Depresia patrí medzi časté a závažné psychické poruchy. Je dobre diagnostikovateľná, rozoznateľná aj laikmi, ale napriek tomu existuje veľká bariéra urobiť niečo so svojou situáciou či situáciou blízkeho. Depresia predstavuje významnú emocionálnu záťaž aj pre okolie. Výsledkom úsilia o pomoc blízkemu nemá byť, že ochorie aj ten, kto chce pomôcť. Depresiu treba liečiť čím skôr a za pomoci odborníkov.
Prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc., prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, v rozhovore pre portál Veda na dosah odpovedal na otázky súvisiace s psychickými poruchami a najmä s depresiou.
Ktoré psychické poruchy sú na Slovensku najrozšírenejšie? Aký je výskyt depresie?
Výskyt psychických porúch v Slovenskej republike približne zodpovedá trendom, ktoré sú vo vyspelých európskych krajinách. Údaje z epidemiologických štúdií, ktoré by plošne stanovovali výskyt psychických porúch u nás sú obmedzené. Môžeme odkazovať na naše staršie práce, uskutočnené v kolektíve autorov z Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) a Univerzitnej nemocnice v Bratislave a Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Štúdia EPID bola zameraná na zistenie výskytu depresie v Slovenskej republike. Zaradili sme do nej 1212 participantov, ktorí boli identifikovaní na základe starostlivej stratifikácie tak, aby zloženie výskumnej vzorky zodpovedalo zloženiu obyvateľstva podľa veku, pohlavia, národnosti, územnej príslušnosti a veľkosti obce, v ktorej žijú. Na zisťovanie depresívnych príznakov sme použili štandardnú dotazníkovú metódu a aj škálu pre sebahodnotenie depresívnych príznakov. Zistili sme výskyt príznakov v priebehu uplynuvších 6 mesiacov, ktoré zodpovedajú diagnóze depresie u 12,8 % participantov, z toho boli vo výraznej prevahe ženy – 17 %. Výskyt niektorého z príznakov charakteristických pre depresiu bol prítomný u 23,1 % sledovanej populačnej vzorky.
Zaujímavé je porovnanie podľa veku participantov a to tých, ktorí splnili kritériá pre depresiu podľa štandardizovaného dotazníka a podľa sebaposudzovacej škály – so zvyšujúcim sa vekom narastá depresia podľa subjektívneho hodnotenia, ale nie podľa hodnotenia výskytu symptómov stanovených administrovaním dotazníka. Starší ľudia majú „pocit depresie“ výrazne častejšie, objektívnejšie stanovenie to však nepotvrdzuje. Jedným z významných nálezov v tejto epidemiologickej štúdii je silný vzťah medzi depresiou a užívaním akýchkoľvek liekov či výskyte akéhokoľvek telesného ochorenia. To svedčí medzi previazanosťou depresívnej poruchy a telesných chorôb.
Podobnú metodológiu sme použili pri ďalšom výskume, z ktorého vyplynuli výsledky o výskyte úzkostných porúch – generalizovanej úzkostnej poruchy a sociálnej fóbie – štúdia EPIA a tiež o výskyte nadužívania, prípadne závislosti od alkoholu a fajčenia – štúdia EPIAF. Získali sme výsledky, ktoré sa približujú výsledkom európskych epidemiologických štúdií – výskyt generalizovanej úzkostnej poruchy bol u 2,2 % a výskyt sociálnej fóbie bol u 1,7 % populačnej vzorky.
Odhad výskytu psychických porúch si môžeme, pri chýbaní ďalších presnejších epidemiologických štúdií, urobiť z údajov, ktoré zverejňuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Je potrebné, aby sme si uvedomili, že centrum spracúva hlásenia od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čiže sú to informácie len o tých jedincoch, ktorí navštívili registrovaného poskytovateľa a poskytovateľ (ambulancia, oddelenie) vyplnil a odoslal podklady pre evidenciu.
Počet vyšetrení v psychiatrických ambulanciách bol v roku 2017 približne 1 700 000, z toho najčastejšie boli vyšetrenia pre skupinu afektívnych porúch, do ktorých patrí hlavne depresívna porucha a bipolárna afektívna porucha (482 829 vyšetrení). V skupine, ktorú reprezentujú predovšetkým úzkostné poruchy bolo vyše 300 000 vyšetrení a cez 200 000 vyšetrení bolo ešte v skupine organických porúch (reprezentant demencia), schizofrenického spektra a závislostí. Tieto údaje predstavujú počet návštev v ambulanciách.
Odhadnúť počet novo vzniknutých psychických porúch sa dá podľa evidencie po prvýkrát vyšetrených pacientov. V priebehu deviatich rokov je tento počet relatívne stabilný a pohybuje sa medzi 60 000 až 70 000 nových prípadov. Najvyššia miera novo evidovaných prípadov je vo vekovej skupine nad 75 rokov. Najviac po prvýkrát diagnostikovaných prípadov je v skupine neurotických a úzkostných porúch (diagnostické kódy F 40 – F 48). Tieto údaje nás informujú nielen o častosti výskytu psychických porúch, ale aj o potrebe a frekvencii ďalšieho sledovania pri jednotlivých diagnózach. Príkladom je schizofrénia, resp. poruchy z okruhu schizofrénie – ich výskyt v populácii nepresahuje 2 %, ale tvorí značnú časť počtu kontrol. Vyplýva to zo skutočnosti, že tieto ochorenia zvyčajne začínajú v mladom dospelom veku a sú chronické.
Kedy vzniká u človeka psychická porucha? Môže sa aj dediť?
Väčšina psychických porúch sa viaže na určité vekové obdobie. Závisí to aj od ich charakteru. Napríklad závislosť od alkoholu sa vyvíja dlhodobo a je problematické určiť bod, kedy je už závislosť prítomná. Na druhej strane závislosť od heroínu sa môže datovať od užitia prvej dávky a okamžitého prechodu do stavu, ktorý zodpovedá závislosti. Demencia alzheimerovho typu sa vyvíja postupne a nenápadne. Demencia po závažnejšej mozgovej ischémii má jednoznačný začiatok. Niektoré poruchy osobnosti sú charakterizované tým, že ich známky nachádzame už v detstve. Poruchy autistického spektra majú svoj vývoj a nakoniec sú definované tým, že prejavy sa vyskytujú už vo veľmi včasnom veku.
Dedičnosť psychických porúch sa skúma veľmi problematicky. Sú to asi najkomplexnejšie ochorenia z pohľadu vzniku – etiológie. Príslovia ako „Aká matka taká Katka“, či „Jablko nepadá ďaleko od stromu“ odrážajú všeobecnú skúsenosť, že aj povahové vlastnosti sú dedičné. Pri týchto úvahách však musíme zvažovať, čo sa skrýva za obsahom pojmu dedičnosť. Niektoré psychické poruchy sú až na 80 % vysvetliteľné genetickými faktormi, to znamená, že je nejakým spôsobom zmenený genóm, ale neznamená to priamu dedičnosť podľa všeobecne zaužívanej interpretácie. Napríklad genetické príčiny pri schizofrénii sa na jej vzniku podieľajú veľmi vysokou mierou, ale väčšina pacientov s novo diagnostikovanou schizofréniou nemá v blízkom príbuzenstve niekoho s touto diagnózou.
Pri psychických poruchách sme nedokázali identifikovať gény, ktoré by z väčšej časti vysvetľovali ich vznik. Je známych veľa suspektných (podozrivých, pravdepodobných) génov, ktoré poruchy podmieňujú, ale zďaleka sme sa nedostali do situácie, kedy by sme mohli na základe vyšetrenia konkrétnych génov stanoviť diagnózu či pravdepodobnosť pre výskyt psychického ochorenia.
Aké symptómy má človek s depresiou?
Pokiaľ hovoríme o depresii tak, ako je diagnostikovateľná v psychiatrii a všeobecne v medicíne, musí byť prítomný aspoň jeden z dvoch symptómov, a to depresívna nálada a/alebo anhedónia. Depresívna nálada môže mať rôzne podoby, ale len zriedkavo sa stretávame s typickým smútkom spojeným s pocitom nešťastia, prípadne plačom. Skôr sú to stavy zmenenej nálady, ktorá nezodpovedá predchádzajúcej skúsenosti so smútkovou reakciou. Môže to byť prázdna, podráždená či nijaká nálada. Anhedónia vyjadruje neschopnosť prežívať potešenie a radosť. Na tieto dva symptómy sa napája viacero ďalších – od porúch chuti do jedla a porúch spánku, cez neschopnosť sústrediť sa až po myšlienky o smrti alebo samovražedné pokusy.
Môže mať človek súbežne aj viaceré psychické poruchy?
Odpoveď je áno a je to dokonca viac pravidlom ako výnimkou. Veľmi častá je kombinácia úzkostných a depresívnych porúch, bipolárnej poruchy a zneužívania látok alebo závislostí od látok. Prístup k takýmto kombináciám je rôzny – chápanie prítomnosti viacerých porúch ako viacerých samostatných jednotiek (tzv. komorobidita) alebo chápanie kombinácie porúch ako prelínanie sa príznakov pri istom spoločnom základe (tzv. dimenzionálny prístup).
Pri kombinácii porúch sa často môžu využiť podobné liečebné postupy – napríklad istý typ psychoterapie a farmakoterapie, alebo je s nimi nutné pracovať ako so samostatnými jednotkami. Syndrómy psychických porúch v sebe zahrnujú viaceré príznaky, ktoré sú v prípade samostatného výskytu chápané ako diagnostikovateľné poruchy. Napríklad depresívny syndróm v sebe zahrňuje poruchy spánku, takže poruchu spánku nebudeme zvlášť diagnostikovať a kódovať. Táto situácia by nastala až vtedy, keby ostatné príznaky depresívneho syndrómu ustúpili a závažná porucha spánku by pretrvávala.
Niektorí sa obávajú užívania antidepresív, aby nezostali od nich závislí. Ako je to v skutočnosti?
Nedá sa kategoricky a jednoznačne tvrdiť, že pri užívaní antidepresív sa nevytvára závislosť. Môže to byť psychická závislosť a poznáme tiež syndróm pri ukončovaní dlhodobej liečby antidepresívami (označuje sa ako diskontinuačný syndróm). Musíme si však uvedomiť, že hovoríme o odlišnom stave ako je typická závislosť. Predovšetkým antidepresíva vo všeobecnosti nevyvolávajú u zdravého jedinca zmenu psychického stavu, čo je typické pre látky s vysokou potenciou pre závislosti, ako je napríklad alkohol, benzodiazepíny alebo nelegálne drogy. Veľmi zriedka sa stretávame s tým, že by si pacienti sami zvyšovali dávky antidepresív, čo je jedna za najtypickejších charakteristík závislosti. Takže diagnóza závislosti od antidepresív je raritná a dlhodobé užívanie antidepresív môžeme smelo prirovnať k dlhodobému užívaniu rôznych iných liekov pri chronických ochoreniach.
Aké liečebné metódy na liečbu psychických porúch sa u nás používajú?
Môžeme konštatovať, že na Slovensku máme dostupnú širokú škálu liekov na liečbu psychických porúch a sú využívané nielen psychiatrami, ale v značnej miere ich predpisujú aj všeobecní lekári a lekári iných špecializácií. Psychoterapia, psychiatrická rehabilitácia a psychoedukácia je súčasťou práce u hospitalizovaných aj ambulantných pacientov.
Špecializovaná dlhodobá psychoterapia je menej dostupná a často sa vykonáva aj v neštátnych ambulanciách a pacienti si psychoterapeuta vyhľadajú sami. Pre závažné stavy alebo stavy, ktoré nereagujú na iný typ liečby, je v prípade správnej indikácie dostupná elektrokonvulzívna liečba. Tá sa vykonáva na oddeleniach v celkovej anestéze a svalovej relaxácii, ktorú vykonávajú odborníci – anestéziológovia. Na niektorých pracoviskách sa vykonávajú aj ďalšie postupy ako repetitívna transkraniálna magnetická stimulácia alebo liečba jasným svetlom.
Na našom pracovisku sme zaviedli liečbu ketamínom, metódu, ktorá je v poslednom desaťročí veľmi ostro sledovaná a intenzívne skúmaná. Doterajšie výsledky nie sú dramatické. Možno to súvisí s tým, že sme ju aplikovali len u pacientov s ťažšie liečiteľnou depresiou.
Existuje aj prevencia, ako predchádzať psychickým poruchám?
Pre prevenciu psychických porúch platia všeobecné pravidlá. Minimalizácia závažného alebo chronického stresu je jedným z nich. Je ťažko vyhnúť sa náročným situáciám alebo prostrediu, ako je napríklad konfliktná rodinná situácia či už pre deti alebo pre partnerku/partnera. Traumy vo včasnom veku môžu mať celoživotné následky napríklad pre rozvoj úzkosti alebo osobnostných rysov, ktoré predisponujú na výskyt psychických porúch.
Istá miera stresu je potrebná pre bežné fungovanie a bez neho by bol život viac-menej monotónny. Ale ocitnutie sa v pasci dlhodobého pracovného či vzťahového stresu so sebou prináša riziká pre vznik psychických porúch. Medzi známe ochranné faktory patrí rozvoj záujmov a kvalitných sociálnych vzťahov. Mimoriadne dôležitá je telesná aktivita, dostatok spánku a s tým spojený režim bez častých excesov. Rizikom pre rozvoj závislosti je samoliečenie, či už liekmi alebo alkoholom.
Máte náročné povolanie. Ako si dobíjate energiu?
Pre mňa je dôležité, že samotná odborná problematika, dozvedanie sa o nových veciach, rozširovanie poznatkov je dobíjaním energie. Okrem toho príroda, bicykel, fotografovanie, filmy.
Prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc., pôsobí na Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor detské lekárstvo. Po ukončení štúdia pracoval ako detský lekár, detský psychiater a psychiater. Absolvoval špecializačné skúšky v odboroch Detské lekárstvo, Detská psychiatria, Všeobecná psychiatria, Manažment a financovanie v zdravotníctve. V odbore Psychiatria obhájil v roku 1995 dizertačnú prácu zameranú na nové prístupy k diagnostike detského autizmu, habilitoval v roku 2007, v roku 2016 získal titul profesor. V súčasnosti je profesorom na Lekárskej fakulte UK a prednostom Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB. Je zodpovedný za vzdelávanie študentov medicíny, špecializačné štúdium v psychiatrii a doktorandské štúdium.
Venuje sa viacerým oblastiam výskumu v psychiatrii s odozvou v publikačnej činnosti. Sú to oblasti klinickej práce zamerané na psychopatológiu schizofrénie a epidemiológiu psychických porúch. Tiež oblasti psychofarmakológie a v spolupráci s pracoviskami Lekárskej fakulty UK a Slovenskej akadémie vied aj na predklinický výskum – vplyv psychofarmák na zmeny funkcie mozgových štruktúr a modifikácii zápalu pri podávaní antidepresív. Bol hlavným editorom modernej monografie o psychofarmakológii. Prednáša na rôznych odborných podujatiach doma a v zahraničí.
Zhovárala sa Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné obrázky a foto poskytol prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc.
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Video: Youtube/CVTI SR
Uverejnila: MB