Nie všetci sme zvedaví, a preto vedcov nie je tak veľa, hovorí prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., prorektorka pre medzinárodné vzťahy Univerzity Komenského v Bratislave v úvode dokumentárneho filmu „Rain woman“ nebude? v rámci cyklu dokumentov Spektrum vedy. Jeho úlohou je predstaviť a priblížiť prácu a úspechy slovenských vedcov.
Tých, ktorí majú potenciál niečo objaviť, je podľa prof. MUDr. Daniely Ostatníkovej, PhD. veľmi málo. „Mnoho sa s problémom trápime a radujeme, aj keď nedospejeme k výsledku, ktorý nás obdarí Nobelovou cenou. Šťastím vedca je práve tá cesta, to objavné. To, že niečo zistíme a ideme ďalej, aj keď sa nám nepodarí potvrdiť pôvodnú hypotézu, vždy na tej ceste niečo nájdeme.“
Ako ďalej hovorí profesorka, ľudský organizmus je niečo úžasné. „My sme ešte ďaleko o toho, aby sme to všetko pochopili. Keď hľadáme súvislosti, veľmi často sa stane, že sme to zle pochopili. Ďalším bádaním sa ukáže, že sme zabudli na nejaké molekuly, na nejaký enzymatický proces. V našej jednoduchosti sme si mysleli, že máme tú cestu, ale tá cesta je komplikovanejšia. Zistili sme, že nám niečo chýba.“
Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského začali začiatkom 90-tych rokov minulého storočia výskum, ktorý sa zaoberal rozdielmi v kognitívnych schopnostiach vo vzťahu k hladinám testosterónu a pohlavnému dimorfizmu. „Snažili sme sa zistiť, či špecifické poznávacie schopnosti sú asociované s mužským pohlavím a či v úspešnosti riešenia úloh, ktoré tieto schopnosti skúmajú, hrá úlohu hormón testosterón. Skúmali sme fluktuácie hladín pohlavných hormónov u zdravých jedincov vo vzťahu k úspešnosti riešenia špecifických kognitívnych úloh – najmä k priestorovej predstavivosti,“ vysvetľuje prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. Vzťah medzi hladinami hormónu testosterón a úspešnosťou v testoch na priestorovú predstavivosť sledovali tiež u nadaných detí v porovnaní s deťmi bežnej populácie v longitudinálnej štúdii od 5 do 10 rokov veku detí.
Skúmali hladiny hormónov
Výskum dospelých jedincov sa robil ako prierezová štúdia, ale aj dlhodobejšie sledovali sa hladiny testosterónu u mužov a žien meraním ich hodnôt v slinách každý druhý deň počas takmer trojmesačného obdobia. Cieľom bolo zistiť rozdiely v úspešnosti úloh na priestorovú predstavivosť medzi mladými mužmi a ženami vo fertilnom veku a tiež či sa výkony v testoch menia u daných jedincov v priebehu infradiánneho kolísania. „Zaujímalo nás aj to, ako hladiny hormónov u oboch pohlaví fluktuujú. Výskum sa robil na Fyziologickom ústave LF UK, pracovala som na ňom spolu s mojimi študentmi a neskôr doktorandmi. Spolupracovali sme s Endokrinologickým ústavom v Ľubochni, konkrétne s Dr. Zdeňkom Putzom, ktorý vypracoval metódu stanovenia hladín pohlavných hormónov zo slín, čo bola v tom čase prevratná metóda, ktorá nám umožnila nielen stanoviť hladiny hormónu, ktoré odrážali biologicky dostupnú na bielkoviny neviazanú frakciu hormónu, ale umožňovala vyšetrovať hormonálne hladiny neinvazívne, bez odberu žilovej krvi, a teda sme ich mohli odoberať aj v škole a niekoľkokrát za sebou aj u detí. Dodnes som vďačná Dr. Putzovi za nezištnú spoluprácu a svojim študentom, dnes už uznávaným vedcom, za veľmi plodné a krásne obdobie môjho profesijného života,“ spomína prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.
Aké výsledky vlastne výskum priniesol? Podľa prorektorky pre medzinárodné vzťahy Univerzity Komenského v Bratislave 
to bolo viacero výsledkov, ktoré odkrývali účasť testosterónu na kognitívnych procesoch pri konkrétnych kognitívnych operáciách. „Zistili sme nižšie hladiny testosterónu u detí v populácii akademicky nadaných v porovnaní s bežnou populáciou ich rovesníkov, ale aj vyššiu citlivosť androgénového receptora, cez ktorý testosterón na bunky pôsobí, u akademicky nadaných. Tiež sme ako prví zistili, že hladiny mužského hormónu testosterónu kolíšu v rámci cca 30-dňového cyklu u mužov vo fertilnom veku. U žien aj u mužov cirkalunárne kolísanie testosterónu vplývalo na úspešnosť riešenia úloh na priestorovú predstavivosť.“
Čím vyššie boli podľa nej hladiny testosterónu u mužov, tým nižšia bola ich úspešnosť v testoch a naopak, čím vyššie boli testosterónové hladiny u žien, tým úspešnejšie testy na priestorovú predstavivosť riešili. Hladiny testosterónu sú u žien najvyššie v priovulačnom období.
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti
O inteligenciu nejde
„Nejde tu ale o to, že by chlapci mali väčšiu inteligenciu než dievčatá. Chlapci a dievčatá majú v priemere rovnaké IQ“, vysvetľuje odborníčka, „ale v špecifickej zložke neverbálnej inteligencie – v priestorovej predstavivosti v priemere vynikajú chlapci nad dievčatami.“
Ako pokračuje prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., v posledných 10 rokoch sa venujú výskumu autizmu. „Založili sme Akademické centrum výskumu autizmu (ACVA) na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde naši odborníci na základe štandardných testov diagnostikujú autizmus – spektrum autistických porúch. Tieto deti s potvrdeným autizmom potom vstupujú do výskumných štúdií, v ktorých sa snažíme zistiť príčinu tejto neurovývinovej poruchy.“
Jedna skupina kolegov sa orientuje na vyšetrenie črevnej mikrobioty a zápalových markerov.
„Naša skupina vychádzala z epidemiologických zistení vyššej prevalencie autizmu u chlapcov. Sledujeme hladiny testosterónu, jeho metabolitov aj citlivosť receptora pre tento hormón u detí s diagnózou spektra autistických porúch. Tiež v konkrétnej štúdii v spolupráci s americkými kolegami skúmame efekt testosterónu a agresivitu detí s autizmom. Ďalším hormónom, ktorý nás vo vzťahu k autizmu zaujíma, je oxytocín, keďže je to prosociálny hormón a deti s autizmom majú deficity v sociálnej interakcii.“ Popri tom sa snažia v spolupráci s ďalšími kolegami sledovať efekt neurohormónov na vývin nervových buniek a tiež skúšajú vytvárať animálne modely autizmu a modifikáciou hladín hormónov sledovať sociálne správanie experimentálnych zvierat.
Diagnosticky neodhalené dievčatá
„Na začiatku nášho výskumného snaženia skúmania etiológie autizmu sme vo výskumnom súbore mali prevažne len chlapcov s autizmom. Dnes sú indície, že dievčatá s autizmom sú častejšie ,diagnosticky neodhalené‘, lebo svoj stav dokážu aj vďaka vyšším hladinám oxytocínu lepšie a účinnejšie kompenzovať alebo sú skryté pod inou diagnózou. V našom výskumnom súbore síce prevažujú chlapci, no už teraz vieme, že sa v budúcnosti chceme dozvedieť viac o pôsobení hormónov na vývin mozgu dievčat s diagnózou autizmu,“ naznačuje prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.
Ešte ďalšie pozoruhodné závery sú predstavené v dokumente „Rain woman“ nebude?, ktorý si môžete následne pozrieť aj vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, vysielaný Slovenskou televíziou, je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument „Rain woman“ nebude?
Uverejnil: MZ