Podľa odhadov očkovanie zachránilo život 101 miliónov detí mladších ako rok a znížilo úmrtnosť detí v dojčenskom veku v priemere o 40 percent.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Očkovanie patrí medzi najväčšie objavy v histórii medicíny. Je najefektívnejšou intervenciou, ktorá ovplyvňuje výskyt infekčných chorôb a zabraňuje ich návratu.
V roku 1974 spustila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) globálny Rozšírený program imunizácie (Expanded Program on Immunization, EPI) proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním. Cieľom bolo zabezpečiť, aby mohli všetky deti na celom svete využiť život zachraňujúce vakcíny proti 6 potenciálne smrteľným chorobám. Od roku 1974 ministerstvá zdravotníctva a partneri neúnavne pracovali na zabezpečení ochrany detí pred záškrtom, detskou obrnou, čiernym kašľom, tetanom, tuberkulózou, osýpkami a mnohými ďalšími infekčnými chorobami.
Od roku 1974 sa vďaka očkovaniu podarilo vyhubiť pravé kiahne. V geografickom rozsahu sa divoký poliovírus zredukoval len na dve krajiny a prípady osýpok, rubeoly, tuberkulózy, čierneho kašľa, tetanu a záškrtu dramaticky poklesli.
Vplyv očkovania na verejné zdravie
Štúdia pod vedením Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ukazuje, že očkovanie má hlavný prínos k tomu, aby sa deti nielen dožili prvých narodenín, ale žili v zdraví aj v dospelosti.
V štúdii uverejnenej v The Lancet vedci použili súbor matematických a štatistických modelov, aby získali predstavu o vplyve očkovania proti 14 infekčným chorobám na zdravie populácie na globálnej a regionálnej úrovni. Podľa výsledkov malo očkovanie významný vplyv na verejné zdravie a vďaka očkovaciemu programu WHO sa výrazne znížila úmrtnosť.
Hoci sa Rozšírený program imunizácie WHO (EPI) začal s cieľom zaočkovať všetky deti proti šiestim chorobám vrátane dnes už eliminovaných pravých kiahní, zoznam sa postupne rozšíril na 14 infekčných chorôb. Nová štúdia, uverejnená v časopise The Lancet, skúmala vplyv očkovania na zdravie populácie od začiatku programu EPI v júni 1974 až do roku 2024, keď Rozšírený program imunizácie (EPI) oslavuje svoje 50. výročie.
Šesť zachránených životov za minútu
Pomocou matematických a štatistických modelov vypočítali vedci odhadované dosahy pre tri kľúčové ukazovatele: počet odvrátených úmrtí, počet získaných rokov života a počet rokov prežitých v plnom zdraví.
Podľa odhadov získaných z 22 kombinovaných modelov sa od roku 1974 vďaka očkovaciemu programu podarilo celosvetovo zabrániť 154 miliónom úmrtí, čo predstavuje 6 zachránených životov za minútu každý rok za posledných 50 rokov.
Zo spomínaných 154 miliónov ľudí bolo 146 miliónov detí mladších ako 5 rokov a 101 miliónov dojčiat mladších ako rok. Na každé odvrátené úmrtie pripadá priemerný vek dožitia 66 rokov na osobu v plnom zdraví.
Očkovanie zodpovedá za viac ako 50-percentný pokles detskej úmrtnosti v Afrike. Pracovníčka z globálnej imunizačnej divízie CDC podáva orálnu vakcínu proti poliomyelitíde deťom v škôlke v Nigérii, 2016. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Louie Rosencrans/CDC
Vedci odhadujú, že očkovanie zodpovedá za pozorovaný 40-percentný pokles detskej úmrtnosti, v africkom regióne je toto číslo vyššie, predstavuje viac ako 50 percent. Vďaka očkovaniam má v roku 2024 dieťa mladšie ako 10 rokov o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožije ďalších narodenín v porovnaní s hypotetickým scenárom bez očkovania. Zvýšená pravdepodobnosť prežitia sa pozoruje aj v neskorej dospelosti.
Najväčší vplyv malo očkovanie proti osýpkam
Hoci sa ukázalo, že všetky spomínané vakcíny mali vplyv na zlepšenie verejného zdravia, najvýznamnejší vplyv mala vakcína proti osýpkam, aj keď v posledných rokoch opäť stúpa počet prípadov tohto ochorenia.
„Očkovanie proti osýpkam predstavovalo 60 percent celkového prínosu očkovania počas 50-ročného obdobia a zároveň najvýznamnejší faktor v záchrane životov,“ uviedol vo vyhlásení vedúci štúdie Andrew Shattock.
Autori konštatujú, že výsledky sú dôkazom toho, čo sa dá dosiahnuť vďaka výskumu, investíciám do zdravotníctva a spolupráci. Vyzývajú, aby sa v tomto úsilí pokračovalo. „Vakcíny patria medzi najvplyvnejšie vynálezy v dejinách, vďaka ktorým sa dá predchádzať kedysi obávaným chorobám,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Vďaka vakcínam boli zlikvidované pravé kiahne, detská obrna je na pokraji vyhubenia a s najnovším vývojom vakcín proti chorobám, ako sú malária a rakovina krčka maternice, posúvame hranice chorôb.”
Pozrite si
Klesajúca zaočkovanosť
Mnohé krajiny dnes čelia klesajúcej zaočkovanosti. Problém sa týka aj Slovenska. Príklady z európskych krajín pritom ukazujú, že vysoká miera zaočkovanosti populácie vytvára ochranu proti infekčným ochoreniam.
Francúzsko malo dlho očkovanie na báze dobrovoľnosti a patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 percent Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, v USA to bolo v tom čase len 13,5 percenta). Úroveň zaočkovanosti bola dlhodobo nízka, v dôsledku čoho dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008 – 2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované).
V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. Kým v roku 2010 dosiahlo Francúzsko len 61-percentnú zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahla v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam úroveň 90 percent.
Vysoká zaočkovanosť na báze dobrovoľnosti
Ako ďalší príklad prístupu k očkovacej politike možno uviesť Švédsko, ktoré má dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam. Švédi majú obdobný očkovací kalendár, u menších detí v ňom zohľadňujú najskôr vek, následne pobyt v škole.
Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napríklad v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 percent dvojročných detí. Deti od 6 rokov sa potom očkujú v rámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti sú podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby. Ochotu očkovať vnímajú pre dobro spoločnosti a nie je tam tendencia spochybňovať oficiálne odporúčania a zbytočne riskovať škodlivé dosahy na osobnej a spoločenskej úrovni.
Zdroj: IFL Science, The Lancet, ÚVZ SR (1, 2), WHO
(zh)
