Znepokojenie vyvolala vysoko patogénna vtáčia chrípka A(H5N1) v chovoch noriek v regióne Galícia na severozápade Španielska.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Vírus vtáčej chrípky A(H5N1) v poslednom období infikoval viaceré cicavce, líšky, tchory, norky a medvede, ale aj 868 ľudí, pričom 457 z nich zomrelo. Ide o oficiálny počet prípadov zachytených od roku 2003 do roku 2023, ktoré sa vyskytli už v 21 krajinách. Najviac ich bolo v Indonézii, Egypte a Kambodži, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Predposlednou ľudskou obeťou vírusu vtáčej chrípky A(H5N1) bol muž z Číny, ktorý zomrel v októbri 2022. Podľa spravodajského portálu The Guardian vo februári 2023 zomrelo na zápal pľúc spôsobený vírusom vtáčej chrípky 11-ročné dievča v Kambodži. Infikovaný ním bol tiež jej otec, avšak iným variantom ako sa šíri medzi vtákmi, ostal ale bez príznakov. Ako sa otec s dcérou nakazili, nie je známe.
Obeťami A(H5N1) je v USA 58 miliónov vtákov
Vedecký magazín Science uvádza, že od roku 2021 decimuje vtáčia chrípka vtáky žijúce vo voľnej prírode aj hydinu vo viacerých častiach sveta. Podľa ministerstva poľnohospodárstva USA si pandémia vtáčej chrípky vyžiadala úhyn alebo zabitie viac ako 58 miliónov vtákov, čo je najväčšia vlna vtáčej chrípky, akú v tejto krajine zažili.
Infekcia A(H5N1) bola po prvýkrát izolovaná z husi v Číne v roku 1996. U ľudí bola po prvýkrát zaznamenaná v roku 1997 v Hongkongu.
Môže tieň novej potenciálnej pandémie nadobudnúť reálne rozmery?
Napriek tomu, že pribúdajú ľudia nakazení vírusom vtáčej chrípky A(H5N1), neexistujú dôkazy o tom, že by si ho odovzdávali. Väčšinou išlo o pracovníkov fariem, ktorí prišli do styku s nakazenými zvieratami – píše portál ScienceNews.
A(H5N1) je varovným zvončekom
Časť z toho, čo vedci vedia o pandemickom potenciáli A(H5N1), pochádza z kontroverzného výskumu na fretkách, ktorý sa uskutočnil pred viac ako desiatimi rokmi. Experimenty ukázali, že niektoré zmeny v proteínoch, ktoré pomáhajú vírusu preniknúť do buniek a vytvárať viac jeho kópií, mu mohli uľahčiť prenos vzduchom a infikovať fretky. Podobne by sa mohol začať šíriť aj v prípade ľudí. Avšak je to len teória. Vedci vedia, že mutácie, ktoré sú dôležité v laboratórnych podmienkach, nemusia fungovať v reálnom svete.
V skutočnosti aktuálnu vlnu znepokojenia vyvolala štúdia uverejnená v Eurosurveillance. Zaoberala sa prepuknutím vysoko patogénnej vtáčej chrípky A(H5N1) v chovoch noriek v regióne Galícia na severozápade Španielska v októbri 2022, ktorá by mohla urýchliť ďalšie šírenie medzi cicavcami.
Thomas Peacock, virológ z Imperial College London v magazíne Science hovorí, že je to neuveriteľne znepokojujúce. „Toto je jasný mechanizmus na spustenie pandémie A(H5N1).“ Isabella Monneová, veterinárna výskumníčka v Referenčnom laboratóriu Európskej únie pre vtáčiu chrípku v Taliansku, kde boli sekvenované vzorky zo Španielska, nazýva nález varovným zvončekom.
Portál ScienceNews cituje Michelle Willeovú, vírusovú ekologičku u Univerzity v Sydney, ktorá študuje vtáčiu chrípku: „Dobrou správou je, že lieky proti chrípke a vakcíny, ktoré pôsobia proti vírusu, už existujú. V porovnaní s tým, kde svet bol, keď sa na scéne objavil koronavírus, ktorý spôsobil pandémiu covidu-19, sme už v predstihu.“
Zdroje: WHO, The Guardian, Science, ScienceNews, Eurosurveillance
(GL)
