Vedci z Emoryho univerzity otestovali vyše 1 800 extraktov a identifikovali dva najúčinnejšie.
Vedci z Emoryho univerzity objavili dve divorastúce rastliny, ktoré obsahujú látky schopné zabrániť koronavírusu, aby infikoval ľudské bunky. Prvý veľký skríning botanických extraktov priniesol nečakaný úspech v boji proti vírusu SARS-CoV-2.
Rastlinné výťažky
Rastliny sa v medicíne používali odpradávna. Vedkyňa Cassandra Quavová a jej tím spravuje knižnicu Quave Natural Product Library: sú v nej uskladnené tisíce prírodných produktov extrahovaných z rastlín a húb, ktoré sa zozbierali z celého sveta.
Tím v minulosti pracoval na výskume tradičných rastlín, ktoré používali ľudia na liečbu zápalov kože. Vzhľadom na to, že COVID-19 je novoobjavená choroba, museli zvoliť iný prístup. Vedci vyvinuli metódu, vďaka ktorej sa im podarilo extrémnou rýchlosťou otestovať viac ako 1 800 extraktov a 18 zlúčenín z knižnice Quave Natural Product Library.
„Ukázali sme, že naša knižnica prírodných produktov je mocným nástrojom, ktorý pomáha hľadať potenciálne liečivá na novovzniknuté ochorenia,“ priblížila Caitlin Risenerová, prvá autorka publikovanej štúdie v časopise Scientific Reports.
Caitlin Risenerová. Zdroj: Emory University
Ktoré rastliny vyhrajú boj proti koronavírusu?
Výskumníci testovali rastlinné výťažky na časticiach, ktoré boli podobné koronavírusu. Využívali teda rovnaký mechanizmus, ktorý je potrebný na vstup do hostiteľskej bunky. „V prípade koronavírusu je to vírusový spike proteín, ktorý využíva proteín ACE2 ako kľúč na otvorenie zámky, cez ktorú prenikne do bunky a infikuje ju,“ vysvetlila Quavová.
Rôzne extrakty fungovali rozličným spôsobom, niektoré blokovali vírus len čiastočne, iné vôbec. Kvety z výťažkov zlatobyle najvyššej (Solidago altissima) a podzemky orličníka obyčajného (Pteridium aquilinum) dosahovali najlepšie výsledky: zabránili vírusu naviazať sa na ľudskú bunku a infikovať ju. Oba rastlinné druhy pochádzajú zo Severnej Ameriky a domorodci ich používali v tradičnej medicíne.
Vedci upozorňujú, že aktívne zlúčeniny a mechanizmus, ktorým rastlinné extrakty dokážu brániť vstupu koronavírusu, zatiaľ nie sú úplne preskúmané, a preto ich konzumácia a samoliečba nie sú bezpečné. Papraď orličník obyčajný je navyše jedovatá, obsahuje toxické enzýmy. Paradoxne sa však používa v kórejskej kuchyni pod názvom Gosari.
Výskumníci teraz pracujú na identifikácii a izolácii molekúl, ktoré preukázali najlepšiu odozvu proti vírusu. Po úspešnej izolácii aktívnych zložiek by sme sa jedného dňa mohli dočkať rastlinného prípravku účinného proti koronavírusu.
Viete, že aspirín pochádza z vŕby?
Pri horúčke, chrípke a nevoľnostiach siahnu mnohí z nás po aspiríne. Liečivo má napriek obrovskému komerčnému úspechu veľmi jednoduchý pôvod. Po celé stáročia bola vŕba (Salix) zdrojom úľavy pre chorých a odvar z vŕbového lístia úspešne tíšil horúčky a bolesť.
Vŕbová kôra má horkú chuť rovnako ako kôra zo stromu chinínovníka lekárskeho (napriek tomu, že chinín a aspirín sú chemickou podstatou veľmi odlišné). Chinín je jedno z najstarších liečiv, ktoré má antiseptické, antibakteriálne, antipyretické a antimikrobiálne účinky. Práve táto podobnosť inšpirovala výskumníkov a stála pri objave aspirínu.
V roku 1828 z vŕbovej kôry izolovali účinnú látku salicín. Trvalo však viac ako 40 rokov, kým sa preukázalo, že salicín sa v organizme premieňa na kyselinu salicylovú, ktorá je samotnou účinnou zložkou. K priemyselnej výrobe to potom bol už len krôčik. Začala sa v roku 1874 v Drážďanoch. Umelo vyrobená kyselina salicylová bola nielen rovnako účinná, ale aj desaťkrát lacnejšia ako extrakt pripravovaný z vŕbovej kôry.
Zdroj: Emory University, ireceptar
(JM)
