Už dnes o 20.00 môžete sledovať premiéru autorského filmu Mateja Poka Vo svetle noci. Dokument ukazuje, ako umelé osvetlenie narúša rovnováhu svetla a tmy.
Názov Vo svetle noci by mohol uvádzať drámu, kriminálku či horor. Ide však o vedecký filmový dokument, v ktorom sa, obrazne povedané, nachádza kúsok z toho všetkého. Odkrýva totiž sotva počuteľné, ale hlboké utrpenie rastlín, živočíchov, napokon aj človeka, ktoré spôsobuje svetelné znečistenie.
Autorský film Mateja Poka Vo svetle noci z produkcie CVTI SR bol odvysielaný v rámci Festivalu vedeckých filmov počas Týždňa vedy a techniky, teraz však ide o online premiéru. Približuje svetelné znečistenie ako globálny problém, ktorý popri znečistení emisiami a plastmi nespravodlivo zaniká. Podpisuje sa totiž pod mnoho problémov, ktoré v dokumente postupne predostierajú poprední slovenskí vedci, od astronómov cez prírodovedcov až po lekárov.
Prečo tmu potrebujeme
Astronóm RNDr. Pavol Rapavý vo filme vysvetľuje, že prirodzené striedanie svetla a tmy je najstabilnejšia premena, ktorá v prírode existuje. Pod vplyvom jej rytmu sa v priebehu miliónov rokov vyvíjala celá biosféra na Zemi. Narušil to až človek, ktorý začal používať svetlo aj v noci bez ohľadu na to, ako to znáša nielen on, ale aj rôzne organizmy.
Pre zdravie človeka je ozajstná tma dôležitá preto, že sa počas nej v ľudskom organizme vylučuje hormón melatonín, ktorý okrem iného chráni napríklad pred vznikom nádorov. Skutočná tma bez svetleného smogu z ľudských sídiel má zásadný význam pre niektoré druhy hmyzu a vtákov. Astronóm RNDr. Peter Begeni vo filme spomína ako príklad skarabeusy, ktoré sa orientujú podľa Mliečnej cesty. Entomológ Mgr. Marek Semelbauer, PhD. zas opisuje, ako nočný hmyz, zvyknutý orientovať sa podľa Mesiaca, mätie svetlo pouličných lámp, od ktorého sa nedokáže odpútať, a tak pod ním hynie vyčerpaním.
Záber z filmu Vo svetle noci. Autor: Matej Pok
Fatálne následky majú pouličné lampy aj na stromy v ich blízkosti, ktoré sú extrémne citlivé na svetlo, napríklad brezy, platany, topole či javory. „Strom v blízkosti pouličného osvetlenia nezaregistruje, že deň sa kráti, že prichádza jeseň, že mu majú ožltnúť a opadať listy,“ hovorí astronóm Pavol Rapavý. Ak taký strom nepripravený na zimu nezabije tuhý mráz, v priebehu 10 – 20 rokov to urobí neustály nápor svetla.
Riešenia existujú
Dokument Vo svetle noci neprináša len kritické hlasy, ale aj nápady, ako by sa dalo svetelné znečistenie obmedziť. Prináša tiež pekné monumentálne zábery pohybu oblakov na nočnej oblohe. Či už nad osvetleným veľkomestom, alebo nad Parkom tmavej oblohy Poloniny, ktorý predstavuje najtmavšie miesto v strednej Európe, odkiaľ zreteľne vidno Mliečnu cestu. Práve pri týchto záberoch si uvedomíte, že ozajstná tma je nielen užitočná, ale aj krásna.
