Nestihli ste prednášku profesorky Márie Šimaljakovej? Pozrite si video.
Chladné a sychravé počasie v kontraste so suchými prekúrenými miestnosťami sú záťažovým testom odolnosti každej pleti. Na prednáške sme sa s pani profesorkou Máriou Šimaljakovou, odborníčkou na dermatovenerológiu, rozprávali o tom, ako máme kožu správne ošetriť, aké sú jej vlastnosti a s akými ochoreniami kože sa môžeme stretnúť.
Koža naša jedinečná
Koža plní v ľudskom tele rôzne funkcie. Je akoby obalom, ktorý schováva všetky vnútorné orgány a chráni nás pred vonkajšími vplyvmi. Tvorí celkovo až 7 percent telesnej hmotnosti a keby sme ju rozprestreli, zakryla by plochu až 1,8 metra štvorcového. Medzi jej základné funkcie patria ochranná, zmyslová, termoregulačná, skladuje zásoby tuku, je zodpovedná za vylučovanie a regeneráciu.
Naša vrchná časť kože tvorí kožnú bariéru, ktorá sa skladá z lipidov a zo zrohovatených buniek tvoriacich hydrolipidový film. Ten nás chráni pred externými vplyvmi. Keď dôjde k poškodeniu kože chladom, teplom, chemickými látkami, tlakom, nárazmi alebo baktériami či vírusmi, strácame z tejto vrstvy vodu. Do vnútra sa potom môžu dostať alergény alebo baktérie. Keď je porušená dermálna bariéra kože, je tam znížený obsah lipidov a nenasýtených mastných kyselín.
Optimálna je vtedy, keď má dostatok zdravých korneocytov, lipidov, voľných mastných kyselín a vody. Keď máme nedostatok tukov, môžu sa v organizme vyskytnúť choroby alebo sa zhoršiť už existujúce. Ide napríklad o psoriázu, ichtyózu, akne vulgaris, atypickú dermatitídu a podobne.
Začervenané prsty. Zdroj: iStockphoto.com
Zimné obdobie a jeho vplyv
Zima so sebou prináša sychravé a chladné počasie, pričom v tomto období chodíme zo zimy do teplého suchého interiéru. Zvyšuje sa nám odparovanie vody z kože. Čím menej pijeme, tým môžeme príznaky ešte zhoršiť. Presušená pokožka je oveľa citlivejšia, môžeme na nej pozorovať drobné prasklinky, prípadne začne svrbieť alebo byť začervenaná. „Týmto spôsobom sa ozýva, že je dehydrovaná,“ upozorňuje Šimaljaková.
Časté a náhle zmeny teploty vyvolávajú prehnané sťahovanie a rozťahovanie cievok v koži. Náhlou kontrakciou cievok sa pri extrémnom chlade zníži okysličenie kože, ktorá sa snaží zadržať teplo. Niektoré ochorenia sa zhoršujú v zime, napríklad ekzémy, seboroická dermatitída, chladová žihľavka a podobne. Organizmus sa bráni, a koža nám preto niekedy zhrubne.
Žena v zimnej krajine. Zdroj: iStockphoto
Čo používať, aby sme kožu chránili?
Dobrá cirkulácia krvi je dôležitá pre distribúciu výživných látok, vitamínov a stopových prvkov do všetkých orgánov. Práve horúce byty a voda poškodzujú náš vrchný plášť. Podstatné je nepoužívať kozmetické prípravky na báze alkoholu, ktoré kožu ešte viac vysušujú.
Odborníci odporúčajú sprchovať sa maximálne 15 minút a používať rehydratačné prípravky, ako napríklad telové mlieka z lekární či drogérií. „Musíme dbať na to, aby sme si náš hydrolipidový plášť stále obnovovali,“ vysvetľuje profesorka. Na ruky treba používať vlažnú vodu, jemne ju osušiť prikladaním uteráka a naniesť neparfumované prípravky. Na tvár volíme séra, toniká a krémy, ktoré nám pleť hydratujú. Večer je dôležité si pleť vyčistiť micelárnou vodou, pleťovým olejom alebo čistiacim mliekom. Potom na ňu nanesieme zvlhčovadlá, odborne humektanty – hydratačné látky –, ktoré v pleti viažu vodu. Medzi ne patria kyselina hyalurónová, glykoly, glycerín, pantenol, urea, kolagén a iné. Zvážiť môžeme aj hydratáciu lekárskym ošetrením.
V prednáške sa ďalej dozviete, aký je rozdiel medzi suchou a dehydratovanou pleťou, aké ochorenia postihujú kožu a ako zmeniť stravovanie, a to nielen počas zimy, aby sme si udržali zdravú pleť.
O prednášajúcej
Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., MHA, MPH, je prednostkou Dermatovenerologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Je krajskou odborníčkou na dermatovenerológiu pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, viceprezidentkou výboru Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti a prezidentkou Slovenskej mykopatologickej spoločnosti. Vedie centrum biologickej liečby, rieši, diagnostikuje a navrhuje terapiu závažných dermatologických ochorení. Za svoju činnosť získala niekoľko ocenení – zlatú medailu LF UK aj zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti. Špecializuje sa na mykológiu v dermatológii, psoriázu, atopickú dermatitídu a biologickú liečbu v dermatológii. Je autorkou vedeckých publikácií a spoluautorkou učebníc a skrípt. Prednáša na odborných konferenciách a sympóziách doma i v zahraničí, publikuje v médiách a prispieva k informovanosti verejnosti o kožných chorobách.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(JM)
