Môže vakcína spôsobiť neplodnosť? Je očkovanie pre tehotné ženy bezpečné? Kedy by mali ísť na očkovanie ľudia, ktorí prekonali Covid-19?
Naľavo: RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. Napravo: Ilustrácia vakcíny. Zdroj: iStockphoto.com
Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedala pre portál Veda na dosah virologička Tatiana Betáková, ktorá pracuje na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV).
V médiách sa aktuálne často hovorí o kolektívnej imunite. Čo je kolektívna imunita? Prečo je dôležité, aby sme ju očkovaním dosiahli?
Ak nový vírus (prípadne baktéria) prenikne do populácie ľudí, môže sa neobmedzene šíriť. To znamená, že každý nainfikovaný človek môže nakaziť každého, koho stretne. Postupne ľudia, ktorí infekciu prežili, získali imunitu (majú protilátky a špecifické imunitné bunky). Títo ľudia môžu byť nainfikovaní, ale ich imunitný systém si obyčajne rýchlo s vírusom poradí a vôbec neochorejú. Aj riziko, že budú prenášať vírus, je minimálne. Čím je v populácii viac ľudí, ktorí majú imunitu, tým je pre vírus ťažšie nájsť si vhodného hostiteľa, v ktorom by sa mohol množiť, prestane sa teda v ľudskej populácii šíriť.
Kolektívnu imunitu môžeme získať prirodzeným spôsobom tak, že necháme vírus voľne sa šíriť v populácii. Ak však máme vysokopatogénny vírus, veľké množstvo ľudí nezíska imunitu, pretože zomrie. Navyše veľa ľudí, ktorí síce získajú imunitu (napr. po prekonaní infekcie poliovírusom), príde o svoje zdravie a skončia paralyzovaní, prípadne s inými zdravotnými ťažkosťami. Našla sa preto iná cesta, aby sme získali kolektívnu imunitu. Ňou je očkovanie. Očkovanie chráni ľudí pred smrťou a ťažkým priebehom ochorenia s trvalými následkami. Na tomto základe očkovania sa nám podarilo eradikovať vírus pravých kiahní.
Vďaka kolektívnej imunite dnešné mamičky netušia, čo všetko môžu spôsobiť osýpky, mumps, ružienka či poliovírus.
Aké percento obyvateľstva musíme očkovať, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu?
Odborníci odporúčajú minimálne 70 percent. Čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým lepšie.
Podľa analytikov budeme do mesiaca čeliť prázdnym očkovacím čakárňam. Kde podľa vás nastala chyba? Prečo ľudia nemajú o očkovanie záujem?
Na Slovensku vďaka médiám a vyjadreniu takzvaných odborníkov, ktorým sa v médiách dáva obrovský priestor, prebieha úspešná antikampaň. Okrem toho poriadna kampaň za očkovanie chýba. Ľuďom sa podávajú protichodné informácie, v ktorých sa už ťažko orientuje aj odborník. Žiaľ, máme síce internet, ale ľudia nemajú základné vedomosti o biológii bunky, ako funguje imunitný systém a podobne, a preto veľmi ľahko a ochotne veria všetkým šialeným konšpiračným teóriám. Mnohí uveria odborníkom, až keď získajú vlastnú skúsenosť s ochorením Covid-19. Často za tú skúsenosť platia dosť draho.
Ľudia sa nechcú dať zaočkovať z rôznych dôvodov. Napríklad tí, ktorí prekonali koronavírus, predpokladajú, že protilátky, ktoré majú, sú dostatočné. Aký je rozdiel medzi protilátkami, ktoré človek získa po prekonaní ochorenia Covid-19, a tými, ktoré sa v ľudskom tele tvoria po očkovaní?
Teoreticky v tom rozdiel nie je. Nie je však dôležité iba množstvo protilátok, dôležitá je hlavne kvalita protilátok.
Dôležité je, aby sme mali vírusneutralizačné protilátky, ktoré sa dokážu naviazať na vírus, a tým mu zabrániť infikovať bunky.
Skúsenosti ukazujú, že nie všetci, ktorí prekonali Covid-19, majú dostatočne silnú imunitu. Navyše množstvo protilátok po 6 – 8 mesiacoch klesá.
Po očkovaní ľudí, ktorí prekonali Covid-19, dochádza k zvýšenej imunitnej odpovedi. Títo ľudia majú teda viac protilátok (viac pamäťových buniek) a imunitných buniek a sú lepšie i dlhodobejšie chránení. Je to niečo podobné, ako keď sa pri vakcínach dávajú 2 a niekedy až 3 dávky. To sú základné fakty z imunológie.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Kedy by mali ísť na očkovanie ľudia, ktorí prekovali Covid-19 ?
Odborníci odporúčajú očkovanie po troch mesiacoch po prekonaní ochorenia Covid-19. Ak mal niekto iba veľmi slabý priebeh, tak sa odporúča očkovať skôr.
Proti očkovaniu sú často aj mladí ľudia, ktorí argumentujú tým, že ohrozená je iba staršia veková skupina. Mali by sa podľa vás dať očkovať aj mladí ľudia alebo sa ochorenia majú obávať stále najmä staršie ročníky.
Covid-19 už dávno nie je záležitosťou starých ľudí.
Mladí ľudia na Slovensku nepredstavujú zdravú populáciu- vysoké percento trpí obezitou a množstvom chronických ochorení -, čím patria do rizikovej skupiny.
Navyše postcovidový syndróm sa vyskytuje často aj u mladých ľudí, ktorí mali mierny priebeh ochorenia Covid-19.
Vírus ešte nepovedal posledné slovo. Ak sa mladí ľudia nedajú zaočkovať a budú zaočkované staršie generácie, vírus bude nútený hľadať si nového hostiteľa a je veľmi pravdepodobné, že sa bude šíriť v populácii mladých ľudí a detí.
A ak mladý človek prekonal mierny Covid-19, nezískal dostatočnú imunitu, aby nemohol byť infikovaný opakovane. A pri opakovanej infekcii má ochorenie iný priebeh a sú aj iné následky po jeho prekonaní.
Obavy z očkovania majú aj tehotné ženy. Boja sa, že očkovaním môžu ublížiť plodu. Je pre ne očkovanie bezpečné?
Pravdou je, že tehotná žena má oslabený imunitný systém, aby jej telo mohlo tolerovať plod.
Tehotné ženy, ktoré sa nainfikovali vírusom SARS-CoV-2, sú 3,5-krát častejšie hospitalizované ako netehotné ženy a mortalita na Covid-19 bola 13-krát vyššia ako u netehotných žien toho istého veku. Tehotným ženám sa preto odporúča očkovanie.
Po očkovaní je pred covidom-19 chránená nielen žena, ale je chránený aj plod a novorodenec. Protilátky sa totiž prenášajú materským mliekom na dieťa, ktoré je potom chránené.
Klinické testy na tehotných ženách ukázali, že vakcíny Pfizer a Moderna sú efektívne a bezpečné. Ženy môžu byť očkované kedykoľvek v priebehu očkovania.
Ak sa niektoré budúce mamičky obávajú, môžu počkať a dať sa zaočkovať až po prvom trimestri tehotenstva, keď je ich stav už stabilnejší.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Okrem toho sa na internete objavil hoax, ktorý hovorí, že očkovanie spôsobuje neplodnosť. Môže očkovanie mechanizmami, ktoré v ľudskom tele spúšťa, spôsobiť neplodnosť, či už u žien, alebo u mužov?
Mediátorova RNA (mRNA) slúži v našej bunke na to, aby sa podľa nej nasyntetizoval proteín. V prípade vakcíny sa mRNA dostáva do cytoplazmy našich svalových buniek v mieste vpichu, kde slúži na prípravu vírusového povrchového proteínu S.
Bunka môže použiť mRNA opakovane na syntézu proteínu, ale po niekoľkých hodinách (maximálne 8 hodín), bunka mRNA rozloží. mRNA sa nedokáže šíriť z bunky do bunky, takže to malé množstvo mRNA naše bunky v priebehu niekoľkých hodín zlikvidujú.
Nasyntetizovaný proteín S vychádza von z bunky a je okamžite rozpoznávaný a pohlcovaný bunkami imunitného systému, ktoré proteín S rozložia. Iba tieto rozložené kúsky proteínu S sú predkladané v sekundárnych imunitných orgánoch naivným B a T lymfocytom, ktoré sa tu učia proteín S rozpoznávať.
Výsledkom je tvorba špecifických protilátok, špecifických imunitných buniek a pamäťových buniek. Vďaka pamäťovým bunkám sme chránení po infekcii vírusom.
Ako som už spomenula, očkovacia látka ostáva iba vo svalových bunkách v mieste vpichu, nedokáže sa šíriť v našom tele, po niekoľkých hodinách je rozložená, takže si neviem predstaviť, akým spôsobom by to malo mať vplyv na plodnosť. Navyše keby očkovacie látky spôsobovali neplodnosť, väčšina z nás by sa vôbec nenarodila a ľudstvo by vyhynulo. Práve naopak, veľa ľudí sa narodilo a dožíva sa vysokého veku práve vďaka očkovaniu.
Pomaly prichádza leto, počty nakazených klesli (aj vďaka očkovaniu) a protipandemické opatrenia sa uvoľňujú. Mali by sa podľa vás ľudia pripraviť na to, že s nástupom jesene budeme čeliť tretej vlne?
Ak sa ľudia nedajú zaočkovať a nedosiahneme kolektívnu imunitu, plus sa nebudú dodržiavať bezpečnostné opatrenia a dá sa predpokladať, že ľudia z dovolenky prinesú aj nový infekčnejší variant vírusu, potom môžeme tretiu vlnu očakávať.
