Tvrdenie, že vírusy pri nízkej teplote zoslabnú, je mylné.
Zdroj: iStockphoto.com
V týchto dňoch zasiahlo Slovensko mrazivé počasie, preto môžeme pociťovať negatívny vplyv na zdravie. Na našom území síce nie sú typické extrémne nízke teploty, ktoré by siahali niekoľko desiatok stupňov Celzia pod nulu, ale aj miernejšie mínusové teploty môžu mať nepriaznivý dosah na širokú časť populácie.
Riziko pádov, omrzlín a podchladenia
Pokiaľ vonku na mraze trávime dlhší čas, okrem nákazy vírusovým ochorením nám hrozí riziko podchladenia či vznik omrzlín. Nepriaznivé počasie a mínusové teploty môžu mať negatívny vplyv najmä na rizikové skupiny obyvateľov – deti, starších ľudí, pacientov s cukrovkou a kardiovaskulárnymi či respiračnými ochoreniami. Ďalšou hrozbou sú zranenia pri pádoch na zľadovatených plochách chodníkov a zvýšené riziko dopravných nehôd.
Preto je veľmi dôležité, aby ste sa na takéto počasie preventívne pripravili. Zvýšenú pozornosť by ste mali venovať posilneniu imunity, treba dbať na vhodný výber oblečenia a nezabúdajte na obozretnosť. Všímajte si varovné signály tela. Buďte pozorní k svojmu okoliu, pomáhajte blízkym ochrániť sa pred následkami mrazivého počasia.
Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) prinášajú niekoľko rád, ako sa v zdraví tešiť zo zimného obdobia.
Chráňte sa pred vírusmi. Zdroj: iStockphoto.com
Pozor na vírusové ochorenia
Júlia Adamčíková, vedúca Odboru surveillance infekčných ochorení ÚVZ SR, približuje tému vírusových ochorení. V oblastiach mierneho pásma má väčšina respiračných vírusov sezónny charakter. Vírus chrípky, ľudský koronavírus či respiračný syncyciálny vírus vykazujú najvyšší výskyt práve v zimných mesiacoch.
Vírusy sa lepšie šíria v zime
Všeobecne platí, že vírusy lepšie prežívajú pri mínusových teplotách. Tvrdenie, že vírusy vplyvom nízkych teplôt oslabnú, je mylné. Ako príklad možno uviesť vírus chrípky. Chrípka sa prenáša kvapôčkovou cestou. V chladnom a suchom počasí kvapôčky vírusu nachádzajúce sa vo vzduchu sa trieštia na menšie a vo vzduchu tak zotrvávajú dlhšie. Naopak, v teplom a suchom počasí sú kvapôčky väčšie, ťažšie a rýchlo padajú na zem. Okrem toho sa človeku v chlade sťahujú cievy najmä na sliznici dýchacích ciest v snahe šetriť telesné teplo a to prispieva k ľahšiemu prieniku vírusov do organizmu. Nezabúdajme na časté a dôkladné umývanie rúk a zároveň umývanie a vyplachovanie nosa a dutín.
K šíreniu infekcie v zimnom období prispievajú hromadné akcie a častejší pobyt v uzavretom prostredí. Preto je vhodné vyhýbať sa priestorom s veľkou kumuláciou osôb a pravidelne nárazovo vetrať miestnosti.
Dôležité je aj stravovanie s vysokým obsahom vitamínu C, takže si doprajte viac zeleniny a ovocia a popri tom aj otužovanie a každodenné prechádzky na čerstvom vzduchu. Najúčinnejšou prevenciou niektorých nákaz dýchacích ciest je očkovanie. Možno sa očkovať proti chrípke, ochoreniu COVID-19, pneumokokovým a hemofilovým infekciám.
Chráňte svoj organizmus
Milada Eštúková, vedúca Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR, radí, ako si chrániť organizmus pred zimou.
Starostlivosť o pokožku
Reakcia organizmu na chlad závisí od ochladenia tela. Chráňte si pokožku pred omrzlinami či inými poškodeniami najmä vtedy, keď teplota klesne pod mínus desať stupňov Celzia. Nedotýkajte sa chladných predmetov holými rukami.
Nezabúdajte si ruky a tvár pravidelne krémovať, aby ste predišli praskaniu kože. Hrozí tvorba ekzémov a ich zhoršenie. Ako ochrana pred odrazom svetla a slnka od snehu je vhodný ochranný krém proti UV žiareniu.
Zdroj: iStockphoto.com
Prijímanie tekutín a fyzická aktivita
Plánujte svoje aktivity v závislosti od počasia a prispôsobte ich aktuálnym podmienkam. Udržiavajte telesnú teplotu fyzickou aktivitou a dostatočným prísunom jedla. Pravidelne dopĺňajte tekutiny, aj keď v chlade nepociťujete smäd. Pri fyzickej aktivite vypite aspoň dva litre tekutín a viac denne. Vyhýbajte sa príliš studeným nápojom. Vyhýbajte sa alkoholu a kofeínovým nápojom, pretože zvyšujú riziko podchladenia a omrzlín (zužujú cievy, a tým zhoršujú cirkuláciu krvi).
V prípade silných mrazov nie je zdravé športovať pod hranicou mínus pätnásť stupňov Celzia. Ak trpíte kardiovaskulárnymi alebo respiračnými ochoreniami, vyhýbajte sa cvičeniu v mraze.
Vhodné materiály
Priebežne sledujte predpoveď počasia a prispôsobte tomu oblečenie najmä vtedy, keď plánujete tráviť dlhší čas vonku. V zime používajte viac vrstiev oblečenia, vrchné oblečenie by malo byť odolné proti vetru, dažďu a snehu. V prípade premočenia čo najskôr vymeňte mokré oblečenie za suché.
Starostlivo zvážte materiál a druh oblečenia. Pamätajte, že najviac zahreje vlna, flís a angora, menej už goratex a viskóza. Túto úlohu neplní polyester a bavlna, hoci je veľmi príjemná na pokožku.
Náležitú pozornosť venujte ochrane nôh, rúk a hlavy. Noste teplé rukavice, čiapky, ponožky a zimné nepremokavé topánky s dostatočne hrubou podrážkou a izolačnou vrstvou. Namiesto obyčajných rukavíc noste palčiaky, pretože tak si udržíte prsty navzájom v teple.
Pamätajte, že starší ľudia potrebujú teplejšie oblečenie, lebo produkujú menej telesného tepla.
Zdravotné riziká
Ján Mikas, hlavný hygienik SR, upozorňuje, že najohrozenejšou skupinou obyvateľstva sú deti, starší ľudia, pacienti trpiaci diabetom a kardiovaskulárnymi či respiračnými ochoreniami.
Podchladenie a hypotermia
Intenzívnym pôsobením chladu dochádza k znižovaniu telesnej teploty a to vedie k podchladeniu organizmu, keďže ľudské telo nedokáže svojimi mechanizmami zabrániť ochladzovaniu.
K hypotermii dochádza vtedy, keď telo stráca teplo rýchlejšie, než ho dokáže vyprodukovať. Telesná teplota klesne nebezpečne nízko. Tento pokles telesnej teploty bráni srdcu, nervovému systému a iným orgánom v normálnej činnosti.
Omrzliny
V chladnom počasí telo zvyšuje prietok krvi do trupu (aby udržalo životne dôležité orgány v teple), sťahuje cievy a znižuje prietok krvi do končatín. Kombinácia silného mrazu a vetra môže spôsobiť lokálne poškodenia kože, omrzliny na tvári, rukách a nohách.
Sledujte varovné signály tela
Počas zimy môžete zažívať nepríjemné pocity ako studené prsty na rukách a nohách či ochladzujúce sa končatiny. Dávajte si pozor na svalový tras (klepanie), výrazné ochladenie tela. Potom vzniká bolesť v prstoch na rukách a nohách a necitlivosť, čím sa znižuje výkonnosť. Zahrievajte sa pohybom alebo vyhľadajte vhodný úkryt.
Svetlé škvrny na tvári a na rôznych častiach tela sú znakom poškodenia vplyvom mrazu. Okamžite zahrejte poškodené miesto napríklad priložením teplých rúk, a chráňte holú pokožku pred ďalším chladom.
Ak sa objavia príznaky srdcovej arytmie, bolesti v hrudníku, dýchacie ťažkosti, kašeľ alebo dýchavičnosť, musíte sa do tepla dostať čo najskôr. Ak príznaky pretrvávajú, vyhľadajte lekársku pomoc.
Predlekárska prvá pomoc pri podchladení: Pokiaľ sa u vás prejaví jeden z vyššie uvedených prejavov podchladenia, najdôležitejšou zásadou je zastaviť pôsobenie chladu a minimalizovať straty tepla. Snažte sa dostať do tepla, vypite teplý sladký nápoj, ktorý vás zahreje a dodá vám energiu.
Zdroj: iStockphoto
Ochrana detí pred mrazom
Jana Hamade, zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na hygienu detí a mládeže, radí, ako správne chrániť deti.
Vzhľadom na to, že malé deti ešte nemajú vyvinutú primeranú termoreguláciu, je ich pokožka veľmi citlivá na nízke teploty a mráz. Preto ju treba chrániť pred omrznutím pomocou krémov, ktoré nie sú na báze vody, a nanášať ich aspoň pol hodiny pred odchodom z domu, aby sa krém stihol vstrebať.
Vrstvenie oblečenia
Pri obliekaní platí jednoduchá zásada – vrstvenie oblečenia. Vhodné je priamo na telo obliecť jemnú bavlnenú bielizeň (bavlna je príjemná na pokožku), druhou vrstvou by mal byť flís a najvrchnejšia vrstva by mala byť vlnená, na ktorú dieťaťu oblečiete bundu. Nezabudnite na čiapku s primeranou hrúbkou a teplé nepremokavé rukavice.
Ako postupovať pri dojčati a batoľati
V prípade holomrazu (mrazu bez snehu) je teplotná hranica pre pobyt vonku s dojčaťom mínus tri stupne Celzia. Ak je nasnežené, mínus päť stupňov Celzia. S batoľaťom nie je vhodné zostávať vonku dlhšie ako hodinu. Pobyt batoliat vonku nie je vhodný, ak je teplota vzduchu nižšia ako mínus desať stupňov Celzia. Optimálne sú prechádzky okolo poludnia, keď je teplota najvyššia.
Vo všeobecnosti platí, že počas celého roka by zdravé dieťa malo byť vonku prinajmenšom dve hodiny denne. Batoľa by malo byť vonku dostatočne oblečené a odev by mal mať viaceré vrstvy. Hrúbka oblečenia závisí od pohybovej aktivity dieťaťa a vonkajšej teploty. Potrebné je zdôrazniť teplú nepremokavú obuv, čiapku a rukavice.
V prípade vychádzok detí v zimnom období je vhodné sledovať ich, a keď sa zhorší počasie, treba sa vrátiť do interiéru skôr. U detí môže dôjsť k vzniku omrzlín končatín. V tomto prípade je vhodné končatiny ponoriť do vlažnej vody a postupne ju otepľovať. Omrzliny majú niekoľko stupňov. Ľahké nie sú veľmi nebezpečné a prejavujú sa väčšinou iba znecitlivením prstov, ťažké už patria do starostlivosti lekára.
Zdroj: TS ÚVZ SR
(JM)
