Známy neuroimunológ Norbert Žilka osvetľuje rôzne informácie o proticovidových vakcínach.
Prof. MVDR. Norbert Žilka, DrSc., riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV. Foto: Katarína Acél-Gáliková
Prof. MVDr. Norbert Žilka, DrSc., je riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Vyše 20 rokov sa venuje výskumu interakcie medzi imunitným systémom a ľudským mozgom. Participuje tiež na vývoji vakcín a terapeutických protilátok pre Alzheimerovu chorobu a COVID-19.
V rozhovore sa dočítate:
- ako môže Sputnik V získať punc kvalitnej vakcíny
- prečo nie je možné porovnávať vakcíny podľa ich úspešnosti v štúdiách
- prečo sa konkurenční výrobcovia vakcín rozhodli otestovať ich kombinácie
- prečo v EÚ dostupné vakcíny nereagujú na mutácie nového koronavírusu rovnako
- na čo by sa malo Slovensko sústrediť v priebehu očkovania proti covidu-19
Na Slovensku prebehla vášnivá diskusia okolo vakcíny Sputnik V. Premiér Igor Matovič ju chcel nakúpiť, iní politici a odborníci boli proti. Aj svetové média voči nej prezentovali rôzne postoje. Pred mesiacom ju síce vyzdvihovali, ale minulý rok sa vedci z celého sveta podpísali pod otvorený list vyjadrujúci obavy z jej bezpečnosti a účinnosti. Vďaka čomu došlo k takej zmene uhla pohľadu? A aký je váš názor na bezpečnosť tejto vakcíny?
Je to predovšetkým vďaka publikácii, ktorá bola uverejnená v prestížnom medicínskom časopise Lancet. V článku autori detailne popisujú výsledky z 3. fázy klinického skúšania. Sú dostatočne presvedčivé. Zostáva ešte zodpovedať niekoľko drobných nejasností ohľadom samotnej štúdie, ktorá bola realizovaná v niekoľkých nemocniciach a poliklinikách nachádzajúcich sa v Moskve. Sputnik V potrebuje nezávislé posúdenie, aby definitívne získal punc kvalitnej vakcíny. Platí to pre všetky vakcíny naprieč celým spektrom, tento dialóg je dôležitý aj pre samotného výrobcu.
V Európskej únii posudzuje bezpečnosť vakcín Európska lieková agentúra (EMA), no výrobca Sputnika V o tento proces ešte nepožiadal. Napriek tomu sa ruská vakcína dáva do paralely v EÚ už schválenou vakcínou od spoločnosti AstraZeneca, ktorá je vraj menej účinná. Možno ich v tomto smere konfrontovať?
Úspešnosť medzi vakcínami nie je možné medzi sebou porovnávať. Štúdie sa od seba líšia, prebiehali v inom čase a na rôznych kohortách (skupinách). Nízka účinnosť prezentovaná ChAdOx1 nCoV-19 (oficiálny názov vakcíny od spoločnosti AstraZeneca – pozn. red.) môže byť spôsobená neoptimálnym dizajnom štúdie. Nové výsledky ukazujú, že pre lepšiu účinnosť vakcíny bude dôležité dodržiavať väčší odstup medzi dávkami, čo priamo súvisí s imunitnou odpoveďou. Výrobca Sputnik V a AstraZeneca začali spolupracovať na testovaní novej vakcíny, ktorá spája to najlepšie z oboch prístupov, aspoň tak to deklarujú obe strany.
Sputnik V musí ešte dokázať, že je schopný dosiahnuť rovnakú účinnosť v iných krajinách, kde práve prebiehajú klinické skúšania. Vysoká účinnosť dosiahnutá v ruskej štúdii automaticky neznamená, že platí unisono pre všetky krajiny. Príkladom je čínska vakcína CoronaVac, kde sa účinnosť výrazne líši medzi jednotlivými krajinami. Podobný fenomén pozorujeme aj v prípade ChAdOx1 nCoV-19.
Vedci testujú aj kombináciu vakcín od Pfizeru/BionTech a od spoločnosti AstraZeneca. Znamená to, že človek dostane prvú dávku vakcíny od jednej firmy a druhú od druhej alebo budú zmiešané? Je to nový prístup vo vakcinácii alebo sa táto metóda očkovania už používa?
Optimálnym riešením je používať jednu vakcínu počas celého procesu očkovania, ale z technického hľadiska to nebude možné, a tak firmy pristúpili k správnemu rozhodnutiu vakcíny kombinovať. Podobný koncept sa už testoval v prípade vakcín proti ebola vírusu, takže to nie je novinka na vakcinačnej scéne.
Všetky tri vakcíny ponúkajú imunitnému systému tú istú bielkovinu, takže môžu navzájom spolupracovať pri budovaní imunity proti covidu-19. Samozrejme, môžu byť medzi nimi rozdiely v schopnosti vybudiť imunitnú odpoveď, ale to nemusí mať v konečnom dôsledku negatívny efekt na kombinované očkovanie. Práve naopak, výsledky experimentov, ktoré už boli realizované na myšiach, ukazujú, že kombinovanie mRNA (takou je aj vakcína Comirnaty) a vektorových vakcín proti covidu-19 môže mať dokonca lepší účinok na imunitnú odpoveď. To, že budú bežať všetky tri vakcíny spolu v jednom klinickom skúšaní, prináša možnosť ich priameho porovnania.
Ilustračná fotografia z Neuroimunologického ústavu SAV. Foto: Katarína Acél-Gáliková
To, že sa percentuálne údaje o účinnosti vakcín proti novému koronavírusu líšia, vzbudzuje v ľuďoch obavy, že nie všetci dostaneme rovnako kvalitnú vakcínu. Comirnaty aj Sputnik V vraj majú účinnosť nad 90 percent, kým o účinnosti vakcíny od spoločnosti AstraZeneca sa raz píše, že je vyše 60-percentná, inokedy vyše 80-percentná.
Účinnosť vakcín v klinickom skúšaní a výsledná účinnosť v praxi reprezentujú dve odlišné nádoby poznania. V klinickom skúšaní je prísna selekcia participantov, pri celoplošnom podávaní vakcíny do celého procesu vstupujú aj jedinci, ktorí by nesplnili kritériá klinického skúšania. V praxi to znamená, že reálna účinnosť môže byť aj nižšia. Pre riešenie pandemickej situácie je kľúčové vyberať vakcíny s najväčšou účinnosťou, pretože tým zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa nám podarí dosiahnuť kolektívnu imunitu.
Výsledky vakcíny od spoločnosti AstraZeneca sú mierne mätúce a, pochopiteľne, vzbudzujú isté obavy z dostatočnej účinnosti. Je to spôsobené nie veľmi optimálnou stratégiou klinického skúšania, ale v prípade mladšej a strednej generácie by mala byť pomerne účinná. Pravdou je, že prvá štúdia o vakcíne od spoločnosti AstraZeneca, publikovaná v časopise Lancet, neobsahovala informácie o jej účinnosti vo vzťahu k staršej populácii.
Čerstvá publikácia už prináša informácie aj o tejto vekovej kategórii, opäť je tam ale menej údajov v porovnaní s mladšou vekovou skupinou (18 – 55 rokov). Je možné, že výrobca predložil regulačným orgánom podstatne viac informácií, avšak pokiaľ vychádzame z publikovaných údajov, je tam citeľný nedostatok informácií o účinnosti vakcíny u starších ľudí.
Odborníci však tiež poukazujú na to, že vakcíny proti chrípke dosahujú účinnosť tesne nad 50 percent a sú dostačujúcou ochranou. Čo teda v realite predstavuje percentuálny rozdiel v účinnosti vakcín?
Používať paralely s chrípkovými vakcínami nie je možné vzhľadom na to, že na dosiahnutie kolektívnej imunity pri covide-19 potrebujeme mať podstatne vyššie percentá ochrany (viac ako 70 percent) ako v prípade sezónnej chrípky (viac ako 50 percent).
Vakcíny, ktoré by u nás mali byť dostupné (Comirnaty od konzorcia Pfizer/BionTech, Moderna a vakcína od spoločnosti AstraZeneca), majú vraj rozdielnu účinnosť voči nebezpečnejším mutáciám nového koronavírusu (britskej, juhoafrickej a brazílskej). Vakcína od spoločnosti AstraZeneca vraj neúčinkuje proti juhoafrickej mutácii nového koronavírusu. Z toho dôvodu ju Juhoafrická republika odmietla. Viete to uviesť na správnu mieru?
To, že vakcína neúčinkuje proti juhoafrickému variantu, je prekvapivé, keďže ostatné vakcíny sú schopné eliminovať aj túto novú podobu vírusu. Všetky tri schválené vakcíny ponúkajú imunitnému systému proteín S. Zdá sa, že rozdiel bude asi v sile imunitnej odpovede. Je možné, že zmenou vakcinačného režimu môže vakcína ChAdOx1 nCoV-19 zvýšiť svoju efektivitu, ale to bude potrebné preukázať.
Princíp očkovania je postavený na tom, že vakcína dokáže stimulovať bunkovú (nie pri všetkých vakcínach) a protilátkovú imunitu. To znamená, že imunitný systém dokáže zlikvidovať vírus, ktorý sa snaží dostať do bunky pomocou protilátok. V prípade, že sa mu podarí vstúpiť do bunky, nastúpi bunková imunita, ktorá včas zahubí ich dočasný príbytok.
Ilustračná fotografia z Neuroimunologického ústavu SAV. Foto: Katarína Acél-Gáliková
Z hľadiska prevencie a liečby nás zaujímajú tie protilátky, ktoré rozpoznávajú špecifické miesto na S proteíne, ktoré je zodpovedné za väzbu na ľudský ACE2 receptor. V prípade takzvaného britského variantu sa v tomto mieste objavila jedna mutácia, v prípade juhoafrického variantu sú tam tri mutácie. Vakcíny produkujú protilátky, ktoré pokrývajú celú väzobnú oblasť S proteínu, takže ľudské telo má k dispozícii malú armádu účinných protilátok. Ak sa S proteín na jednom mieste zmení, niektoré protilátky ho nebudú schopné rozpoznať, ale mnohé iné si zachovajú svoju účinnosť.
Všetky tri spomínané vakcíny prinášajú do nášho tela rovnakú genetickú informáciu, ktorá sa prepíše do podoby S proteínu. Tento proteín následne stimuluje imunitnú odpoveď. Z princípu by teda mali byť všetky tri vakcíny rovnako účinné alebo neúčinné. Pokiaľ by sme medzi vakcínami pozorovali výrazne odlišnú účinnosť voči novým variantom, musíme hľadať odpoveď v sile imunitnej odpovede voči podanému imunogénu – S proteínu. Silnejšia odpoveď znamená, že sa vyprodukuje väčšie množstvo protilátok.
Na schválenie v Európskej únii ešte čakajú ďalšie vakcíny od Johnson&Johnson, CureVac, Sanofi/GFP a podobne. Čína ich vyvíja niekoľko, vakcínu Sinopharm už predala do viacerých krajín. Sú niektoré z nich nádejou v boji proti novému koronavírusu?
Výsledky naznačujú, že niektoré z nových vakcín môžu byť dostatočne účinné a perspektívne by mohli pomôcť riešiť dnešnú pandemickú situáciu. Ohľadom čínskych vakcín platí rovnaké pravidlo ako v prípade vakcíny Sputnik V, potrebujeme nezávislý audit výsledkov. Vedecké publikácie obsahujú len malé torzo informácií potrebných na posúdenie danej vakcíny.
Jedným z dôležitých aspektov je výrobný proces. Výrobca musí zabezpečiť, aby sa jednotlivé šarže podobali ako vajce vajcu. Vakcíny by sa mali posudzovať na základe výsledkov a nezohľadňovať ich pôvod pri vytváraní si vlastnej mienky.
Britská mutácia nového koronavírusu situáciu ešte skomplikovala, keďže viac ohrozuje deti aj mladých ľudí. Znamená to, že bude treba viacej typov liečiv pre rôzne vekové kategórie a aj viacej typov vakcín?
Nové varianty vírusu SARS-CoV-2 môžu perspektívne ovplyvniť účinnosť vakcín, ale tento problém je riešiteľný podobne, ako to vidíme v prípade chrípkových vakcín. Terapeutické protilátky sa testujú na mnohé varianty vírusu, dokonca je možné robiť aj predikciu nových mutácií.
Z hľadiska vekových kategórií nás trápia hlavne staršie ročníky, kde nemusí byť imunitná odpoveď dostatočná. Ukazuje sa, že mRNA vakcíny sú zatiaľ schopné stimulovať optimálnu imunitnú odpoveď vo všetkých testovaných vekových kategóriách. Ale v budúcnosti sa môžu na trhu objaviť vakcíny, ktoré budú ešte efektívnejšie v prípade staršej populácie.
Ilustračná fotografia z Neuroimunologického ústavu SAV. Foto: Katarína Acél-Gáliková
Aj vy vyvíjate vakcínu s názvom ACvac1 proti novému koronavírusu zameranú na starších ľudí. Je zostrojená inak ako terajšie vakcíny? V akom štádiu jej vývoja sa nachádzate?
Náš koncept je postavený na pochopení mechanizmu, akým vírus komunikuje s receptorom na povrchu bunky. Na prípravu vakcíny si vyberáme len tie miesta, ktoré sú pre vírus životne dôležité. Spôsob, akým stimulujeme imunitnú odpoveď, je založený na našich skúsenostiach s vakcínou proti Alzheimerovej chorobe. S využitím silných stimulátorov imunitnej odpovede dokážeme prebudiť k životu aj unavený imunitný systém starších ľudí.
Naša vakcína už berie do úvahy aj nové varianty vírusu, takže z perspektívneho hľadiska môže mať konkurenčnú výhodu. V súčasnosti EÚ podporuje vývoj nových vakcín, ktoré zohľadňujú riešenia pre nové varianty SARS-CoV-2. A popritom vyvíjame terapeutické protilátky na liečbu pacientov s covidom-19. V najbližších týždňoch sa chystáme vstúpiť už do výrobného procesu. Našou ambíciou je začať klinické skúšanie na prelome rokov 2021/2022. Do toho ale vstupujú rozmanité faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť vývoja našej vakcíny. Dôležité sú finančné zdroje, ktoré môžu výrazne urýchliť celý vývoj.
Čo znamená, že vyvíjate terapeutické protilátky na liečbu pacientov s covidom-19?
Terapeutické protilátky sú perspektívnym liekom, ktorý dokáže veľmi špecificky eliminovať vírus v ľudskom tele. Vyberajú sa len tie protilátky, ktoré dokážu účinne eliminovať vírus. Čaro protilátkovej terapie tkvie v tom, že ich zaujíma iba bielkovina daného vírusu, čo je dôležité z hľadiska bezpečnosti, ale aj z hľadiska terapeutickej účinnosti.
Počas vývoja vakcíny proti covidu-19 sme protilátky využívali na lepšie pochopenie tvaru vírusových bielkovín. Počas tohto procesu sme identifikovali hneď niekoľko protilátok, ktoré efektívne blokovali väzbu vírusu na receptor ACE2. V tejto chvíli máme v rukách silné dôkazy o ich účinnosti a v najbližších týždňoch chceme odštartovať výrobný proces.
Ak sa dá zaočkovať dosť ľudí na to, aby sme získali kolektívnu imunitu, nový koronavírus nás už nebude môcť zásadne prekvapiť?
Postupne sa s vírusom SARS-CoV-2 budeme musieť naučiť žiť, lebo očkovanie nám pomôže riešiť situáciu v dlhodobom horizonte, ale isté opatrenia budeme musieť ešte určitú dobu dodržiavať. Pokiaľ sa nám podarí zaočkovať dostatočné množstvo ľudí, budeme chrániť aj zraniteľnejšiu časť populácie. V najbližších mesiacoch sa musíme sústrediť na stratégiu očkovania, mať pod kontrolou jednotlivé kliniky a ambulancie, ktoré podávajú vakcíny, a prísne sledovať spôsob skladovania a narábania s vakcínou. V konečnom dôsledku budeme musieť monitorovať imunitnú odpoveď po očkovaní, aby sme mohli odčítať efektivitu vakcín priamo na našej populácii. Práve týmto činnostiam sa chceme venovať v nadchádzajúcich mesiacoch.
