Cenu za vedu a techniku 2019 v kategórii Osobnosť vedy a techniky získal profesor Svetozár Dluholucký za celoživotný prínos v rozvoji zdravotnej starostlivosti o detského pacienta.
Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., je významnou osobnosťou medicíny, zapísal sa do histórie česko-slovenskej a neskôr slovenskej pediatrie, je neoddeliteľnou súčasťou Skríningového centra novorodencov Slovenskej republiky a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. Bol zakladateľom a dekanom Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti naďalej pôsobí vo vedení.
Svetozár Dluholucký sa narodil v roku 1940 v Martine. Absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1967 ukončil I. stupeň a v roku 1970 II. stupeň atestácie v odbore Pediatria. Po obhájení titulu CSc., habilitoval na docenta a v roku 1997 bol vymenovaný za profesora. Absolvoval pracovné pobyty v Nemecku (1991, 1993). Významne prispel k rozvoju starostlivosti o onkologických pacientov. V roku 1978 sa zaslúžil o vznik pracoviska detskej onkológie v Banskej Bystrici, ktoré bolo druhým pracoviskom svojho druhu v rámci ČSSR.
Stál pri zrode laktačného programu, ako aj pri zavedení systému rooming-in na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Zaviedol speleoterapiu v liečbe chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov v jaskyni Bystrá, zaslúžil sa o zrod Skríningového centra novorodencov Slovenskej republiky a je autorom liečebného protokolu otráv muchotrávkou zelenou.
V roku 1985 získal Cenu federálnej populačnej komisie ČSSR za organizačný model špeciálnych pediatrických služieb a za laktačný program. Za zavádzanie vakcinačných programov získal v roku 1987 Guothovu medailu Ministerstva zdravotníctva SSR. V roku 2012 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Cena Ľudovíta Štúra 2. stupňa za prínos v rozvoji zdravotnej starostlivosti o detského pacienta.
Od roku 1998 je členom komisie pre eradikáciu poliomyelitíty Ministerstva zdravotníctva SR. Je funkcionárom a členom odborných spoločností doma i v zahraničí. Je autorom 12 zlepšovacích návrhov a dvoch priemyselných vzorov (inkubátor Dana-1 so servokontrolou kožnej teploty dieťaťa a osobný automobil Škoda 120 prispôsobený na transport inkubátora nezrelých detí). Bol členom mnohých slovenských, českých a medzinárodných odborných spoločností, členom redakčných rád v mnohých renomovaných odborných časopisoch na Slovensku i v zahraničí.
Bohatá je aj jeho publikačná činnosť, je autorom 411 publikácií (z toho 160 zásadných) s 213 citáciami (z toho 156 zahraničných) a stoviek odborných prednášok. Vo výskumnej oblasti riešil množstvo výskumných úloh najmä v oblasti speleoterapie, skríningu kongenitálnej hypotyreózy, vplyvu environmentálneho znečistenia či problematiky fortifikácie detskej výživy. V neposlednej rade, počas svojej odbornej praxe zachránil životy nespočetnému množstvu chorých detí.
Profesor Svetozár Dluholucký si prevzal ocenenie z rúk ministerky Martiny Lubyovej
Pri príležitosti udelenia Ceny za vedu a techniku sme prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc., požiadali o rozhovor.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bola udelená Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
Toto ocenenie je pre mňa veľmi významné a – poviem to inak – preto, že je osobné. Svoju prvú cenu predsedu federálnej populačnej komisie ČSSR a cenu predsedu federálnej komisie VTIR ČSSR som získal ešte v 80-tych rokoch za očkovanie detí a novorodenecký skríning. Dostal som rezortné ceny a medaily ministerstva zdravotníctva, odborných spoločností. V nedávnej dobe to bola Cena za vedu a výskum od ministerstva školstva. Som toho názoru, že vyjadrovali ocenenie jednotlivých aktivít, vyriešených úloh a dosiahnutých cieľov. Titul „Osobnosť vedy a techniky“ je pre mňa ocenením celoživotnej práce, aj keď ho stále nechápem ako requiem…
Cenu ste získali za celoživotný prínos v rozvoji zdravotnej starostlivosti o detského pacienta. Môžete nám aspoň stručne priblížiť vaše pôsobenie?
Povedať „stručne“ 55 rokov práce na poli pediatrie je pre mňa nemožné, ale skúsim aspoň jej etapy: roky 1967 – 1970 základy riešenia kritických situácií v pediatrii, v rokoch 1970 – 1976 rozvoj starostlivosti o nezrelé deti, speleoterapia, v rokoch 1975 – 1982 program na podporu kojenia – Laktačný program, budovanie detskej onkológie. V roku 1978 liečba otráv muchotrávkou zelenou, 1978 – 1985 testovanie novorodeneckého skríningu vrodenej hypotyreózy, udelená Cena VTIR.
V roku 1982 prvé detské onkologické centrum na Slovensku, v roku 1985 zahájenie celoštátneho novorodeneckého skríningu na Slovensku – Skríningové centrum novorodencov SR v Banskej Bystrici. V rokoch 1984 – 1985 pediatrická intenzívna medicína – neurointenzívna starostlivosť a prevozová služba kriticky chorých detí a novorodencov pri PICU Banská Bystrica.
Členstvo v medzinárodnej ESPIC – European Society of Pediatric Intensive Care. V roku 1988 presadenie povinného očkovania proti hepatitíde B u dojčiat, v roku 2000 očkovanie proti Hib nákazám dojčiat. V roku 2004 zriadenie Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity (so SZU) v Banskej Bystrici a zriadenie Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici (MZ SR). V súčasnosti novorodenecký skríning vyhľadáva 23 dedičných ochorení, sme diagnostickým a konzultačným centrom pre liečbu otráv muchotrávkou zelenou pre deti aj dospelých (2004 – doposiaľ). Zhruba všetko.
Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.
Na ktoré medzníky svojho života si najradšej spomínate?
Každá etapa bola špecifická a podnetná. Určite najsilnešími boli prvé „objavné“ kroky v 70-tych rokoch, podpora dýchania nezrelých pozitívnym pretlakom (CPAP), prvé práce o podpore zrenia pľúc nezrelých podávaním hyxdorcortizonu matkám (prvá publikácia vo svete Arch. Dis. Child.), stimulácia ochranných vlastností materského mlieka vakcínou kojacím matkám (Arch. Dis. Child.), spolupráca s prof. Dr. J. Švejcarom na Laktačnom programe, práca v tíme poradného zboru Ministerstva zdravotníctva ČR – akademik Houštek, prof. Dunovský, no a medzník – moja docentúra obhajovaná v piatok 17. novembra 1989, v deň Nežnej revolúcie… Mal som krásny plodný život, celý rad úžasných spolupracovníkov, s ktorými sa tvorili „veci“. Na všetky „medzníky“ to nevydá.
Aké sú priority v súčasnej zdravotnej starostlivosti o detských pacientov v porovnaní s vašimi začiatkami?
Priority pre pediatra zostávajú rovnaké: DIEŤA NA PRVOM MIESTE. Nielen deklarované, ale v skutočnosti. Hoci som bol celý život náturou tzv. intezivista, robil som vždy populačnú pediatriu – starostlivosť o deti ako komunitu. Výživa, očkovanie, skríning, onkológia, sociálna pediatria, 20 rokov ako krajský pediater Stredoslovenského kraja, 10 rokov ako hlavný odborník pre pediatriu ministerstva zdravotníctva, člen imunizačnej komisie atď. Domnievam sa, že dieťa má nárok na všetky dostupné benefity a všetci – od rodiny až po štát – sú povinní ich realizovať. Ale to mám už od roku 1974 – ako krajský pediater. Nič sa na tom nemení a je to v súlade s Deklaráciou práv dieťaťa (1991).
Čo považujete za svoj najväčší úspech v tejto oblasti?
To, že som mal šťastie na spolupracovníkov, ktorí sa stotožnili s mojimi – často na prvý pohľad pochabými – nápadmi a dokázali sme ich zrealizovať podľa môjho dlhoročného hesla: „Bolo milión múdrych, ktorí vedeli, že sa to nedá. Bol jeden hlúpy, čo to nevedel a spravil to.“ Ale najlapidárnejším je protokol liečby otráv muchotrávkou zelenou, ktorý bol „poskladaný“ z radu experimentálnych prác v roku 1978 a dodnes je unikátom aj v zahraničí. O jeho efekte svedčí viac ako 200 živých a zdravých dospelých aj detí, zlyhal tam, kde nebol dodržaný.
Ste medicínskym garantom Skríningového centra novorodencov SR, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Môžete nás oboznámiť s činnosťou tohto unikátneho laboratória?
Každému novorodencovi sa 4. deň po narodení odoberie z pätičky kvapka krvi a na označenom papieriku príde do Skríningového centra SR. Tam sa krv zo suchej kvapky vyextrahuje a analyzuje sa špičkovými metódami na vrodenú nedostatočnosť štítnej žlazy, vrodenú nedostatočnosť nadobličkovej žľazy (CAH), cystickú fibrózu a 20 dedičných porúch metabolizmu – najznámejšia fenylketonúria. Všetky tieto chyby by unikali pozornosti a poškodzovali by dieťa – až na smrť. Ich včasné odhalenie vedie k bezprostrednej liečbe a zaistí normálny vývoj a život. Výskyt niektorej z uvedených chýb sa vyskytuje v našej populácii u každého cca 780. dieťaťa – čo je nemálo. Pri cca 65 000 pôrodoch ročne je to okolo 85 detí za rok, ktoré sú vďaka skríningu a následnej liečbe zdravé.
Ako si dobíjate energiu?
Udržovaním si telesnej a duševnej kondície – sebapresviedčaním, že som úplne v pohode a fit. Funguje to, aj keď to vyznieva hlúpo… Wau! Rodina, prechádzky krásnymi zákutiami okolia Banskej Bystrice, Pohronia, na hubách, s naším jazvečíkom. Hľadám aj muchotrávky – pre získanie prehľadu… A výuka na Fakulte zdravotníctva SZU, ktorej som bol spoluzakladateľom a prvým dekanom. Sestry, fyzioterapeuti, záchranári, laboranti a špecializácie. To dobíja.
Ďakujem vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Veda na dosah vám gratulujeme k udeleniu významného ocenenia.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR a z archívu prof. Svetozára Dluholuckého