Zimozeleň menšia: Kvietok pre šťastné manželstvo


Zimozeleň menšia: Kvietok pre šťastné manželstvo

Zimozeleň menšia (Vinca minor L.) je trváca poliehavá bylina, ktorá sa vyskytuje na území južnej a strednej Európy od nížin až po podhorský stupeň. Klasickú podrastovú trvalku s enciánovo modrými kvetmi ľudia odpradávna spájali s mnohými legendami a rituálmi.

Historicky pochádza zo Stredomoria, no legenda o jej vzniku je spojená s bohyňou východných Slovanov Ladou. Tá vraj premieňala pestrofarebné vence, ktoré ľudia púšťali na jar dolu potokmi na vence žiariace modrou farbou, ktorá symbolizuje mesačné svetlo. Okrem toho vraj piatim sčasti zrasteným korunným lupienkom prisúdila päť znakov šťastného manželstva, a to krásu, nežnosť, nezabudnuteľnosť, harmóniu a vernosť.

Barvinok (názov rastliny používaný u našich východných susedov) je tiež symbolom Ukrajiny, s ktorým sa stretnete skoro na každom kroku. Označuje názvy miest, folklórnych súborov, detských časopisov a v minulosti aj pionierskych oddielov. V Rusku pokladajú zimozeleň za prvý kvietok jari. Je symbolom životaschopnosti a víťazstva nad obdobím zimy. Jej názov je podmogyľnik, lebo sa vysádza na hroby v skupinách až „kobercoch“ ako výraz lásky, úcty, spomienky a poďakovania zosnulej osobe. Pri samotných pohreboch z rastlín pletú venčeky, ktoré sa kladú k hlave mŕtveho.

Tento druh sa pestoval ako okrasná bylina, ktorá sa dávala do zimných vencov, kde bolo treba nevädnúcu zeleň a neopadavé listy. Na to bola okrem ihličín najvhodnejšia práve zimozeleň – vincapervinca, ako ju nazýval Plínius. Pomenovanie je možné odvodiť aj z latinského pervinca, čo znamená s neznámym koreňom, ale aj od vincio, čiže viazať, viažem (možno pre tuhé stonky) alebo od vinco, vincere, teda víťaziť.

Do ťaháku z biológie

Bylina je vždyzelená, má mätovo zelené lesklé listy. Listy sú protistojné s krátkou stopkou, podlhovasto elipsovité až kopijovité, kožovité, vždyzelené, lesklé. Listy majú celistvý okraj, na ktorom sú slabo podvihnuté. Kvety sú jednotlivé, pazušné, stopkové s malým kalichom zrasteným do piatich lístkov, s voľnými, nesúmernými lupeňmi, piatimi tyčinkami, vrchným semenníkom a lievikovitou, bledomodrou lupienkovitou korunou, ktorá je zrastená. Rastlina kvitne od mája do septembra.

Plody sú dva na báze spojené mechúriky. Rastlina sa rozrastá pomocou výhonov. Vyžaduje priepustné, mierne vlhké, vápenaté, humózne pôdy. Toleruje slnečné aj tienisté stanovište. Dorastá do výšky 0,1 až 0,2 m. Zimozeleň menšia je vhodná na pestovanie v kvetináčoch. Často sa používa ako rastlina, ktorá pokrýva pôdu pod stromami, na cintorínoch, v parkov a záhradách. Ak sa rastlina zastrihuje, podporí sa jej zahustenie. Mrazuvzdornosť vytvorených hustých a stálo zelených porastov je až do -23 °C.

Zimozeleň odoláva aj mrazom. Zdroj: Pixabay.com

Pestovateľský postup a zber

Výsadba pomocou narezaných plazivých stoniek sa realizuje skoro na jar pred vegetačnou sezónou alebo na jeseň. Odrezky sadeníc majú mať časť stonky s korienkami a veľkosť 0,15 m. Daždivé a vlhké počasie podporuje ich rýchly rast. Pri vhodných podmienkach sa prekvapivo rýchlo zakoreňujú. Najlepšia pôda na kultiváciu je hlinitá mierne vlhká s vysokým obsahom humusu. Pre výsadbu sa odporúča zvoliť mierne zatienené miesto s rozptýleným slnečným žiarením. Vzdialenosť medzi sadenicami je 0,2 až 0,3 m. Ak sa vytvorí hustý živý porast, ktorý zabraňuje rastu burín, dochádza k zadržiavaniu vlhkosti pôdy.

Dospelé rastliny, ktoré vytvorili koberec, sa odporúča niekoľkokrát počas sezóny prihnojovať rašelinovým kompostom alebo humusom. Minerálne hnojivo sa môže použiť pravidelne každých 20 dní. Polievanie sa odporúča hlavne počas jarného aktívneho rastu. Do zavlažovacej vody sa odporúča pridávať fosfáty, tým sa zabezpečí dlhší čas kvitnutia. Aby sa zachoval svieži a elegantný vzhľad kobercov, je potrebné každý rok na jar prerušiť stonky. Zrezané časti rastlín môžu byť zasadené okamžite do zeme, rýchlo sa zakorenia. Na jeseň môžete presádzať rastlinky do kvetináčov a ponechať ich v dome. Zimozeleň zakvitne a poteší oko aj počas zimných mesiacov.

Predmetom zberu býva vňať v období kvetu (Herba vincae). Zber sa robí odrezávaním dobre vyvinutých a pekne vyfarbených častí v mesiacoch apríl a máj. Materiál sa rýchlo suší v tenkých vrstvách v tieni umelou teplotou do 40 – 45 °C. Pomer zosušenia je 3 – 4 : 1. Suché rastlinné časti nemajú pach a chutia horkasto. Drogu (suché časti rastlín) uskladňujeme v dobre uzavretých nádobách.

Pri užívaní pozor na množstvo

Zimozeleň menšia je prastarý liečebný prostriedok. Starovekí lekári označovali tento druh ako klematis. Ordinovali ho pri úporných hnačkách, pri bolení zubov odporúčali žuvať listy a stonky. Ľudoví liečitelia pripravovali esenciu z čerstvej kvitnúcej rastliny a používali ju na znižovanie hladiny cukru v krvi, proti hnačkám, všetkým typom krvácania, katarom a ako močopudný prostriedok. Zvonka sa prípravky aplikujú pri rozličných sliznicových zápaloch napríklad v ústnej dutine. Krvácanie z nosa zastavíme pokrčeným lístkom zimozelene, ktorý stočíme do trubičky a vsunieme do krvácajúcej nosnej dierky. Necháme ho tam asi 3 minúty, opakovať môžeme až 7-krát denne.

Na obrázku vpravo vzorec kryštalického alkaloidu vinkaleukoblastin. Zdroj: archív autora

Droga zimozelene obsahuje predovšetkým alkaloidy: vinkamín, izovinkamín, eburnamín a pervincín. Okrem alkaloidov sa tu nachádzajú triesloviny, flavonoidné glykozidy, saponín, pektín. Alkaloidy znižujú krvný tlak. Droga sa podáva aj pri psychosomaticky podmienených poruchách kardiovaskulárnej sústavy. V menšej miere sa využíva ako antidiabetikum. Horký vincín povzbudzuje chuť do jedenia a zlepšuje vylučovanie tráviacich enzýmov. Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1 g alebo 1 kávová lyžička drogy zvyčajne na šálku vody, pije sa 2-krát denne. Prekročenie liečebných dávok vyvoláva toxické účinky. Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo zimozelene menšej.

Pomocník v boji proti rakovine

Vo svetovej botanickej literatúre sa vedie spor okolo rodov Vinca a Catharanthus (zimozeleň väčšia a menšia), ktoré sú natoľko príbuzné, že ich niektorí autori zlučujú. Urobil to aj zakladateľ systematickej botaniky, švédsky botanik, Karl Linné v roku 1753. Príbuzný druh Catharanthus (Vinca) rosea pochádza z Madagaskaru. Je to 0,3 až 0,6 m vysoká, dekoratívna bylina s bielymi, ružovými alebo karmínovými kvetmi. Pestuje sa aj u nás ako okrasná rastlina. Čaj urobený zo suchých rastlinných častí bol ľudovým liekom na uľahčenie stavu pri cukrovke.

V roku 1958 bola z rastlín izolovaná čistá prírodná látka - kryštalický alkaloid vinkaleukoblastin. Jeho užitočnosť ako chemoterapeutického činidla sa prvýkrát preukázala pri účinku, ktorý mal na organizmus zvieraťa. Rastlinný extrakt aplikovali vedci vo forme injekcie králikom na štúdium predpokladaného antidiabetického účinku. Králiky v dôsledku zníženého počtu bielych krviniek podľahli bakteriálnej infekcii. Takto dospeli vedci k názoru, že vinkaleukoblastin môže byť účinný proti rakovine bielych krviniek. 

Aktuálne sa alkaloid predáva v rôznych liekových prípravkoch. Je to chemoterapeutický liek, ktorý sa zvyčajne používa spolu s inými liekmi na liečbu mnohých druhov rakoviny (Hodgkinov lymfóm, nemalobunková rakovina pľúc, rakovina močového mechúra, semenníkov, mozgu a melanóm). Podáva sa injekciou do žily.

Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)
Fotografie: archív autora, Pixabay.com

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Banská Bystrica bola v roku 1944 srdcom ozbrojeného povstania Slovákov.
Zistite viac