Vedeli ste, že Slovensko bolo v príjme jódu v 90. rokoch druhé najlepšie v Európe?
Jód. Zdroj: iStockphoto.com
Jód je pre deti aj pre dospelých taký dôležitý, že 6. marec bol vyhlásený za Medzinárodný deň jódu.
Pridávanie jódu do soli
Slovensko patrilo v minulosti ku krajinám, kde bolo jódu nedostatok, čo malo za následok vysoký výskyt endemickej strumy (ochorenie štítnej žľazy). Výskum v rokoch 1948 až 1953 preukázal toto ochorenie u 60 – 70 percent sledovaných detí do 10 rokov a 70 – 80 percent dospelých žien. Vysoký bol tiež výskyt neuropsychických degenerácií, vývojových porúch, mentálnej retardácie až kreténizmu.
Na základe výskumu docenta Juliána Podobu, významného slovenského endokrinológa, bola schválená jodizácia kuchynskej soli, ktorá výrazne zvýšila podiel jódu v prijímanej strave obyvateľov Slovenska. Pridávanie jódu do kuchynskej soli sa začalo postupne od roku 1951.
Od roku 1966 je jodidácia kuchynskej soli povinná. Vďaka tomuto opatreniu u nás prakticky vymizla endemická struma a kreténizmus z nedostatku jódu, čo bolo potvrdené viacerými štúdiami. Dobrým zdrojom jódu je na Slovensku aj mlieko, dobytok totižto dostáva jód v kŕmnych dávkach. Prirodzene vysoký obsah jódu je i v minerálnych vodách Vincentka a Hanácká kyselka.
Soľ. Zdroj: iStockphoto.com
Slovensko išlo príkladom
Na základe medzinárodnej štúdie s názvom Štandardizované hodnotenie jódového deficitu u detí školského veku v Európe z roku 1994 – 1995 sme obsadili druhé najlepšie miesto za Holandskom. V tom čase patrilo Slovensko medzi prvých 5 krajín v Európe s dostatočným a najvyšším príjmom jódu. Ultrasonograficky namerané objemy štítnych žliaz z Holandska, Rakúska a zo Slovenska sa použili na vytvorenie hornej hranice normy objemu štítnej žľazy pre deti európskeho regiónu.
V roku 2015 uskutočnili slovenskí dobrovoľníci jednu z posledných väčších štúdií. Opäť sa potvrdil optimálny príjem jódu vo všetkých vekových skupinách od detstva až po vysoký vek.
Ako doplniť zásoby jódu?
UNICEF a SZO odporúčajú denný príjem jódu nasledovne: deti predškolského veku (0 – 5 rokov) 90 mikrogramov (μg), 6- až 12-ročné deti 120 μg, adolescenti a dospelí 150 μg a tehotné a dojčiace ženy 250 μg.
Hlavným prirodzeným zdrojom jódu sú morské ryby ako treska, morská šťuka, makrela, ale aj tuniak či sardinky. Okrem týchto zdrojov patria medzi potraviny s vysokým obsahom jódu napríklad i riasy, fenikel, topinambury, kravské mlieko, vajcia a hrozienka.
Jód je viac než potrebný pre mozog
V prírode sa jód vyskytuje viazaný v horninách, z ktorých sa postupne vyplavuje zrážkovou vodou a hromadí sa v oceánoch. V rôznej miere je obsiahnutý v potravinách rastlinného i živočíšneho pôvodu. Ľudské telo obsahuje asi 20 – 30 miligramov jódu, 80 percent z toho sa nachádza v štítnej žľaze ako nevyhnutná súčasť hormónov tyroxínu a trijódtyronínu, ktoré v bunkách regulujú rýchlosť metabolizmu (látkovej premeny).
Experti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhadujú, že vo svete má vplyvom nedostatku jódu cca 800-900 miliónov osôb závažnú poruchu štítnej žľazy.
Tieto hormóny sú tiež zodpovedné za normálny vývoj mozgu, a to najmä počas vnútromaternicového vývoja a prvého roku života dieťaťa. V prípade nedostatku hormónov v štítnej žľaze už od maternicového vývoja môže dôjsť k trvalému psychickému poškodeniu, ktoré môže mať rôzne stupne. Pri veľkom nedostatku jódu, a tým spôsobenej zníženej činnosti štítnej žľazy, môže vzniknúť kreténizmus, čo predstavuje najťažšiu formu mentálnej retardácie.
„Zavedenie a udržanie jódovej profylaxie je preto významným krokom k podpore zdravia všetkých obyvateľov,“ povedala na margo uvedenia doc. Podobu do Dvorany slávy slovenskej medicíny RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc., vedecká riaditeľka Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV.
Zdroj: ZZMV, SAV, Aktuality, NPZ.
