Dnes 11. apríla si pripomíname 270. výročie narodenia Jamesa Parkinsona. Apríl je zároveň Mesiacom povedomia o Parkinsonovej chorobe.
Parkinsonova choroba je chronické progresívne ochorenie nervovej sústavy. V roku 1817 ju ako prvý opísal lekár James Parkinson. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Parkinsonova choroba patrí medzi neurodegeneratívne ochorenia, ktoré postihujú centrálny nervový systém, najmä oblasti zodpovedné za riadenie pohybu. Zásadne tak ovplyvňuje život pacientov.
Ochorenie je celosvetovo na vzostupe. Nie je pritom presne známe, čo ho spôsobuje. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy či úrazy mozgu.
Odhadovaný nárast o 112 percent do roku 2050
Počet prípadov Parkinsonovej choroby sa za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov novej štúdie, uverejnenej v časopise BMJ, bude do roku 2050 na svete žiť približne 25,2 milióna ľudí s Parkinsonovou chorobou, čo predstavuje 112-percentný nárast oproti roku 2021. Vedci vypočítali odhadované číslo na základe údajov zo štúdie Global Burden of Disease Study 2021, v ktorej boli zhromaždené informácie zo 195 krajín a území.
Za hlavné faktory, ktoré prispejú k predpokladanému nárastu počtu pacientov s Parkinsonovou chorobou, označili vedci starnutie a rast populácie, pričom poznamenali, že miera rastu sa bude na regionálnej a národnej úrovni líšiť.
Väčšina ľudí s Parkinsonovou chorobou je diagnostikovaná vo veku päťdesiat rokov a viac. Nejde však len o chorobu postihujúcu ľudí vyššieho veku. V prípade 10 percent populácie sa choroba vyvinie v štyridsiatke alebo dokonca v mladšom veku.
Svetový deň Parkinsonovej choroby
Od roku 1997 si každý rok 11. apríla pripomíname Svetový deň Parkinsonovej choroby. Apríl je zároveň Mesiacom povedomia o Parkinsonovej chorobe. Cieľom je šíriť osvetu o tomto ochorení, podporiť vedu a výskum v tejto oblasti, ako aj komunitu pacientov a ich blízkych.
Červený tulipán je od roku 2005 oficiálnym symbolom Parkinsonovej choroby a symbolom nádeje, empatie a solidarity s ľuďmi trpiacimi týmto ochorením.
Prečo práve tento kvet? V roku 1980 vyšľachtil holandský pestovateľ tulipánov J. W. S. Van der Wereld, ktorý sám trpel Parkinsonovou chorobou, nový druh červeného tulipánu. Na počesť Jamesa Parkinsona, lekára, ktorý ako prvý opísal túto chorobu, dal tomuto novému kultivaru meno Tulipán Dr. James Parkinson.
Symbolom Svetového dňa Parkinsonovej choroby je červený tulipán. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
James Parkinson
Ako prvý systematicky opísal túto chorobu anglický lekár James Parkinson (1755 – 1824). Práve dnes si pripomíname 270. výročie jeho narodenia.
Parkinson bol všestrannou osobnosťou. Okrem toho, že bol lekárom, nebola mu cudzia ani geológia, paleontológia a politický aktivizmus. Svoju radikálnu mladosť strávil politickou agitáciou, bol nadchnutý myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie, neskôr sa venoval lekárskej praxi a záujmom o medicínu a vedy o Zemi. Parkinson sa do povedomia vedeckej obce tých čias zapísal i ako vášnivý zberateľ fosílií. Na konci svojej kariéry sa v roku 1822 stal prvým nositeľom čestnej zlatej medaily Kráľovskej akadémie chirurgov za svoj výskum v oblasti fosílií.
V rokoch 1776 – 1784 študoval v Kráľovskej londýnskej nemocnici. Potom pracoval pre svojho otca Johna Parkinsona, ktorý v Londýne viedol lekárenskú a chirurgickú prax, a napísal a publikoval uznávané pojednania o dne a rizikách apendicitídy a perforácie slepého čreva.
Výrazne sa angažoval tiež v pomoci znevýhodneným: verejne sa zasadzoval za humánnejšie podmienky pre pacientov v psychiatrických liečebniach a lepšiu všeobecnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľstvo. Na túto tému publikoval mnohé články pod pseudonymom Old Hubert (Starý Hubert).
Paralysis agitans
Svoju zásadnú prácu s názvom An Essay on the Shaking Palsy (Esej o trasľavej obrne), v ktorej opísal príznaky šiestich mužov (troch pozoroval na ulici a následne troch ďalších vyšetroval), uverejnil v roku 1817. V nej podrobne opísal charakteristické príznaky, ako sú tras rúk v pokoji, stuhnutosť svalov, spomalené pohyby a posturálna nestabilita.
Na základe pozorovaní a kladením otázok vypracoval James Parkinson presné profily ľudí, ktorí podľa neho vykazovali symptómy rovnakého ochorenia. Aj iní medici si všimli pacientov s niektorými zo spomínaných prejavov, považovali ich však za izolované príznaky. Parkinsonova genialita spočívala v jeho skvelom odhade, že tieto a ďalšie príznaky by mohli predstavovať postupné štádiá tej istej pomaly postupujúcej choroby.
I pre spomínané príznaky Parkinson nazval chorobu paralysis agitans, teda trasľavá obrna. Jeho pozorovania slúžili ako báza pre ďalší výskum tohto neurodegeneratívneho ochorenia.
Parkinsonova choroba
V roku 1861, čiže štyridsaťštyri rokov od uverejnenia Parkinsonovho článku, upriamil svoju pozornosť na ochorenie francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot. Pravdepodobne ako prvý použil termín Parkinsonova choroba (fr. Maladie de Parkinson), keď svojich študentov odkázal na Parkinsonovu prácu s uznanlivými slovami: „Túto malú brožúrku je ťažké nájsť. Po frustrujúcom hľadaní mám teraz sám jeden exemplár vďaka Dr. Windsorovi, knihovníkovi v Manchesterskej univerzite. Akokoľvek je dielo krátke, obsahuje množstvo mimoriadnych myšlienok (…) Prečítajte si celú knihu a poskytne vám uspokojenie a poznanie, aké možno vždy získať z priameho klinického opisu od poctivého a pozorného pozorovateľa.“ V rokoch 1868 až 1888 prednášal Charcot svojim študentom o Parkinsonovej chorobe.
Otec modernej neurológie
Francúz Jean-Martin Charcot (1825 – 1893) bol sám vynikajúcim diagnostikom a pozorovateľom. Dodnes je považovaný za jedného z najlepších neurológov v dejinách. Právom je označovaný za otca modernej neurológie. Bol prvým profesorom neurológie na svete, ešte predtým bol profesorom patológie na parížskej Sorbonne. Ako prvý zaviedol vedecký prístup ku klinickej diagnostike nervových ochorení. Pripisuje sa mu opis roztrúsenej sklerózy, amyotrofickej laterálnej sklerózy a hereditárnej neuropatie. Charcot dal meno Tourettovmu syndrómu na počesť svojho študenta Georgesa Gillesa de la Touretta.
20. storočie a súčasnosť
Od čias Parkinsona a Charcota výskum Parkinsonovej choroby výrazne pokročil. Stále sa však presne nevie, čo ju spôsobuje.
V prvej polovici 20. storočia vedci zistili, že za príznakmi stojí poškodenie a odumieranie buniek v rôznych oblastiach mozgu, pričom jej najtypickejšie prejavy vznikajú predovšetkým v dôsledku nedostatku tvorby dopamínu, ktorý sa tvorí v oblasti nazývanej substantia nigra – čierna substancia. Jeho najdôležitejším príznakom je spomalenosť a ochudobnenie pohybov.
V 60. rokoch 20. storočia prišiel prelom v liečbe, keď bola vyvinutá látka levodopa (L-DOPA). Táto látka dokáže preniknúť do mozgu a slúži ako prekurzor dopamínu, čím zmierňuje príznaky choroby. Levodopa sa stala základom liečby a používa sa dodnes, často v kombinácii s inými liekmi.
Hoci zatiaľ neexistuje liek, ktorý by chorobu vyliečil, výskum naďalej napreduje. Dôležité je predovšetkým skoré stanovenie diagnózy. Liečba sa preto zameriava najmä na zmiernenie nepríjemných prejavov a minimalizáciu zdravotného postihnutia. Pre pacientov, ktorým nezaberá klasická medikamentózna liečba, je na Slovensku už niekoľko rokov dostupná unikátna metóda hlbokej stimulácie mozgu. Ako prví ju na Slovensku začali využívať lekári v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach.
Ide o najmenej invazívnu metódu, ktorá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do špecifických štruktúr mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby. Vďaka tomu dokáže vrátiť pacientom a ich rodinám stratenú kvalitu života a psychickú pohodu.
Zdroj: The Washington Post, VND, ParkinsonFonds, Parkinson’s Europe, WikiSkripta, Journal of the Neurological Sciences, neurologiepropraxi.cz, apdaparkinson.org, ScienceDirect, University of Bristol
(zh)
