Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Migréna – bolesť, ktorú netreba podceňovať

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku neurológa Petra Valkoviča? Pozrite si video.

Vo štvrtok 24. novembra o 17.00 hod. sme vo vedeckej kaviarni privítali prof. MUDr. Petra Valkoviča, PhD., z II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý nám vo svojej prednáške objasnil príčiny vzniku migrény, opísal jej priebeh a priblížil jej rôzne prejavy.

Po bolestiach chrbta najčastejšia príčina zneschopnenia

Čo je to migréna? Podľa odborníkov ide o jednostrannú, stredne silnú až silnú pulzujúcu bolesť hlavy, ktorá môže trvať niekoľko hodín až dní.
Podľa WHO má dnes celosvetovo migrénu približne jedna miliarda ľudí a na stotisíc obyvateľov jej diagnostické kritériá spĺňa viac ako 14-tisíc.

Jej ročný výskyt je okolo 87 miliónov na svete, z hľadiska neurologických ochorení je po bolestiach chrbta najčastejšou príčinou zneschopnenia.

Trpia ňou aj deti a seniori, najviac však osoby v produktívnom veku, pričom dvakrát častejšie postihuje ženy. Podľa odborníkov má genetický základ.

Mal ju už Hippokrates

Už pred 3000 rokmi sa v textoch vyskytli obrazy s bolesťami hlavy, neskôr klasifikovanými ako migréna. Hippokrates spomína silnú bolesť hlavy spojenú s poruchami zraku – takzvanou zrakovou aurou –, ktorou trpí určité percento ľudí bezprostredne pred záchvatom migrény.

Okrem zrakovej aury sú pre záchvat migrény typické i ďalšie príznaky, napríklad nevoľnosť (nauzea), často sprevádzaná zvracaním či nadmernou citlivosťou na zvuky a svetlo.

Spúšťačov nie je málo

Migréna má viacero spúšťačov, ktoré netreba podceňovať. Prvým, v dnešnej dobe nabitej technológiami veľmi frekventovaným spúšťačom, je práve stres. U žien býva častým spúšťačom aj menštruácia. Záchvat migrény však môžu podporiť i blokády v oblasti krčnej chrbtice, meteosenzivita, nedostatok a zlá kvalita spánku. Spustiť ju môžu aj rôzne zmyslové podnety (parfumy a vône, blikajúce svetlá), alkohol a pobyt v zafajčenom priestore, ale i nepravidelné stravovanie a niektoré jedlá.

Často sa v súvislosti s bolesťou hlavy hovorí o orientálnej kuchyni, negatívne na ňu pôsobia najmä umelé koreniny ako glutamán sodný, ale i dráždivé pravé koreniny. V Dánskom centre pre bolesť hlavy neďaleko Kodane nedávno realizovali štúdiu na tamojších pacientoch trpiacich migrénou, pričom skúmali, ktoré jedlá ich najviac dráždia a vyvolávajú im migrénu.

Čo vedci vyskúmali? Aké sú patofyziologické mechanizmy migrény a základné princípy jej terapie? Ako môže migrenikom pomôcť profylaktická liečba? To všetko sa dozviete v našom videu.

Prof. MUDr. Peter Valkovič, PhD., je prednostom II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Špecializuje sa na problematiku bolestí hlavy, porúch rovnováhy a oblasť neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby.

Čo je vedecká kaviareň?

Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky