Posúvanie času o hodinu dopredu alebo dozadu podľa sezóny mohlo v roku 2021 skončiť. Prekazila to pandémia.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
V nedeľu 31. októbra si treba prestaviť hodinky z 3.00 hod. na 2.00 hod. Nastáva zmena času z letného na zimný, hoci diskusia o zrušení ich striedania sa v Európskej únii už schyľovala k záveru.
Česi v roku 2018 iniciovali online prieskum, v ktorom sa 4,6 milióna obyvateľov Európskej únie vyjadrilo za ukončenie striedania zimného a letného času. Väčšina z nich si želala, aby sa ponechal letný čas, čiže dlhšie letné večery.
V roku 2019 Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie, aby sme striedanie letného a zimného času ukončili už rokom 2021. Jednotlivé krajiny EÚ sa mali rozhodnúť, ktorý čas uprednostnia, a záverečné slovo mala mať Rada EÚ.
Avšak pre pandémiu covid-19 na finálnu diskusiu napokon nedošlo. V úradnom vestníku EÚ sú rozpísané dátumy, kedy sa menia zimný a letný čas až do roku 2026.
Občania chcú letný čas, politici zimný
Možno je to aj dobre, lebo hoci sa väčšina obyvateľov krajín EÚ vyslovila za letný čas, ich vlády to väčšinou nebrali do úvahy a presadzovali zimný čas. Týka sa to aj Slovenska, kde Ministerstvo práce SR pretláčalo zimný čas s tým, že je pre našu zemepisnú šírku prirodzenejší. Niektorí členovia vlády upozorňovali tiež na to, že Česká republika bude mať zimný čas a kvôli obchodu, cestovaniu aj komunikácii by sme sa mali zosúladiť so štátmi, s ktorými susedíme. Rovnako uvažovali aj Nemecko a Rakúsko, ktoré požadovali rovnaký čas pre krajiny strednej Európy.
Niektoré krajiny, napríklad Portugalsko, si želali ponechať striedanie letného a zimného času. Celoročný čas si totiž vyskúšali už dvakrát. V 20. rokoch minulého storočia sa v krajine ustanovil zimný čas, v 70. rokoch zas letný čas. Od roku 1992 Portugalci oba časy striedajú a už to nechcú meniť.
Bloomberg upozorňuje, že ďalšie komplikácie pridal Brexit. Keďže Spojené kráľovstvo už nie je členom EÚ, nemusí rozhodovať o zavedení jedného celoročného času. Ak by sa však pre jeden čas rozhodlo Írsko, hrozí, že na Britskom ostrove budú počas pol roka dva rôzne časy, jeden v Írskej republike a druhý v Severnom Írsku, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva.
Oficiálnu diskusiu v EÚ o zrušení striedania zimného a letného času vyprovokovali debaty o tom, že je to nezmysel, možno dokonca škodlivý. Hoci jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa zaviedol, bola úspora energií, výskum naznačuje, že je zanedbateľná. Mnohí odborníci tvrdia, že posúvanie biorytmu negatívne vplýva na zdravie človeka. Ich oponenti zas vyzdvihujú, že počas letného času majú ľudia viac príležitostí na športové a pohybové aktivity.
No ak by sa všetky krajiny EÚ nezhodli, ktorým smerom definitívne nastavia hodiny, je otázne, či by celoročný čas nepriniesol len chaos.
Už Benjamin Franklin (vyobrazený na bankovke), jeden z vodcov americkej revolúcie, žartoval o tom koľko peňazí by sa ušetrilo, keby Parížania vstávali s východom Slnka. Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
História striedania zimného času za letný
- Za strojcu myšlienky zavedenia letného času sa považuje Benjamin Franklin, spoluautor Deklarácie nezávislosti USA. Keď v roku 1784 pôsobil ako prvý americký veľvyslanec vo Francúzsku, napísal satiru, v ktorej si uťahoval z Parížanov pre ich dlhé vyspávanie. Rátal, koľko sviečok a peňazí by sa ušetrilo zmenou času a skorším vstávaním. Parížskej radnici radil, aby zdanila okenice, prídelové sviečky a ráno budila obyvateľstvo hromom z kanónov.
- Prvý, kto naozaj presadzoval letný čas, bol Angličan William Willet, londýnsky stavbár. V jedno ráno roku 1907 šiel na koni a všimol si, že okenice domov sú zatvorené, hoci slnko bolo už na oblohe. V tom istom roku vydal manifest s názvom Plytvanie denným svetlom, v ktorom sa pohoršoval nad tým, že ročne spaním premrháme 210 hodín denného svetla. Navrhoval, aby sa v apríli štyri nedele za sebou čas zakaždým posunul o 20 minút dopredu. Takto by sa surovo nenarúšal biorytmus ľudí ani zvierat. V septembri by sa zas postupne ručičky hodín posúvali späť. So svojím návrhom šiel aj do parlamentu, ale dolná snemovňa ho odmietla.
- Prví zaviedli letný čas Nemci v roku 1915 ako opatrenie na úsporu paliva počas 1. svetovej vojny. V roku 1916 ich nasledovali Veľká Británia, Francúzsko, Rakúsko-Uhorsko a ďalšie krajiny. Po prehratej vojne Nemecko v roku 1919 letný čas zrušilo. Francúzi tak urobili na protest roľníkov v roku 1922, ale v roku 1923 ho znovu zaviedli. Veľká Británia si ho však ponechala.
- V USA nadobudla zmena zimného času na letný rovnaký význam ako v Európe v apríli 1917, keď Američania vstúpili do 1. svetovej vojny. Veľká reklamná kampaň odôvodňovala hodinu svetla navyše tým, že bude prínosom pre domáce záhradkárstvo a zvýši zásobovanie spojencov potravinami.
- V USA trval experiment s letným časom do roku 1920, keď sa zrušil pre protesty farmárov. Počas 2. svetovej vojny ho však politici opäť zaviedli, aby sa ušetrilo palivo. Po vojne si jednotlivé štáty USA zavádzali letný a zimný čas, ako im vyhovovalo. Táto nejednotnosť spôsobila taký zmätok v medzištátnej doprave, že v roku 1966 prijal Kongres zákon o jednotnom čase, ktorý v USA ustanovuje dôsledné používanie letného času. V roku 1986 Američania znovu zaviedli striedanie letného a zimného času s cieľom ušetriť ropu na výrobu elektriny. Farmári však proti tomu stále protestujú.
- Na území dnešného Slovenska sa striedanie času uplatňovalo počas 1. svetovej vojny a s prestávkami aj v 40. rokoch minulého storočia. Každoročný letný čas sa v Československu zaviedol v roku 1979 kvôli prudkému ochladeniu v januári a nedostatku uhlia.
Zdroje: ec.europa.eu, eur-lex.europa.eu, bloomberg.com, euractiv.sk, wikipedia.com, almanac.com, nms.ac.uk
