Toxické účinky emisií z ohňostrojov sú dlhodobo podceňované. Môžu mať závažné a niekedy aj dlhodobé následky na človeka aj životné prostredie.
Na toxické účinky ohňostrojov sa často nazerá ako na jednorazovú záležitosť. Mnohé chemické látky v pyrotechnike, napríklad ťažké kovy, sú však ťažko odbúrateľné. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Akadémia vied Českej republiky (AV ČR) spracovala takmer 2000 pôvodných prác, publikovaných v medzinárodných recenzovaných časopisoch, ktoré sa zaoberali témou toxicity smogu z ohňostrojov.
Ako uvádza vo svojej správe, podľa odhadov sa každý desiaty občan v rozvinutých krajinách Európy a v USA aktívne zúčastňuje na novoročných ohňostrojoch. V priemere pripadá 10 odpálených rakiet na jedného amatérskeho pyrotechnika.
Významný zdroj emisií
Zástancovia zábavnej pyrotechniky často argumentujú, že krátka novoročná epizóda nemôže mať závažné dôsledky na ľudské zdravie alebo životné prostredie vrátane zdravia zvierat. Podľa výsledkov uskutočnených štúdií to však nie je pravda.
Zábavná pyrotechnika predstavuje na prelome roka jeden z významných zdrojov emisií chemických látok do životného prostredia. Priamy vplyv týchto chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie závisí od rozptylových podmienok, typu pyrotechniky a výšky svetelného efektu.
Z doterajšieho vedeckého výskumu vyplýva, že najmä amatérske ohňostroje so sebou nesú závažné zdravotné aj environmentálne riziká. Kým amatérska pyrotechnika vybuchuje vo výške 20 až 40 metrov nad zemou, profesionálne rakety vybuchujú vo výške 100 metrov. V tejto výške sa môžu škodlivé látky efektívnejšie a rýchlejšie rozptýliť v atmosfére.
Rôznorodé zloženie
Zábavná pyrotechnika má heterogénne a veľmi variabilné zloženie. Obsahuje palivo, spojivá a rôzne prídavné látky podporujúce nielen horenie, ale tiež farebný efekt ohňostrojov. Farby súvisia s pridaním rôznych kovov, ako sú napríklad meď (modrá), hliník a horčík (strieborná), titán (biela), bárium (zelená) alebo lítium (červená). Tie počas horenia uvoľňujú časť svojej energie vo forme určitého farebného žiarenia.
Z ovzdušia, kde môže ohňostrojový smog pretrvávať aj niekoľko dní, sa škodlivé látky potom dostávajú do vody a pôdy a stávajú sa súčasťou potravinových reťazcov.
Hoci je použitie mnohých látok v zábavnej pyrotechnike v krajinách EÚ zakázané, podľa údajov v literatúre sa objavuje na trhu značné množstvo produktov s obsahom olova, tália a arzénu. Na trhu sa teda nachádza veľké množstvo nelegálnej pyrotechniky.
Podceňovaná hrozba pre zdravie
Aj napriek závažným a niekedy i dlhotrvajúcim následkom sa toxické účinky emisií z ohňostrojov dlhodobo podceňujú. Vplyv majú tiež na ľudí, ktorí sa nachádzajú v okolí (v závislosti od klimatických podmienok) a na ohňostrojoch sa priamo nezúčastňujú.
Horením a explóziami sa uvoľňuje hustý oblak dymu a počas krátkeho času sa vo vzduchu hromadia vysoké koncentrácie širokého spektra pevných (prachových) častíc a anorganických aj organických polutantov.
Toxický kokteil
Ohňostrojový smog je plný škodlivých zlúčenín. Okrem prvkov a iónov prvkov (kovov a metaloidov) ide napríklad o veľké množstvo toxických plynných produktov (oxidy síry, fosforu, dusíka) a organických zlúčenín (formaldehyd, acetaldehyd a butylacetát) alebo rozličných organických hydroperoxidov.
Môžu vznikať aj chlórované toxické látky a polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sú preukázanými karcinogénmi. Niektoré z nich spôsobujú aj vrodené vývojové vady. V životnom prostredí sa veľmi ťažko rozkladajú a hromadia sa v prírode i v živých organizmoch.
Prachové častice
Veľmi problematickou zložkou, ktorá sa pri explózii zábavnej pyrotechniky uvoľňuje a na ktorú je väčšina polutantov naviazaná, sú z pohľadu ľudského zdravia aj prachové častice. Ich koncentrácie v ovzduší sú počas novoročných osláv mimoriadne vysoké. Namerané limity prekračujú prípustnú hodnotu o desiatky až stovky percent.
Vo väčšine prípadov obsahujú prachové častice emitované detonáciou zábavnej pyrotechniky toxické kovy (kadmium, olovo, chróm a nikel), organické polutanty typu polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktoré sú preukázateľne identifikované ako ľudské karcinogény, alebo teratogény. Tieto látky môžu spôsobovať vrodené vývojové vady. Niekedy sa správajú aj ako endokrinné disruptory, napríklad perchlorát, teda látky narúšajúce hormonálnu rovnováhu.
Srdcovo-cievne príhody a záchvaty u detí
Už krátkodobé vystavenie sa vysokým koncentráciám prachových častíc sprevádza zvýšené riziko srdcovo-cievnych príhod. Dáta z takzvaných smogových epizód dokumentujú významný nárast zdravotných problémov nasledovaný zvýšeným počtom hospitalizácií a úmrtí už v ráde hodín či dní po nástupe smogovej epizódy.
Dym z ohňostrojov obsahuje celý rad dráždivých látok, ako je napríklad oxid siričitý. Vdychovanie týchto látok môže spôsobiť široké spektrum ťažkostí.
Vysoké koncentrácie polutantov z odpálenej zábavnej pyrotechniky môžu dráždiť dýchacie cesty, a vyvolávať tak príznaky astmy prejavujúce sa ako ťažkosti s dýchaním, kašeľ a dýchavičnosť. Krátko po použití zábavnej pyrotechniky môže niekedy dôjsť až k ťažkým a fatálnym astmatickým záchvatom u detí.
Raz a navždy
Na toxické účinky ohňostrojov sa často nazerá ako na jednorazovú záležitosť. Mnohé chemické látky nachádzajúce sa v pyrotechnike, napríklad ťažké kovy, sa dajú len ťažko odbúrať. Zostávajú v ľudskom tele a v životnom prostredí veľmi dlhý čas. Nežiaducimi účinkami môžu tiež prispieť kontaminovaná voda, pôda, prípadne ďalšie hromadenie sa v potravinovom reťazci.
Zábavná pyrotechnika so sebou nesie závažné zdravotné a environmentálne riziká. V Európskej únii pritom stále chýba monitoring nelegálneho predaja. S ohľadom na preukázané riziká a dopady na zdravie ľudí a vplyv na životné prostredie je na mieste uvažovať o zásadnom obmedzení zábavnej pyrotechniky, prípadne o jej celkovom zákaze.
Zdroj: AV ČR
(zh)
