Sú zdrojom priameho vystavenia chemikáliám. Bezpečné nemusia byť ani tie organické, tvrdí prvá štúdia svojho druhu.
Tampóny, ktoré používajú milióny ľudí každý mesiac, obsahujú toxické kovy ako olovo, arzén a kadmium, zistili vedci. Výskumníci testovali 14 rôznych značiek tampónov v Európskej únii, USA a vo Veľkej Británii. Niektoré z nich by mohli vystaviť ženy vyššiemu riziku kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, neplodnosti a dokonca aj demencie.
Najviac znepokojujúce bolo, že olovo sa našlo vo všetkých testovaných tampónoch, pričom jeho koncentrácie boli vyššie v neorganických typoch zloženia. Arzén bol zase viac prítomný v organických produktoch.
Celoplošný výskum
Vedci z UC Berkeley, Kolumbijskej univerzity a Michiganskej štátnej univerzity testovali počas dvoch rokov (2022 a 2023) tampónové produkty z kamenných predajní po celom svete a navyše aj tampóny dvoch veľkých onlajnových predajcov. Celkovo analyzovali 14 najpredávanejších značiek, zamerali sa na rôzne typy tampónov podľa ich zloženia (organický alebo neorganický materiál), absorpcie a iných faktorov.
Tampóny sú väčšinou vyrobené z bavlny, umelého hodvábu, polyesteru, polyetylénu, polypropylénu a iných typov vlákien.
„Výskum zameriavajúci sa na meranie potenciálne nebezpečných látok v tampónoch bol zatiaľ realizovaný vo veľmi malej miere,“ povedala vedúca autorka Jenni A. Shearstonová, postdoktorandka na UC Berkeley School of Public Health a UC Berkeley’s Department of Environmental Science. „Pokiaľ vieme, toto je prvá štúdia, ktorá stanovuje mieru kovov v tampónoch,“ dodala.
Prvé tampóny boli vynájdené v prvej polovici minulého storočia, na slovenskom trhu sa objavili až v 90. rokoch.
Tampóny môžu byť zdrojom priameho vystavenia chemikáliám, pretože výstelka pošvy má vyšší potenciál chemickej absorpcie ako iné sliznice tela. Okrem toho tieto produkty používa naozaj veľké percento populácie. V Európe siaha po tampónoch približne 50 percent žien, ktoré majú menštruáciu, pričom ich využívajú niekoľko hodín v kuse. V každom prípade sa ale neodporúča mať zavedený tampón dlhšie ako 8 – 9 hodín.
Nebezpečné kovy
Výskumníci vybrali 30 rôznych tampónov, v prípade ktorých testovali prítomnosť a množstvo 16 kovov. Boli nimi arzén, bárium, vápnik, kadmium, kobalt, chróm, meď, železo, ortuť, mangán, nikel, olovo, selén, stroncium, vanád a zinok.
Kovy zvyšujú riziko demencie, neplodnosti, cukrovky a rakoviny. Môžu poškodiť pečeň, obličky a mozog, ako aj kardiovaskulárny, nervový a endokrinný systém. Okrem toho môžu vplývať i na zdravie matky a vývoj plodu počas tehotenstva.
Vedci zistili, že v tampónoch bolo prítomných všetkých 16 hodnotených kovov vrátane zvýšených priemerných koncentrácií toxických kovov olova, kadmia a arzénu. Žiadna kategória nemala nižšie koncentrácie všetkých alebo väčšiny kovov. Olova bolo najviac v neekologických tampónoch, ale, naopak, arzénu bolo viac v organických tampónoch.
Výskumníkov znepokojila najväčšmi prítomnosť olova vo všetkých vzorkách. Pokiaľ ide o tento ťažký kov, neexistuje žiadna bezpečná úroveň expozície. Akékoľvek množstvo olova, ktoré sa vyplaví z tampónu a dostane sa do krvného obehu, môže mať negatívny vplyv na zdravie. Olovo sa ukladá v kostiach, kde nahrádza vápnik. Je známe, že negatívne ovplyvňuje mozog, obličky, srdce, krv, imunitný systém a reprodukčné orgány či vývoj.
Ako sa do tampónov dostali?
Kovy sa mohli dostať do tampónov rôznymi spôsobmi. Bavlnený materiál mohol absorbovať kovy z vody, pôdy alebo zo vzduchu, iné sa tam mohli dostať prostredníctvom blízkeho kontaminantu počas pestovania bavlny. Niektoré mohli byť v prímesi počas výroby ako súčasť pigmentu, bielidla, antibakteriálneho činidla či iného procesu v továrni na výrobu týchto produktov.
Hoci sú toxické kovy všadeprítomné a ich nízkej hladine sme vystavení dennodenne, nová štúdia jasne ukazuje, že sú aj v menštruačných produktoch. Ženy môžu byť preto pri ich používaní vystavené vyššiemu riziku expozície.
Výskumníci apelujú na výrobcov, aby testovali svoje produkty na prítomnosť toxických kovov a aby zlepšili označovanie výrobkov. Hoci štúdia nepotvrdila priame zdravotné dosahy, ďalší výskum je potrebný na preskúmanie, ako môžu tieto kovy ovplyvniť naše zdravie.
Zdroj: Berkeley university, New Atlas, DOI: 10.1016/j.envint.2024.108849
(JM)