Vedci stimulujú mozog magnetickým pulzovaním aj zvukovými vlnami. Ich výsledky vyzerajú sľubne.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Na zlyhanie obehovej sústavy umiera celosvetovo viac ľudí než na rakovinu. Na prvej priečke medzi najčastejšími príčinami smrti slovenských pacientov sú srdcovocievne ochorenia. Podobne je tomu aj v mnohých iných krajinách sveta. Tisíce vedcov preto hľadá spôsoby, ako takýmto ochoreniam predchádzať. Málokto z nich by však zvolil podobnú stratégiu ako Hedva Haykin.
Haykin je doktorandkou v Izraelskom technologickom inštitúte. Ochorenia srdca chce liečiť z netradičného miesta, z mozgu. O jej zaujímavých výsledkoch informoval webový portál Nature1.
Mladá vedkyňa vo svojom výskume sleduje, ako stimulácia častí centrálnej nervovej sústavy, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v pozitívnom myslení a motivácii, môžu ovplyvňovať regeneráciu srdca po prekonaní infarktu.
Príliš dobré, aby to bola pravda
Pred koncom minulého roka sedela Haykin v malej zatemnenej miestnosti s mikroskopmi. Zo svojich predpripravených materiálov vyťahovala jedno sklíčko za druhým. Na ich povrchu sa nachádzali vzorky srdca veľké ako tekvicové semienka. Všetky pochádzali z myší, ktoré prekonali infarkt.
Mikroskopom priblížené vzorky by sa dali rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvorili tie, ktoré vykazovali výrazné známky zjazvenia po infarkte, a druhú tie, ktoré pôsobili oveľa zdravšie.
Srdcia s menšími známkami prekonania traumy pochádzali z myší, ktorých mozgy vedci stimulovali. Tie s veľkými jazvami zas zo zvierat bez stimulácie častí centrálnej nervovej sústavy zohrávajúcich dôležitú úlohu v pozitívnom nastavení mysle.
Haykin bola, čo sa týchto výsledkov týka, spočiatku skeptická. Myslela si, že sú príliš dobré, aby to mohla byť pravda. Uverila im až po niekoľkonásobnom zopakovaní experimentu.
Na pomoc prichádzajú ďalší odborníci
Hedve Haykin pomáhajú s interpretáciou výsledkov aj jej dvaja školitelia, a to neuroimunologička Asya Rolls a kardiológ Lior Gepstein. Ich hlavným cieľom je odkryť celý mechanizmus, ktorý ovplyvňuje, do akej miery sa poškodené tkanivo dokáže uzdraviť.
Dáta z ich zatiaľ nepublikovaných experimentov naznačujú, že veľkú úlohu v regenerácii srdca bude zohrávať ventrálna tegmentálna oblasť mozgu (VTA).
VTA, nachádzajúca sa v spodnej časti stredného mozgu, je kľúčovou štruktúrou mozgového systému odmeňovania a motivačného správania. Výsledky izraelských vedcov navyše naznačujú, že funguje tiež ako spínač imunitných zmien, ktoré prispievajú k redukcii zjazvenia srdcového svalu.
Myseľ silnejšia ako telo
O vzájomnom prepojení mozgu s tráviacou sústavou ste sa mohli dočítať v našom predchádzajúcom článku2. Vedci teraz podobne hľadajú prepojenie centrálnej nervovej sústavy a imunitného systému.
Asyu Rolls spolu s riaditeľom jednej z izraelských nemocníc Fahedom Hakimom zaujala staršia štúdia z roku 19893. V jej záveroch sa uvádza, že ženy trpiace rakovinou prsníkov, ktoré sa okrem tradičnej liečby zúčastňovali aj na skupinovej terapii a autohypnóze, mali lepšiu prognózu prežitia ako tie, ktoré tieto možnosti nevyužili.
V experimente odkazujúcom na túto štúdiu sa Rolls s Hakimom rozhodli, rovnako ako Hedva Haykin, použiť v prípade testovaných zvierat stimuláciu mozgu. Tentoraz sa však sústredili na myši s rakovinou kože alebo pľúc. Aktiváciou mozgových neurónov vo VTA sa im preukázateľne4 podarilo zmenšiť oba druhy rakovinových nádorov.
Ukázalo sa, že takáto stimulácia VTA potláča činnosť buniek v kostnej dreni, ktoré by za normálnych podmienok utlmili aktivitu imunitného systému. Ak však k utlmeniu nedôjde, ako tomu bolo v experimente, imunitná odozva môže byť oveľa väčšia, a telo sa tak môže proti nádorovým ochoreniam brániť oveľa efektívnejšie.
Syndróm zlomeného srdca alebo vzťah medzi mentálnym a fyzickým zdravím
Výskumný tím opiera svoje výsledky o desaťročia známe štúdie5, ktoré poukazujú na vplyv medzi psychickým stavom jedinca a činnosťou srdca. Takéto štúdie odhalili aj známy syndróm zlomeného srdca, keď extrémne náročné životné udalosti viedli k infarktu a v ojedinelých prípadoch až k smrti.
Ukázalo sa tiež, že pozitívne myslenie môže, naopak, prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu u ľudí s rôznymi ochoreniami srdca. Presné príčiny, prečo je tomu tak, však odborníci stále úplne nepoznajú.
Spomínaná skupina vedcov považuje za najpravdepodobnejšie prepojenie cievneho systému s imunitným systémom. A ak by sa im v budúcnosti podarilo túto hypotézu potvrdiť, pre pacientov by to znamenalo novú revolučnú liečbu nielen srdcovocievnych, ale aj autoimunitných a nádorových ochorení.
Zdroje:
1. Nature,
2. VEDA NA DOSAH,
3. DOI: 10.1016/s0140-6736(89)91551-1,
4. DOI: 10.1038/s41467-018-05283-5,
5. DOI: 10.1146/annurev.publhealth.26.021304.144542
