doby dinosaurov

04. mar. 2019 • Biologické vedy

Mraky nad jurským parkom. Vrcholy a krízy dávneho života doby dinosaurov

Pred 200 miliónmi rokov skončila epocha suchej triasovej klímy a na Zemi prevládlo mokré, pomerne teplé podnebie. Nastalo jurské obdobie, ktoré bolo kľúčovou dobou pre rozvoj druhohorného života na Zemi. Vodu, vzduch a suchú zem ovládli dinosaury, ktoré sa vedeli prispôsobiť životu v najrôznejších prostrediach.

Niekedy pred pol miliardou rokov, možno i viac, bola väčšina kontinentov rozprestretá na južnej pologuli a rovníková oblasť bola viac-menej voľná. Podstatou bol systém morských prúdov a celého režimu na Zemi. Základný morský prúd je rovníkový, čo je dané rotáciou Zeme. Voda má určitú zotrvačnosť, takže sa pohybuje opačným smerom. Ak sa Zem otáča smerom na východ, tak morský prúd sa pohybuje na západ. Je to dôležité predovšetkým pre distribúciu tepla, ktoré Zem prijíma zo Slnka.

Z prezentácie doc. J. Michalíka

Možno pred 700 miliónmi rokov bola situácia podobná. Hlavne v severných častiach kontinentov sa najčastejšie nachádzajú zvyšky života. Zem ako planéta je od základu poznamenaná životom. Keby sa nejaký mimozemšťan približoval k Zemi, asi prvé čo by ho upútalo by bolo, že atmosféra je plná kyslíka a že to nie je udržateľný stav.

Z prezentácie doc. J. Michalíka

Permsko/triasové vymieranie. Masové vymieranie je epizóda v histórii života, počas ktorej za krátky časový úsek (obvykle menej ako jeden milión rokov) vymrie väčšina zo spoločne žijúcich živočíšnych druhov. Vymieranie bolo na konci paleozoika (permsko-triasovej periódy). Tesne nad hranicou permu a triasu sú fosílie vzácne. Pred 250 miliónmi rokov vymrelo 95 % všetkých živočíšnych druhov, tak z morí, ako aj zo suchej zeme. Išlo o absolútne najväčšiu pohromu v histórii života na Zemi.

Veľké zvraty životných podmienok pred 200 miliónmi rokov neprežili relikty prvohorných tvorov, ani väčšina krokodílovitých archosaurov, ktoré vládli povrchu kontinentov.  Moci sa tak mohli ujať dinosaury, ktoré sa vedeli prispôsobiť životu v najrôznejších prostrediach od rovníka až po polárne kraje, na náhorných planinách, v lesoch, riečnych dolinách, jazerných kotlinách i na morských pobrežiach. Čoskoro ovládli suchú zem, vodu i vzduch a viaceré z nich sa stali najväčšími tvormi, aké kedy na Zemi žili. Napriek veľkej popularite tvorov z tejto doby sa stále objavujú nové fakty a poznatky, z ktorých vysvitá ako málo vieme o vtedajšom svete.

Z prezentácie doc. J. Michalíka

Kriedovo/terciérne masové vymieranie. Druhým najväčším vymieraním v histórii života na Zemi bolo vymieranie na konci kriedovej periódy. Pred 65 miliónmi rokov vymrelo najmenej 75 % všetkých živočíšnych druhov. Fosílie nad hranicou sú menšie a zriedkavejšie ako pod ňou. Vymieranie sa týkalo oceánov aj súše.

Kriedovo-terciérna (KT) hranica bola odlíšená najskôr ako výrazná stratigrafická hranica (v 19. storočí). Dramatická zmena typov fosílií nájdených po oboch stranách hranice, oddeľuje „vek dinosaurov“ od „veku cicavcov“.

Impaktová teória. Na mnohých miestach na svete oddeľuje tenká ílová vrstvička vrstvy uložené počas neskorej kriedy od nadložných terciérnych. V roku 1980 skupina geológov vedených Walterom Alvarezom a jeho otcom Luisom (známym fyzikom) zistila v ílovej vrstvičke obsah irídia desaťnásobne prevyšujúceho koncentráciu v okolitých horninách. Irídium je na zemskom povrchu zriedkavé, ale hodne sa vyskytuje v meteoritoch a asteroidoch. Je teda pravdepodobné, že pochádza z veľkého asteroidového impaktu tej doby.

Doc. RNDr. Jozef Michalík, CSc., bol hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE

Doc. RNDr. Jozef Michalík, CSc.

S témou Mraky nad jurským parkom. Vrcholy a krízy dávneho života doby dinosaurov vystúpil doc. RNDr. Jozef Michalík, CSc., vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE dňa 31. 1. 2019 v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave. 

Doc. RNDr. Jozef Michalík, CSc.Doc. RNDr. Jozef Michalík, CSc., je geológ a paleontológ, vedecký pracovník Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied  (bývalý Geologický ústav) v Bratislave, významná vedecká osobnosť doma i v zahraničí. Špecializuje sa na paleontológiu a sedimentológiu. Je jedným z dvoch slovenských vedcov, ktorí objavili stopy dinosaurov vo Vysokých Tatrách. V súčasnosti je predmetom jeho vedeckého záujmu výskum masového vymierania života na rozhraní triasu a jury pred vyše 200 miliónmi rokov i zmeny prostredia na hranici jurského a kriedového obdobia pred 145 miliónmi rokov. Úspešne viedol a vedie početné domáce i zahraničné výskumné projekty. Je čestným členom Poľskej geologickej spoločnosti (PTG) a emeritným členom Učenej spoločnosti SAV. Pôsobí ako člen redakčnej rady medzinárodného vedeckého periodika Geologica Carpathica (do r. 2002 bol hlavným redaktorom), je členom redakčných rád viacerých domácich i zahraničných vedeckých časopisov. Za svoju mimoriadnu činnosť bol viackrát ocenený.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Obrázky sú z prezentácie doc. J. Michalíka

 

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Geoekológia je geograficky zameraná krajinná ekológia.
Zistite viac