Medzi poruchy spánku patrí niekoľko odlišných prejavov, pričom najvyššie percento tvorí nespavosť – insomnia. Ďalej sa často vyskytuje chrápanie, spánkové apnoe, narkolepsia a syndróm nepokojných nôh. Spúšťače sú buď psychologického alebo fyziologického, poprípade neurofyziologického charakteru. Každý tretí dospelý Slovák prežíva tak nepokojné noci. Ako sa dá bezsennej noci vyhnúť a čo nám pritom môže pomôcť sme sa spýtali Mgr. Karola Kováča, PhD., z Inštitútu stresu.
B. H.: Stres ako jedna z príčin nespavosti?
K. KOVÁČ: „Z pohľadu odborníka môže byť nespavosť dôsledkom záťaže a pretlaku množstva informácií, ktorým je človek vystavovaný. Často je to popisované klientom ako: „Nemôžem zaspať, napriek tomu, že som vyčerpaný. Keď zavriem oči stále mi beží hlavou, čo ma čaká v nasledujúcom období. Neviem vypnúť. Zobudím sa v priebehu noci a rozmýšľam nad vecami.“
Ideálnym riešením je priebežne sa ventilovať a dodržiavať určité psychohygienické návyky. Predstavme si stresovú odolnosť metaforicky ako pohár. Objem pohára je ovplyvnený našou genetickou výbavou, postojmi a celkovou kondíciou organizmu. Povinnosti a zodpovednosti vyplývajúce z rolí, ktoré zastávame, sú činiteľmi, ktoré pohár napĺňajú. Otázkou je, čo robíme pre to, aby sa pomyselný pohár vyprázdňoval? Problém nastáva, ak tento náš pohár začne pretekať. Častým dôsledkom, okrem iného, sú práve problémy so zaspávaním a spánkom.Univerzálne riešenie neexistuje. Kľúčom je priebežne uvoľňovanie sa.“
B. H.: Večerné „rituály“ pomáhajú?
K. KOVÁČ: „V súvislosti so spánkom môže byť efektívnym dodržiavanie určitých zásad. Vybudovanie si napríklad spánkovej disciplíny, chodievať spávať a vstávať približne v rovnakej hodine. Organizmus tak učíme, kedy je čas odpočinku. Ďalším skvelým tipom môže byť budovanie si predspánkovej rutiny. Určitý čas pred spánkom vykonávať určité aktivity zamerané na uvoľnenie v tom istom poradí – čo to je, závisí na konkrétnom človeku. Niekomu robí dobre dlhý kúpeľ, počúvanie hudby, čítanie oddychovej hudby, meditácia, relaxačná technika, atď. Televízia, sociálne siete, odborná literatúra, náročné cvičenie môžu pôsobiť príliš stimulujúco a negatívne ovplyvňovať kvalitu zaspávania.“
B. H.: Ako veľmi je škodlivý dlhodobý nedostatok spánku?
K. KOVÁČ: „Spánok je prirodzený proces, ktorý napomáha regenerácií duševných a telesných síl organizmu. Vo svojej praxi sa často stretávame s vysilenými ľuďmi, ktorí spánok, najmä v dôsledku vysokého pracovného zaťaženia, podceňujú. Výsledkom sú rôzne problémy. Pri dlhodobom nedostatku spánku dochádza k určitým metabolickým a hormonálnym zmenám a tiež k zníženiu odolnosti človeka voči infekciám.
Za zmienku stojí štúdia, realizovaná v USA výskumným tímom pod vedením C. L. Drakea, špecialistu na poruchy spánku z Henry Ford Hospital v Detroite. Predmetom štúdie bol vzťah medzi spánkovou depriváciou (dlhodobý nedostatok spánku) a obezitou. Z výsledkov na 3 176 participantoch vyplýva:
- pri dĺžke spánku 7 – 8 hodín sa výskyt obezity pohyboval na úrovni 21 %
- pri priemernej dĺžke 5 – 6 hodín riziko obezity zvýšilo na 28 %
- extrémne hodnoty vykazovala skupina osôb, u ktorých sa dĺžka spánku pohybovala na hranici 5 a menej hodín. Výskyt obezity sa pohyboval na úrovni 37 %
Raymonde Jean, riaditeľ ST. Lukes St. Luke’s – Roosevelt Hospital Center in New York, skúmal vzťah medzi kvalitou života a stresom. Z jeho výsledkov vyplýva, že: „Spánok aktívne znižuje úroveň prežívaného stresu. Ak spíte dobre, žijete kvalitnejšie. Nedostatok spánku môže napomáhať depresiám.“ Kvalitný nočný spánok nás robí emocionálne aj psychicky stabilnejšími.“
B. H.: Pokiaľ sa chceme vyhnúť užívaniu liekov na spánok, aké máme ešte ďalšie možnosti?
K. KOVÁČ: „Užívanie liekov je zamerané na elimináciu dôsledkov, nie na riešenie kauzálnych (príčinných) súvislostí. Z krátkodobého hľadiska je užívanie liekov v niektorých prípadoch nevyhnutné a má svoj obrovský význam. V dlhodobejšom horizonte môže byť nápomocným riešením systematická práca s príčinnými súvislosťami. Zodpovedať si otázky: „Prečo nespím? Čo spôsobuje moju nespavosť?“ Odpoveď a následný postup sa nedá generalizovať. Niekedy si človek v tom vie pomôcť sám, niekedy je potrebná odborná pomoc.“
B. H.: Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Viac informácií na www.istres.sk
Uverejnila: ZVČ