RNDr. Milan Kozánek, CSc. vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra zoológie. V rokoch 1977 ‒ 1979 pôsobil na Ústave experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV, kde obhájil v roku 1983 doktorskú dizertačnú prácu a získal titul kandidáta vied. V roku 2000 absolvoval medzinárodný kurz pre využitie metódy sterilného hmyzu v boji proti škodcom, Gainesville, Florida, USA. Od roku 1993 pôsobil na Ústave zoológie SAV ako samostatný vedecký pracovník, vedúci viacerých domácich vedeckých projektov venovaných výskumu hmyzu Slovenska, vedúci bilaterálneho taliansko-slovenského projektu na výskum morfológie hmyzu, vývoj metódy na biologickú likvidáciu organických odpadov s využitím lariev hmyzu. Je spoluriešiteľom viacerých medzinárodných projektov zameraných na využitie metódy sterilného hmyzu v boji proti hmyzím škodcom a výskum farmakologicky aktívnych látok v žľazách hmyzu, výskum taxonómie dvojkrídlovcov ‒objavenie a popísanie 49 nových druhov; 1 domáci a 1 zahraničný patent. Od roku 2002 je riaditeľom pre výskum a vývoj medzinárodnej spoločnosti InSecta ltd. so sídlom v Londýne, orientujúcej sa na ekologický boj proti hmyzím škodcom. Dr. Kozánek je členom Slovenskej entomologickej spoločnosti, členom redakčnej rady vedeckých časopisov Biologia a Entomological Problems. Koníčky: turistika, fotografia, literatúra, relaxačné športy.
Bioterapie predstavujú významný doplnkový alebo alternatívny spôsob liečby viacerých závažných ochorení s vysokým stupňom účinnosti. Pri tomto spôsobe liečby sa využíva blahodarný účinok pôsobenia niektorých biologických agens (napr. sterilné larvy), ktoré sú priamo aplikované na postihnutú časť tela pacienta. Proces hojenia prebieha vďaka pôsobeniu biologicky aktívnych látok, ktoré tieto organizmy produkujú. Jedným z najdôležitejších pozitív bioterapeutických metód je skutočnosť, že vďaka ich aplikácii sa darí dosiahnuť výrazné zlepšenie stavu pacienta, ba dokonca jeho plné vyliečenie, i v takých prípadoch, kde konvenčné terapeutické metódy neboli úspešné. V ostatných rokoch bol na viacerých pracoviskách v zahraničí testovaných a do klinickej praxe zavedený celý rad bioterapeutických metód a ich počet naďalej výrazne stúpa. Na Slovensku sa s výskumom prvej bioterapeutickej metódy – larvoterapie – začalo pred siedmimi rokmi, keď Ústav zoológie SAV založil kolóniu bzučiviek Lucilia sericata za účelom produkcie sterilných lariev, ktoré sa následne začali využívať pre potreby rozsiahlej klinickej štúdie na pacientoch 1. chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave. Hirudoterapia je v ostatnom čase intenzívne študovaná predovšetkým ako vysokoúčinný spôsob obnovenia činnosti cievneho mikroriečišťa v úrazovej alebo plastickej chirurgii. Mimoriadne účinné antikoagulanty, ktoré sú produkované slinnými žľazami pijavíc dokážu dlhodobo zabrániť zrážaniu krvi v cievnych kapilárach v oblasti chirurgického zákroku a napomôcť tak potrebnému prítoku krvi. V ostatnom čase bolo zverejnených niekoľko štúdií, ktoré testovali využitie pijavíc pri terapii niektorých cievnych ochorení. Ichtyoterapia využíva kaprovité rybky Garra rufa pre čistenie oblastí poškodenej pokožky pacientov, ktorí trpia psoriázou a niektorými ďalšími kožnými ochoreniami. Účinok je dlhodobý a pretrváva 9 ‒ 12 mesiacov.
Apiterapia patrí v súčasnosti k intenzívne študovaným metódam, najmä vďaka veľmi sľubným výsledkom pri liečbe niektorých autoimunitných ochorení (artritída, sclerosis multiplex). Výskum bioterapeuticky aktívnych látok má mnohoročnú tradíciu na Ústave zoológie SAV a viacerých ústavoch. Na tomto výskume spolupracujú s renomovanými pracoviskami najmä zahraničí. Výskum biologicky aktívnych látok produkovaných živočíchmi patrí v súčasnosti k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim oblastiam vo farmakologickom výskume.