Ak nájdete produkt, kde je napísané len Lactobacilus acidophilus bez čísla, je to znak značnej nekvality a zavádzania zákazníka.
Zdroj: Archív PerBiotiX
- ako prebiehalo zakladanie vedeckého startupu PerBiotiX,
- či sa dá pri zakladaní startupu získať finančná podpora od štátu alebo cez granty,
- aké kmene baktérií využívajú na výrobu probiotík a či sú klinicky testované,
- či si človek môže ublížiť voľne dostupnými probiotikami,
- ako nastavujú pacienta na personalizovanú liečbu a prečo je dôležitá,
- ako reaguje vedecká a laická verejnosť na personalizované probiotiká.
Martin Haranta sa dlhodobo venuje technologickému transferu, inovačnému a strategickému manažmentu v rámci medzinárodných projektov a výskumu. Jeho kľúčovou kompetenciou je prenos poznatkov vedy do praxe, čo ho priviedlo aj k spoločnosti PerBiotiX, ktorá ako jediný slovenský vedecký startup skúma personalizovanú aj cielenú moduláciu mikrobiómu. Haranta prináša na Slovensko nové technológie, publikuje, prednáša a hodnotí medzinárodné inovačné projekty.
Spoločnosť PerBiotiX využila viaceré druhy financovania z fondov Európskej únie, napríklad financovanie v rámci kreatívnych voucherov vytvor.me, prostredníctvom mikropodnikateľskej pôžičky a poradenstva, ktoré je súčasťou Slovak Business Agency.
O zakladaní startupu
Ako vznikla idea založenia vedeckého startupu probiotík šitých na mieru? Ako dlho vám trvalo pretaviť teóriu do úspešnej praxe?
Začínali sme ako traja spoločníci. Každý máme pritom skúsenosti z inej oblasti, či už z výskumu črevného mikrobiómu, podpory vedy, alebo komercializácie a vývoja probiotík. Chceli sme pretaviť vedomosti, ktoré sme za roky praxe nadobudli, do komerčnej činnosti, pretože robiť výskum pre výskum je síce zaujímavé, ale dôjsť k intervencii je práve to, kam sme sa chceli všetci posunúť.
Dlhodobo sme sa pohrávali s myšlienkou personalizácie probiotík a s tým, ako ich uviesť na trh. Vedeli sme, že ako začínajúca firma nebudeme mať dostatok kapitálu, a preto sme prišli za kolegami, ktorí už personalizované probiotiká robili, a dohodli sme sa s nimi, že ich prinesieme na Slovensko. Cieľom bolo etablovať sa na trhu a zároveň získať financie a rozbehnúť výskum a vývoj, čo sa nám nakoniec podarilo. Na začiatku to teda išlo pomerne jednoducho. Ďalší vývoj a uvedenie produktov na trh bola už výzva na dlhšie obdobie, avšak mohli sme čerpať z našich predchádzajúcich aktivít.
Pre nás bolo veľmi dôležité mať na začiatku nejaký obrat a reálnu komerčnú hodnotu, aby sme mohli potom žiadať, či už o verejné, alebo súkromné peniaze na ďalší vývoj nielen personalizovaných probiotík, ale aj iných produktov a služieb.
Ako vnímate úspešnosť zakladania startupov z oblasti medicíny na slovenskom trhu? Dá sa získať dostatočná finančná podpora cez granty alebo iné programy?
Biologické alebo medicínske startupy sú veľmi problematické nielen u nás, ale všeobecne. Ak chcete vyvíjať biotechnológie, je to beh na dlhé trate, ktorý je navyše kapitálovo veľmi náročný.
Ďalší špecifický problém Slovenska je, že výskumné kapacity, či už na univerzitách, alebo na Slovenskej akadémii vied sú pomerne atomizované a nie sú sústredené v centrách, čiže málokedy vedia pokryť všetky potreby pre tvorbu inovácií. V mojom prípade to znamená, že musím pracovať s niekým z Bratislavy, Martina aj Košíc, čo je potom trošku problematickejšie.
Čo sa týka úspešnosti, na Slovensku je všeobecne veľmi málo startupov. V porovnaní s okolitými krajinami, napríklad Českom, sme výrazne pozadu. Začínajúci startup nemusí byť financovaný len z grantov alebo programov z verejných financií. Potrebuje mať vždy nad sebou nejakú komerčnú bázu, no peňazí na trhu pre biomedicínske startupy je relatívne dosť, a to aj tých súkromných, avšak myšlienka a podnikateľský plán musia mať svoju kvalitu Skutočný problém je porozumieť celému systému a nájsť si správneho investora. Absolvoval som 2-týždňovú stáž v Izraeli, ktorý má v súčasnosti až neuveriteľné startupové prostredie a značnú podporu a know-how, ako vytvárať inovácie a podniky. Mimoriadne ochotne tam podnikateľovi poradia, ako sa zorientovať v tom, čo robí. Veľmi odporúčam takýto druh stáže všetkým startupistom, dokáže to otvoriť širšie obzory.
Ako to prebiehalo konkrétne u vás?
Keď sme začínali podnikať, hneď nás po pár mesiacoch oslovil investor, ktorý ponúkol 800 miliónov eur vyslovene pre oblasť mikrobiómu. Vtedy sme však ešte neboli pripravení.
Ak máte dobrú myšlienku, netreba sa báť, peniaze sa nájdu, či už na európskej, alebo na svetovej úrovni. Podpora na Slovensku sa ale ešte len začína budovať, existujú rôzne podporné agentúry, napríklad Slovak Business Agency alebo Slovenská energetická a inovačná agentúra, kde sa dá získať poradenstvo aj drobné financie. Tiež vznikajú inovačné centrá, ako je napríklad INOVIA v Žiline, kde sa združujú kompetentní ľudia, čiže aj u nás sa začínajú hýbať ľady. Ale na to, aby si človek založil biotechnologický startup so všetkým, čo k tomu patrí, to rozhodne nestačí. Samozrejme, nie je to nemožné, ale mohlo by to byť výrazne jednoduchšie. Uvediem jeden príklad za všetky. V západných krajinách je bežné študovať technologický alebo inovačný manažment, kde sa človek učí, ako správne tvoriť inovácie. U nás tieto odbory neexistujú, a preto nám chýba väčšia skupina odborníkov, ktorí sú v zahraničí bežní.
Ak nájdete produkt, kde je napísané len Lactobacilus acidophilus bez čísla, je to znak značnej nekvality a zavádzania zákazníka.
Ako vnímate úlohu štátu v tomto procese?
Úloha štátu nie je vyslovene financovať startupy, aj to by bolo síce prínosné, dôležité je však vytvoriť prostredie, v ktorom budú podniky lepšie rozkvitať. Na začiatok by bolo vhodné mať zopár veľmi dobrých inkubačných a akceleračných programov, čiže miest, kde môžeme postaviť firmu, a kde budú ľudia, ktorí poradia, prípadne sprostredkujú komunikáciu s investormi. Štát by mohol do nich aj čiastočne vstupovať, napríklad na začiatku poskytnúť startupom grant, aby ich odštartoval. Problém je, že u nás budujeme to, čo v iných krajinách funguje už dlho, a trochu chytáme psa za chvost. Nehovoriac o neskutočne neefektívne minutých desiatkach až stovkách miliónov eur na výskum a inovácie, kde nevidno žiaden efekt.
O probiotikách a ich účinkoch
Probiotiká sú typicky zložené z viacerých kmeňov baktérií a mikroorganizmov. Kde získavate tie vaše? Sú predtým klinicky testované?
Probiotických mikroorganizmov je veľmi veľké množstvo a majú rôznu kvalitu. My ich nakupujeme od renomovaných výrobcov, pri ktorých vieme, že probiotické kmene prešli plnou charakterizáciou. To znamená, že na laboratórnych testoch sa zistilo, či nie sú škodlivé, ako dobre rastú, či neprodukujú biogénne amíny a podobne.
Každý bakteriálny kmeň má špecifické vlastnosti, aj keď patrí do jedného druhu. Druh Lactobacilus acidophilus skrýva desiatky až stovky kmeňov so svojím unikátnym označením písmenom a číslom (Lactobacilus acidophilus L-92, Lactobacilus acidophilus LA-14 a ďalšie). Aj medzi kmeňmi jedného druhu sú obrovské rozdiely, a preto môže jeden vyvolávať zápal, iný ho zas tlmiť, znižovať cholesterol, stimulovať imunitu a podobne. Tieto kmene musia byť preto správne preskúmané a označené. Ak teda nájdete produkt, kde je uvedené len Lactobacilus acidophilus bez čísla, je to znak značnej nekvality a zavádzania zákazníka.
Pre nás sú klinicky testované kmene nesmierne dôležité a sú podmienkou, hoci sú drahšie. S inými by sme ani nepracovali, pretože potom nevieme, čo daný kmeň robí. To jednoducho nedáva žiadny zmysel. V súčasnosti sme začali proces izolácie a charakterizácie vlastných kmeňov, pričom by sme sa v tom chceli teda aspoň čiastočne osamostatniť. Tieto kmene pracovne voláme Tatrabiotics.
Martin Haranta a Alojz Bomba. Zdroj: PerBiotiX
Bohužiaľ, sú aj takí výrobcovia, u ktorých sa dá nakúpiť kilogram probiotického lyofilizátu (prášku) za 100 eur a ani vám nepovedia, ktorý konkrétny kmeň to je. Treba si preto dávať pozor, od koho probiotiká kupujete.
Našou výhodou je, že máme obrovské medzinárodné konexie, či už cez najväčšiu výskumnú konferenciu na svete, ktorú moji kolegovia organizujú viac ako dvadsať rokov, alebo cez medzinárodné projekty. Keď chce človek získať nového dodávateľa, môže sa opýtať napríklad aj akademikov, aké majú výrobcovia v danej krajine renomé a či sú naozaj takí dobrí, ako hovoria vo svojich prácach. Takýmto spôsobom sme napríklad teraz začali spolupracovať s Talianmi.
Poznajú vedci už všetky prospešné probiotické kmene baktérií a mikroorganizmov alebo pribúdajú stále nové?
Kmeňov je technicky nekonečné množstvo. Baktérie sa neustále vyvíjajú a my ich nestíhame merať a izolovať, čiže zatiaľ čo my identifikujeme 10 kmeňov, ďalších niekoľko desiatok vznikne.
Vedci našťastie identifikovali bakteriálne skupiny, teda druhy alebo rody, ktoré vieme, že majú potenciál byť probiotikami. Medzi tie typické patria baktérie mliečneho kvasenia – laktobacily a bifidobaktérie. Postupom času sa však ukazuje, že probiotické vlastnosti majú aj iné, netradičnejšie druhy, napríklad niektoré druhy E. coli, Akkermansia muciniphila alebo aj Hafnia alvei.
Priemerná mikrobiota na Slovensku sa výrazne líši od mikrobioty z Talianska, Japonska alebo zo Spojených štátov amerických. Ľudia však v lekárňach dostanú probiotiká, ktoré sú dizajnované v zahraničí. Môže si človek nejakým spôsobom ublížiť, keď si kúpi takéto voľne dostupné probiotiká?
Je pravda, že mikrobiota je geograficky ohraničená. Je to najmä tým, že ľudia sú zvyknutí stravovať sa určitým spôsobom a žiť špecifickým životným štýlom. Ak bol kmeň klinicky overený na inom ako našom kontinente, môže sa stať, že bude mať nižšiu účinnosť. Výrazne záleží od toho, aký je mechanizmus účinku daného kmeňa, čiže je veľmi komplikované odpovedať na túto otázku.
Probiotiká sú všeobecne veľmi dobre tolerované. Záleží však, o aký prípad ide. Je pravda, že človek si nimi technicky môže aj ublížiť. Čím viac sa nejaký kmeň skúma, tým viac sa zisťuje, že nie vhodný pre každého. Najlepším príkladom je najviac skúmaný kmeň Lacticaseibacillus rhamnosus GG, ktorý má silné protizápalové účinky. Na prvý pohľad by si človek povedal, že je dobrým nástrojom na kolitídu a Crohnovu chorobu. No prednedávnom sa zistilo, že je práve pre ľudí trpiacich Crohnovou chorobou kontraindikovaný, čiže by mohol skôr uškodiť.
Pre zastaranú a nie úplne zmysluplnú reguláciu nemôže byť na probiotikách napísané, na aké problémy boli testované.
Pre zastaranú a nie úplne zmysluplnú reguláciu nemôže byť na probiotikách napísané, na aké problémy boli testované. Toto v iných krajinách neplatí, výnimkou sú Austrália a Južná Kórea. Keďže to nemôžeme napísať na obal, spotrebiteľ je v zásade v záplave produktov rôznej kvality stratený, čo v konečnom dôsledku vedie k chaosu. Sú tiež stavy, keď sú probiotiká vyslovene nevhodné, napríklad pri akútnej pankreatitíde alebo silnej imunomodulačnej liečbe. Vtedy sa treba probiotikám vyhýbať a dopĺňať len prebiotiká. Takýchto špecifických príkladov by bolo na samostatný článok. Musíme byť veľmi opatrní v zdravotných tvrdeniach pri našich produktoch, a preto sa snažíme aspoň názvom zákazníkom naznačiť, na čo je probiotikum určené. Pri každom našom produkte zároveň ukazujeme aj výskum, ktorý za ním stojí, aby človek mohol usúdiť, či bol dostatočný, a videl, aké sú jeho konkrétne účinky.
Akým spôsobom prebieha nastavenie pacienta na liečbu personalizovanými probiotikami?
Do výroby personalizovaných probiotík vstupujú dva základné faktory. Prvý je sekvenačná analýza mikrobiómu s pomocnými markermi, ktoré sa vykonávajú v našom partnerskom laboratóriu v Nemecku. Druhým vstupom je anamnéza pacienta, počas ktorej nám povie, aké má problémy a obmedzenia. Tie by sme mali zohľadniť.
Následnou sekvenčnou analýzou zistíme všetky hlavné rody, druhy a takzvané rozdielové kmene, ktoré sú práve dôležité. Keď ich je málo alebo veľa, zohľadníme to vo výrobnom procese. Tiež meriame premnoženie zlých (patogénnych) baktérií a kvasiniek. Človek dostane výsledky rôznych hodnôt spolu s komentárom. Meriame navyše tiež zápalové markery v čreve a môžeme odporučiť vyšetrenie, pomocou ktorého zistíme, či náhodou pacient netrpí Crohnovou chorobu alebo ulceróznou kolitídou.
Ak by bol náhodou človek nejakým spôsobom kontraindikovaný pre probiotiká, napríklad pri akútnej pankreatitíde, tak mu ich neodporučíme. Na konci putujú nami zadané informácie do výrobného procesu a farmaceuti v našom partnerskom laboratóriu v Holandsku namiešajú všetko presne na mieru.
Kúra trvá tri mesiace. Je to minimálny čas, ktorý potrebuje naše telo na zmenu pri prestavovaní imunity alebo aj trávenia.
Tím, ktorý stojí za vývojom personalizovaných probiotík. Zdroj: PerBiotiX
O osvete a spolupráci s odborníkmi
Spolupracujete aj so svetovými vedeckými špičkami. Do akej miery sú ochotní podeliť sa o svoje know-how? Akú máte s nimi skúsenosť?
Skúsenosť so svetovou vedeckou špičkou je excelentná. Ľudia sú veľmi nápomocní, dokým nejde o veľmi špecifickú alebo komerčne chránenú vec. Máme skúsenosť, že keď niekomu napíšeme a chceme vedieť jeho názor, reaguje veľmi pozitívne, je dokonca ochotný podieľať sa aj na spoločnom výskume. Všeobecne platí, že čím vyššie je postavený vedec, tým lepšia je jeho reakcia.
Keď začal doktor Bomba robiť svoj výskum, pracovalo v tejto oblasti len veľmi málo ľudí, ktorí sa postupom času navzájom veľmi dobre spoznali. Veľa z nich teraz chodí zo zahraničia aj na našu konferenciu, takže sa to všetko pomerne zjednodušuje. Je to veľmi prajné prostredie a som veľmi rád, že môžem byť jeho súčasťou.
Je dobré a potrebné deliť sa o skúsenosti a vyvarovať sa omylov. Práve na to slúži medzinárodná komunita. Na Slovensku sa však ľudia boja povedať, čo chcú a aké majú nápady, aby im ich niekto neukradol alebo ich nevysmial. Tento prístup extrémne brzdí rozvoj inovácií, pretože tie najčastejšie vznikajú pri skĺbení viacerých expertíz, názorov a skúseností.
Na Slovensku sa však ľudia boja povedať, čo chcú a aké majú nápady, aby im ich niekto neukradol alebo ich nevysmial.
Spolu s vašimi spoluzakladateľmi firmy robíte v oblasti črevného mikrobiómu osvetu na mnohých konferenciách. Ako reaguje odborná a laická verejnosť na možnosť vašej personalizovanej liečby?
Laická verejnosť na tému črevného mikrobiómu reaguje dobre a záujem rastie. Kľúčový problém je cena celého personalizovaného prístupu, ktorá je objektívne veľmi vysoká. Keďže sa všetko robí za pomoci pokročilých analýz ručne, náklady na výrobu sú veľmi vysoké.
Popularita mikrobiómu nám robí problém v tom, že sa tvorí veľké množstvo obsahu, ktorý však píšu laici bez akejkoľvek publikácie alebo odbornej skúsenosti v tejto oblasti. Keďže sa téme venujú iba povrchne, šíria zastarané názory, miestami až bludy, čo nám výrazne sťažuje osvetu. Tento problém sme v spolupráci s medzinárodnou organizáciou ILSI Europe vyriešili preložením publikácie, ktorú napísali špičkoví vedci a ktorá bude verejne prístupná na našom webe od 1. februára 2023. Veríme, že pomôže lekárom, lekárnikom aj laikom zorientovať sa v oblasti probiotík a prebiotík.
Personalizovaný prístup bude drahý vždy, dokiaľ sa nebude dať automatizovať, čo sa objektívne veľmi dobre nedá. Vytvorili sme preto koncept takzvanej semi- alebo čiastočnej personalizácie. Človeka by sme otestovali, dostal by ale produkt na základe svojho enterotypu alebo problému, nie plne personalizovaný. Toto je však len koncept, no pracujeme na jeho vývoji.
Keď sa v rámci odbornej medzinárodnej komunity rozprávame na tému personalizovanej medicíny, jednoznačne sa zhodneme, že je to smer, ktorým treba ísť. Na Slovensku postupne pribúdajú lekári aj vedci, ktorí akceptujú i takéto možnosti liečby. Treba si uvedomiť, že pri niektorých chorobách, keď pacienti nereagujú dobre na farmakologické postupy, môže byť personalizovaný typ probiotík správna vec ako doplnková liečba.
So zahraničnými partnermi pripravujete ďalšie projekty zamerané na dizajn funkčných potravín a výživových doplnkov. Aké produkty plánujete v budúcnosti vyrábať?
Okrem klasických výživových doplnkov chceme vytvoriť kolekciu vlastných kmeňov mikroorganizmov izolovaných zo slovenského prostredia, konkrétne z materského mlieka žien. Čakajú nás tiež klinické štúdie v spolupráci s pracoviskami, ktoré chcú riešiť problém autizmu a depresie.
Pracujeme tiež na koncepte cielených probiotík, ktorý vymyslel doktor Bomba. Dokážeme totižto vylepšiť probiotické kmene o látky, ktoré podporujú ich vlastnosti. Vďaka zmiešaniu probiotík napríklad s rastlinnými látkami alebo omega-3 kyselinami dosahujeme zaujímavé výsledky, a preto by sme chceli týmto spôsobom skúsiť obohatiť aj naše nové produkty. Takýchto cielených probiotík budeme postupne vyvíjať a uvádzať na trh viacero v prvej vlne na alergie, histamínovú intoleranciu a trávenie. Keďže sme sa venovali výskumu polyfenolov a peptidov, práve testujeme tvorbu prebiotickej zmesi, ktorá má pozitívne účinky nielen na mikrobiotu, ale napríklad i na reguláciu glukózy a inzulínu.
