Nestihli ste prednášku Ivany Kyzekovej o endokrinných disruptoroch, plastoch a našom zdraví? Pozrite si video.
V júnovej Vedeckej cukrárni bola našou hostkou Mgr. Ivana Kyzeková, PhD., ktorá pracuje v Laboratóriu genetickej toxikológie na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorka sa špeciálne zaoberá skúmaním látky bisfenol A (BPA), ktorá sa dostáva cez potravový reťazec do organizmu človeka a negatívne vplýva na jeho zdravie.
Cyklus plastov
Plasty sú všade okolo nás. Každý z nás videl fotografie hromád či ostrovov plastového odpadu. Predstavujú problém nielen pre ľudí, ale aj pre iné organizmy. Živočíchy si ich môžu mýliť s potravou, a keď sa im dostanú do tráviaceho traktu, ohrozia ich zdravie a môžu spôsobiť aj smrť.
Keď ľudskou činnosťou niečo vyprodukujeme, má to dosah na všetky zložky životného prostredia. Je dôležité uvedomiť si, že keď plasty zakomponujeme do rôznych materiálov, tie sa rozkladajú a postupným cyklom sa môžu dostať naspäť do nášho tela. Environmentálne polutanty sú znečisťujúce látky, ktoré v prostredí nemajú čo robiť. Plasty sa triedia do rôznych kategórií. Dokopy ich je sedem. Každý výrobok by mal byť označený, do ktorej triedy patrí. V siedmej triede sa nachádza bisfenol A a iné plasty, ktorým sa prednášajúca venuje.
Vplyv na náš organizmus
Neuroendokrinný systém spája hormonálnu a nervovú sústavu. Nervová sústava slúži na rýchly prenos informácií, ktoré sa šíria pomocou vzruchov neurónov. Hormonálna sústava zas pôsobí dlhodobejšie a už malé množstvo hormónov, ktoré prirodzene v tele vzniká, dokáže vyvolať reakciu a spustiť očakávanú odpoveď. Endokrinný systém je tvorený systémom hormónov a žliaz s vnútornou sekréciou. Pomocou krvného riečiska sú unášané k cieľovým bunkám, kde vykonávajú svoju funkciu v oblasti rastu, vývinu, reprodukcie, správania a podobne.
Čo sa stane, keď sú hormóny a ich funkcie v tele narušené? Dochádza k procesu endokrinnej disrupcie. V našom prostredí sa nachádzajú rôzne endokrinné aktívne látky. Neznamená to, že to musí mať hneď negatívny účinok. Poznáme prírodne a umelo vytvorené endokrinné aktívne látky. Keď dokážeme, že má negatívne, nežiaduce účinky, vtedy hovoríme, že je to endokrinný disruptor. Vedci ich detegovali aj v potravinách, ktoré konzumujeme, a v životnom prostredí. Najčastejšie je to bisfenol A, pesticídy či polutanty.
Endokrinné disruptory sa vďaka vyššej väzbovosti (sile) môžu viazať na receptory prirodzených hormónov. Potom sa spustí neželaná signálna odpoveď a môže tak dochádzať k vzniku celého spektra ochorení, ako je rakovina, diabetes mellitus, obezita, znížená plodnosť, neurodegeneratívne ochorenia, imunitné a zápalové procesy.
Plastové fľaše. Zdroj: iStockphoto.com
Bisfenol A
Bisfenol A (BPA), ktorý sleduje Kyzeková u nich v laboratóriu, patrí tiež k endokrinným disruptorom. Patrí medzi polyfenolickú syntetickú zlúčeninu, to znamená, že sa umelo vyrába vo fabrikách. Vo svojej štruktúre má dva fenoly spojené cez molekulu acetónu. Nachádza sa v rôznych plastoch a výrobkoch, ako sú plastové fľašky, tetrapaky, konzervy (jej vnútro), stomatologické výplne, toaletné papiere, športové aj zdravotnícke pomôcky a iné. Vyskytuje sa aj v epoxidových živiciach alebo v povrchových náteroch.
Látka sa môže z týchto materiálov uvoľňovať a dostať sa do zložiek životného prostredia. BPA sa nachádza napríklad v detských hračkách, pokladničných blokoch alebo v kozmetických prípravkoch. Môže sa k nám z prostredia dostávať z rôznych ciest od priemyslu, odpadu alebo odpadových vôd.
BPA je nebezpečný aj preto, lebo môže prechádzať do bunky voľne cez membránu, je to lipofilná látka. Môže sa potom viazať na estrogénové receptory, ktoré sa nachádzajú buď na povrchu bunky, alebo vnútri. Fyziologické nepriaznivé dôsledky pôsobenia BPA sa prejavia vtedy, keď bude na náš organizmus pôsobiť dlhodobo. Z dlhodobého hľadiska bunky strácajú polaritu a medzibunkové kontakty, a tak môže dochádzať k vzniku rakovinových buniek. BPA mení pohyblivosť buniek, indukuje aj metabolické zmeny: časom môžeme mať viac tukových buniek a tkaniva. BPA môže znižovať hladinu testosterónu v semenníkoch, čím sa znižuje množstvo a kvalita spermií, ktoré sa potom pohybujú pomalšie.
Viac o regulačných opatreniach, bezpečnosti a účinkoch sa dozviete v prednáške.
O prednášajúcej
Mgr. Ivana Kyzeková, PhD., pracuje v Laboratóriu genetickej toxikológie na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa spolu s kolegami venuje objasňovaniu mechanizmov účinku bioaktívnych látok v rôznych typoch eukaryotických buniek. Doktorka Kyzeková sa špeciálne zaoberá skúmaním látky bisfenol A (BPA), ktorá sa dostáva cez potravový reťazec do organizmu človeka a negatívne vplýva na jeho zdravie.
Čo je Vedecká cukráreň?
Sú to pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá cca 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).
(JM)
