Pochádza z Ázie, ale jej oranžová verzia je z Holandska. Mrkva pomáha znižovať riziko srdcovo-cievnych i očných ochorení, rakoviny a vhodná je aj pre diabetikov. Je zdrojom karoténu, mnohých živín a vitamínov. Pestré využitie má aj v kuchyni. Dajú sa z nej pripraviť rôzne polievky, šaláty, koláče, chlieb a ďalšie jedlá.
Mrkva (Daucus carota) je dvojročná koreňová rastlina s oranžovým jedlým koreňom a strihanými listami. Je známa ako najbohatší zdroj karoténu. Pochádza z južnej Ázie, z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, odkiaľ sa rýchlo rozšírila do celého sveta. V procese toho, ako sa udomácňovala na iných kontinentoch, sa darilo botanikom postupne meniť jej vzor, chuť aj veľkosť.
Oranžovú mrkvu, ktorá sa na Slovensku pestuje už vyše 400 rokov, vyprodukovali v 17. storočí v Holandsku. Nie je náročná na starostlivosť, preto sa bežne vyskytuje aj v našich záhradách. Jej sfarbenie zapríčiňuje najmä vysoké množstvo betakaroténu. Oranžová mrkva je najznámejšia, avšak existujú aj iné druhy mrkvy, a to fialovej, čiernej, červenej, žltej či bielej farby. V súčasnosti sa mrkva najviac pestuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
Mrkva nie je iba oranžová. Foto: Unsplash.com
Je veľmi dobrým zdrojom živín a vitamínov
Skladá sa hlavne z vody a sacharidov. Je výborným zdrojom živín, ako sú karotenoidy, vláknina, minerálne látky (najmä horčík, vápnik, železo), vitamíny C, K a vitamíny skupiny B.
Surová mrkva je najbohatším zdrojom provitamínu A – karoténu. Keďže má minimálne množstvo kalórií, sacharidov, tuku a bielkovín, môžeme ju zaradiť medzi potraviny s nízkym glykemickým indexom (to je miera toho, ako rýchlo nám potraviny vedia zvýšiť hladinu cukru v krvi po jedle). Z tohto dôvodu sa konzumácia mrkvy odporúča aj diabetikom.
Mrkva obsahuje rozpustnú aj nerozpustnú vlákninu. Rozpustná vláknina slúži na znižovanie hladiny cukru v krvi tým, že spomaľuje trávenie cukrov a škrobu. Zároveň pomáha znižovať cholesterol v krvi. Nerozpustná vláknina môže pomôcť pohybu čriev a znížiť riziko vzniku zápchy.
Mrkvová šťava je účinným prostriedkom prevencie chorôb, pretože zvyšuje odolnosť organizmu. Je základnou zložkou väčšiny liečivých zeleninových štiav. Priaznivo vplýva aj na kožné, žalúdočné a očné choroby. Údajne je tiež účinným prostriedkom v niektorých prípadoch ženskej neplodnosti, no jej najväčší význam je v prevencii a liečení nádorových ochorení.
Mrkvová šťava zvyšuje odolnosť organizmu. Zdroj: Pixabay.com
Karotén obsahuje žlté farbivo, ktoré sa počas pitia mrkvovej šťavy dostáva aj do kože a sfarbuje ju do žlta. Ide však len o prechodný vedľajší efekt, ktorý v krátkom čase samovoľne vymizne.
Čo sú karotenoidy?
Karotenoidy zabezpečujú typickú farbu mrkvy a majú antioxidačný účinok. Z nich je pre mrkvu najznámejší betakarotén, ktorého názov je odvodený z anglického slova carrot – mrkva. Vyskytujú sa tu ale aj iné, ako napr. alfa karotén. Luteín sa nachádza hlavne v žltej a oranžovej mrkve.
Antioxidačné účinky karotenoidov ochraňujú bunky pred poškodením, pomáhajú znižovať riziko srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Karotény alfa a beta sa po konzumácii v pečeni premieňajú na vitamín A, ktorý sa v sietnici transformuje na rodopsín, čiže pigment potrebný na nočné videnie. Betakarotén a luteín taktiež znižujú riziko vzniku makulárnej degenerácie a senilnej katarakty.
Konzumácia mrkvy
Mrkvu môžeme konzumovať surovú, dusenú, pečenú či varenú, pričom ak ju varíme krátko (asi 5 minút), nedôjde k veľkej strate živín. Betakarotén, naopak, nie je citlivý na teplo a pri krátkom varení sa nezničí. Varom alebo dusením bunkové steny rastlinných tkanív zmäknú, čo tráviacemu systému umožní ľahšie vstrebať živiny. Mrkva by však mala zostať kompaktná a chrumkavá. Je dobré konzumovať ju spolu s trochou tuku (olej, maslo, mastné semienka), pretože karotenoidy sú rozpustné v tukoch, a tak sa lepšie vstrebávajú.
Veľmi obľúbené, aj u detí, sú šaláty z nastrúhanej mrkvy, do ktorých možno pridať citrón, jablko alebo ananás. V šalátoch na slano sa mrkva vhodne kombinuje s hlávkovou kapustou, cviklou, zelerom, cesnakom, cibuľkou, pažítkou, semienkami a podobne. Známy je aj mrkvový chlieb či koláč.
Mrkvové šaláty môžu mať rôzne varianty. Zdroj: Pixabay.com
Nákup a skladovanie
Pri nákupe mrkvy sa vyvarujte prasknutým alebo rozvetveným kúskom a tým, ktoré majú gumenú konzistenciu. Ak mrkva nemá vňať, skontrolujte koniec stonky. Tmavo sfarbený koniec stonky je známkou toho, že mrkva je už staršia. Vňať by mala byť jasne sfarbená a nezvädnutá.
Ak chcete zachovať čerstvosť mrkvy, skladujte ju v najchladnejšej časti chladničky v plastovej nádobe. Môže tak vydržať čerstvá aj dva týždne. Nemala by sa skladovať v blízkosti jabĺk, hrušiek a zemiakov, pretože tie produkujú etylénový plyn a mrkva by mohla zhorknúť.
Vňať pred uskladnením odrežte, lebo vyťahuje vlhkosť z koreňa. Hoci môže byť v chladničke, mali by ste ju spotrebovať čím skôr, nakoľko je krehká a rýchlo vädne. Mrkvu neodkladajte ošúpanú, pretože ošúpaním odstránite jej ochrannú vrstvu, ktorá udržuje vlhkosť mrkvy, môže teda dôjsť k jej dehydratácii.
Záver
Mrkva možno nie je najzdravšou zeleninou na svete, ale je najznámejšia tým, že je dobrá „na oči“ vďaka betakaroténu, ktorý sa premieňa na vitamín A. Jej konzumáciu preto ako prevenciu vzniku katarakty a zhoršenia zraku odporúča nejeden lekár. Obsah antioxidantov a vitamínov jej dáva schopnosť zabraňovať predčasnému starnutiu buniek a chrániť pokožku pred slnkom. Konzumácia surovej mrkvy zlepšuje zdravie ústnej dutiny. Zvyšuje prekrvenie ďasien, podporuje tvorbu slín, čistí ďasná i sklovinu.
(MB)
Zdroj: MUDr. Natália Šranková
www.ruvzba.sk/aktuality/mrkva.pdf
www.ruvzvk.sk/zelenina.html
Zdroj foto: Pixabay.com, Unsplash.com