Ukázalo sa, že nadmerná aktivita v retikulárnom talamickom jadre spôsobuje myšiam správanie podobné autizmu. Lieky, ktoré túto aktivitu znižujú, zvrátili príznaky.
Nadmerná aktivita v určitej oblasti mozgu môže byť zodpovedná za správanie, ktoré sa bežne spája s autizmom. Zdroj: iStock/Jatuporn Tansirimas
Výskumníci zo Stanfordovej univerzity, ktorí študujú neurologický základ poruchy autistického spektra, zistili, že nadmerná aktivita v určitej oblasti mozgu môže byť zodpovedná za správanie, ktoré sa bežne spája s týmto ochorením.
Autistickým myšiam identifikovali retikulárne talamické jadro, štruktúru, ktorá filtruje zmyslové informácie medzi talamom a mozgovou kôrou. Ide o tenkú vrstvu neurónov v talamickom retikulárnom jadre (TRN), ktoré tvoria pokračovanie retikulárnej formácie mozgového kmeňa a nachádzajú sa pri vonkajšom talame. Sú kľúčové pre reguláciu spánku, reguláciu pozornosti a senzorické spracovanie, ako aj pre udržiavanie stavu bdenia.
Tento poznatok môže prisľúbiť cielenú liečbu autistického spektra. Podávanie liekov na utlmenie aktivity v tejto oblasti mozgu zvrátilo v prípade myší príznaky podobné autizmu vrátane náchylnosti na záchvaty, zvýšenej citlivosti na podnety, zvýšenej motorickej aktivity, opakovaných činností a zníženej sociálnej interakcie.
Spoločné znaky s epilepsiou
Tie isté lieky sa skúmajú i ako potenciálne liečivá epilepsie, čo poukazuje na to, že mechanizmy, ktoré riadia poruchy autistického spektra a epilepsiu, sa môžu v mozgu prelínať a pomáhajú vysvetliť, prečo sa tieto dva stavy často vyskytujú u tých istých jedincov. Zistenia boli nedávno uverejnené v časopise Science Advances.
Vzťah medzi talamom a mozgovou kôrou bol spojený s autizmom u ľudí aj na zvieracích modeloch, ale špecifický podiel retikulárneho talamického jadra zostával neistý.
V novej štúdii vedci zaznamenávali nervovú aktivitu tejto oblasti mozgu myší a zároveň pozorovali správanie zvierat. V prípade myší, ktoré boli geneticky modifikované na model autizmu, vykazovalo retikulárne talamické jadro zvýšenú aktivitu, keď sa zvieratá stretli s podnetmi, ako je svetlo alebo vzduch, ako aj počas sociálnych interakcií. Táto oblasť mozgu tiež vykazovala výbuchy spontánnej aktivity, ktoré spôsobovali záchvaty.
Epilepsia sa u ľudí s autizmom vyskytuje oveľa častejšie ako v bežnej populácii, je takmer o 30 percent vyššia pravdepodobnosť, že ju dostanú, ako ľudia, ktorí autizmus nemajú. Doteraz nevieme, čo u nich epilepsiu vyvoláva. Vďaka tejto súvislosti odborníci otestovali experimentálny liek na záchvaty Z944 a zistili, že zvrátil behaviorálne deficity na modeli autistických myší.
Pomocou inej experimentálnej liečby, ktorá geneticky modifikuje neuróny tak, aby reagovali na dizajnové lieky, známej ako neuromodulácia, mohli vedci potlačiť nadmernú aktivitu v retikulárnom talamickom jadre a v prípade autistického modelu myší zvrátiť behaviorálne deficity. Tieto behaviorálne deficity mohli dokonca vyvolať aj normálnym myšiam zvýšením aktivity v retikulárnom talamickom jadre.
Nové zistenia poukazujú na to, že práve retikulárne talamické jadro môže byť kľúčové pri liečbe porúch autistického spektra.
Zdroj: SciTech Daily
(RR)
