Alexandra Padová vyštudovala fyziológiu živočíchov a etológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 26-ročná medička je momentálne doktorandkou na Lekárskej fakulte v odbore normálna a patologická fyziológia. Tvrdí, že má to šťastie, že ju práca v laboratóriu baví. „Najviac inklinujem k práci so zvieratami, preto dúfam, že sa to prejaví aj v budúcnosti po dokončení školy,“ dodáva Alexandra. V uplynulých mesiacoch sa stala úspešnou autorkou práce ŠVOČ (Študentskej vedeckej odbornej činnosti), kde ju odborní hodnotitelia zaradili medzi tých najúspešnejších. Venovala sa téme Chronický stres znižuje expresiu amyloidového prekurzorového proteínu. Na prvý pohľad to znie zložito, a tak sme šikovnú mladú vedkyňu požiadali o rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Ako sa aktuálne odborníci pozerajú na stres? Na čo sa zameriavate vo vašom výskume?
A. PADOVÁ: Stres ako odpoveď na určitý stimul slúži ako adaptácia na zmenu prostredia, ale treba mať na pamäti, že má mnoho podôb. Môže byť psychický (psychosociálny), fyzický, ale aj imunitný. Našim cieľom je skúmanie pôsobenia rôznych stresorov, medzi nimi aj bakteriálneho stimulu, na tvorbu počiatočných neuronálnych zmien vedúcich k sporadickej Alzheimerovej chorobe (nie dedičnej), t. j. nadmerná fosforylácia tau proteínu a expresia amyloidového prekurzorového proteínu. Vo výskume sa zameriame na vzťah stresovej reakcie ku vzniku neurozápalu, ktorý pravdepodobne predstavuje ústredný proces prítomný v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou.
M. H.: Ako súvisí stres s Alzheimerovou chorobou?
A. PADOVÁ: Vplyvom starnutia nastávajú rôzne neuronálne zmeny vedúce ku kognitívnemu úpadku a zhoršovaniu pamäte. Zistilo sa, že kognitívny úpadok môže byť spojený s nadmerným uvoľňovaním glukokortikoidov do krvného riečiska. Na úrovni mozgu je proces riadený kortikoliberinom, ktorý je preukázateľne spojený s nadmernou fosforyláciou tau proteínu. Uvoľňovanie glukokortikoidov je zväčša aktivované počas stresovej odpovede a slúži na zabezpečenie stálosti vnútorného prostredia jedinca. Navyše, glukokortikoidy veľmi výrazne ovplyvňujú aktivitu imunitného systému, ktorý je u starších pacientov oslabený.
M. H.: Čo naznačujú Vaše doterajšie výsledky? Potvrdilo sa, čo ste predpokladali?
A. PADOVÁ: Výsledky naznačujú významnú úlohu bakteriálnych infekcií v indukcii neuronálnych zmien spojených so začiatkom ochorenia. Slabšie psychické a fyzické stresory však pôsobia odlišne, prípadne ich škodlivé účinky sa javia len ako dočasné. Štúdie iných laboratórnych tímov poukazujú na to, že vystavenie opakovanému rovnakému stresoru pôsobí takisto škodlivo. My sme však použili model, kde sú zvieratá vystavené každý deň inému stresoru, nemôžu sa na nič pripraviť ani si zvyknúť a tak sa nám podarilo zistiť, že chronický heterotypický stres (ktorý odráža realitu v dnešnej ľudskej spoločnosti) by mohol mať odlišné účinky.
M. H.: Aký praktický dosah by mohli mať Vaše zistenia? Ako by raz mohli pomôcť pacientom?
A. PADOVÁ: Dúfame, že naše výsledky objasnia pozadie vzniku Alzheimerovej choroby. Množstvo ľudí si myslí, že stres je len škodlivý. Takisto sa rapídne zvyšuje svojvoľná konzumácia protizápalových liekov. Dúfame, že aj naše výsledky prispejú k rozumnému užívaniu liekov, ktoré formujú stresovú a zápalovú odpoveď (glukokortikoidy, antiflogistiká). Naša práca má význam jednak pre skorú diagnostiku a identifikáciu ľudí, ktorí majú zvýšený predpoklad na vznik ochorenia, ale má dopad aj pre nové terapeutické prístupy založené na modulácii imunitného systému.
M. H.: Ako nás vo všeobecnosti v tejto hektickej dobe ovplyvňuje stres a ako sa mu ubrániť?
A. PADOVÁ: Bežne pacienti počúvajú, že sa majú vyhýbať stresu. Avšak to primárne neznamená, že pôjdu do lekárne a kúpia si medovkový čaj. Stresorom sa nedá vyhnúť. Ale môžeme sa brániť pred škodlivými účinkami rôznych stresorov (fyzických aj imunitných). Dosiaľ najrozumnejším spôsobom sa javí kvalitná strava a hlavne pohyb. Kvalitná strava poskytuje všetky potrebné látky na to, aby sme pohybom tvorili molekuly udržiavajúce rovnováhu medzi pro- a proti-zápalovými molekulami prirodzenou cestou.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Alexandry Padovej
Uverejnila: VČ