Hormón zohráva dôležitú úlohu pri zachovaní homeostázy placenty.
Ilustračný obrázok dieťaťa v placente. Zdroj: iStockphoto.com
Počas tehotenstva prechádza telo matky širokou škálou fyziologických zmien, aby zabezpečilo rast a normálny vývoj plodu a aby telo matky zostalo zároveň zdravé.
Jednou z takýchto zmien je prispôsobenie sa zvýšenému stresu tela neutralizáciou vplyvu nežiaducich oxidačných molekúl. Medzi najdôležitejšie cykly v našom tele patria biologické rytmy nastavené na striedanie dňa a noci. Ich kľúčovým hráčom je hormón melatonín, ktorý je v tehotenstve dôležitý vzhľadom na svoje protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Nová prehľadová štúdia časopisu European Journal of Obstetrics and Gynecology and Reproductive Biology sa rozhodla bližšie preskúmať jeho úlohu počas gravidity.
Hodinový hormón
Na rytmické podmienky striedania svetla a tmy, odvodené od otáčania Zeme okolo svojej osi, sa organizmy prispôsobili evolúciou biologických rytmov. Na to, aby si telo zabezpečilo reguláciu biologických funkcií – teda to, že budú fungovať vzhľadom na prostredie v správnom čase dňa – slúžia cirkadiánne rytmy, ktoré sa striedajú každých 20 až 28 hodín. Melatonín reguluje cyklus spánku a bdenia a podporuje prežívanie buniek tak, že odvracia oxidačné poškodenie, čím zabraňuje apoptóze a znižuje zápal.
Vedecké štúdie preukázali, že narušenie cirkadiánnych rytmov je spojené s nepriaznivými problémami v tehotenstve, ktoré bývajú častejšie u žien trpiacich pásmovou chorobou (anglicky jet lag, pozn. red.) alebo tých, ktoré pracujú v noci. Zmena v cirkadiánnych rytmoch počas tehotenstva tiež prispieva k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení. Podnecuje totiž hypertenziu, ktorá môže znížiť prietok krvi do maternice, a ovplyvniť tak vývoj plodu.
Pozrite si
Produkcia a funkcia melatonínu počas tehotenstva
Počas tehotenstva hrá melatonín dôležitú úlohu pri zachovaní homeostázy placenty. Vylučuje sa rytmicky, s vyššou produkciou v noci. V prvých dvoch trimestroch tehotenstva dochádza k miernemu poklesu jeho tvorby a vrchol produkcie zažíva v 32. týždni. Je to tak preto, aby chránil zrejúcu a starnúcu placentu pred zvýšeným oxidačným stresom v dôsledku potrieb rýchlo rastúceho plodu. Štúdie in vitro tiež ukázali, že antioxidačná aktivita melatonínu pôsobí ako prevencia pred apoptózou (programovanou bunkovou smrťou, pozn. red.), čím podporuje vitalitu placenty. Po pôrode potom jeho hladina rýchlo klesá.
Melatonín vychytáva voľné radikály priamo, ale aj prostredníctvom mnohých svojich metabolitov. Hormón zvyšuje tiež aktivitu glutatiónperoxidázy a iných antioxidačných enzýmov.
To, že je významnou zložkou placenty, dokazuje prítomnosť melatonínových receptorov MT1 a MT2 v jej tkanive. Melatonín je rozpustný v tukoch a prechádza cez bunkovú membránu, aby nezávisle od spomínaných receptorov autokrinným spôsobom vychytával voľné radikály (pri autokrinnej sekrécii žľazy uvoľňujú druhých poslov do prostredia a sami ich reabsorbujú prostredníctvom receptorov, pozn. red.).
Placentárna insuficiencia
Ženy s placentárnou insuficienciou (nedostatočnosťou, pozn. red.) majú narušenú remodeláciu špirálových artérií počas počiatočného vzniku placenty, čo vedie k neadekvátnemu vývoju ciev (angiogenéze) a placentárnej ischémii. Následné poškodenie zvyšuje uvoľňovanie reaktívnych foriem kyslíka (ROS).
Štúdie ukázali, že ženy s komplikovanou preeklampsiou (nedostatočným rozšírením ciev placenty, ktoré spôsobuje znížené zásobovanie plodu kyslíkom a krvou a vedie k obmedzeniu rastu plodu, pozn. red.) mali nižšie hladiny cirkulujúceho melatonínu v krvi, úmerne spojené so závažnosťou preeklampsie v neskoršom štádiu tehotenstva. V nižšej miere boli v ich placente zastúpené aj receptory melatonínu M1 a M2.
Pre znížené hladiny melatonínu nemajú ženy dostatočnú antioxidačnú ochranu, následkom čoho často nastáva poškodenie placenty. Matka má za takýchto okolností predispozíciu k preeklampsii. Ženy s preeklampsiou často trpia zvýšeným krvným tlakom a majú zvýšený obsah bielkovín v moči.
Základným javom tohto ochorenia je zmena v sekrécii melatonínu, sprostredkovaná cez fyziologické zmeny v cirkadiánnych rytmoch.
Zdroj: iStockphoto.com
Melatonín môže pomôcť
Ukázalo sa, že v prípade zvierat znižuje suplementácia melatonínu krvný tlak, podporuje angiogenézu, zvyšuje prietok krvi maternicovou tepnou a zvyšuje antioxidačné účinky. Vedci chcú posunúť tieto sľubné výsledky animálnych pokusov ďalej a použiť ich ako preventívnu liečbu tehotenských porúch súvisiacich s placentárnou insuficienciou u ľudí.
Niektoré predbežné štúdie naznačujú, že by podávanie melatonínu mohlo zlepšiť placentárne hladiny tejto molekuly u tehotných žien. Podávanie 30 miligramov denne oneskorilo pôrod od okamihu, keď im bola diagnostikovaná preeklampsia, takmer o jeden týždeň. To je čas nevyhnutný pre dozrievanie plodu.
Pre lepšie pochopenie potenciálnej úlohy perorálnej suplementácie melatonínu pri prevencii zdravia v tehotenstve je potrebný ďalší výskum. V súčasnosti prebiehajú dve randomizované kontrolované štúdie, ktoré skúmajú jeho prínos v rámci prevencie u žien s vysokým rizikom preeklampsie.
Zdroj: Newsmedical, Roche, Solen, DOI: 10.1016/j.ejogrb.2022.08.029
