Čínski vedci dosiahli prelom, prvýkrát transplantovali prasacie pľúca do ľudského tela, no pacient orgán odmietol.
Po prvýkrát v histórii transplantovali človeku pľúca z geneticky modifikovaného prasaťa. Zdroj: iStock/Akarawut Lohacharoenvanich
Tím výskumníkov z Číny dosiahol významný míľnik v oblasti transplantačnej medicíny. Ako informuje časopis Nature, vedci po prvýkrát v histórii transplantovali človeku pľúca z geneticky modifikovaného prasaťa.
Geneticky modifikované prasacie pľúca transplantované mozgovo mŕtvemu ľudskému pacientovi fungovali deväť dní, čo je nový významný úspech. Operácia sa uskutočnila už v máji minulého roka v Prvej pridruženej nemocnici Guangzhouskej lekárskej univerzity.
Je to prvý raz, čo boli prasacie pľúca transplantované ľudskému pacientovi. Ide o významný krok vpred, ktorý pri ďalšom vývoji tejto novej lekárskej techniky vedcom vytvára nové problémy na riešenie. Dostupnosť vhodných ľudských darcovských orgánov predstavuje pre pacientov, ktorí potrebujú transplantáciu, veľké úskalie. S cieľom pomôcť vyriešiť tento problém lekári skúmajú možnosti, ktoré predstavuje xenotransplantácia, teda genetická modifikácia orgánov z iných ako ľudských, najmä z orgánov ošípaných.
Snažili sa pozorovať reakciu imunitného systému
Tieto modifikované orgány ošípaných nemajú byť pre pacienta trvalým riešením, ale dočasným „premostením“, teda majú fungovať do doby, kým bude k dispozícii nový orgán od darcu. Klinické skúšky s použitím obličiek a pečene ošípaných sa ukázali ako sľubné, hoci je ešte potrebný ďalší výskum.
Tím pod vedením chirurga Jianxinga He z Guangzhouskej lekárskej univerzity sa nesnažil dosiahnuť úspešnú transplantáciu na prvý pokus, ide o celkom nereálne očakávanie. Vedci chceli skôr pozorovať, ako imunitný systém pacienta reaguje na transplantovaný orgán.
Pacientom bol 39-ročný muž po krvácaní do mozgu, na základe štyroch samostatných klinických hodnotení bol vyhlásený za mŕtveho. Jeho rodina poskytla písomný informovaný súhlas s experimentom.
V najnovšom experimente čínski výskumníci použili pľúca z prasaťa, ktorého gény boli upravené pomocou prelomovej techniky génovej editácie CRISPR. Štúdia bola primárne navrhnutá tak, aby sa zistilo, či ľudské telo odmietne pľúca. Všetky tieto úpravy sú zamerané na minimalizáciu imunitných a zápalových reakcií pacienta.
Telo pľúca odmietlo
Pľúca sú na transplantáciu veľmi komplikovaným orgánom, pretože sú v bezprostrednom kontakte so vzduchom z vonkajšieho prostredia. To znamená, že musia tvoriť účinnú prvú obrannú líniu, ktorá pôsobí ako bariéra proti patogénom a časticiam prenášaným vzduchom. Majú viacero mechanizmov, ktoré môžu využiť na imunitnú odpoveď.
Výskumníkom sa podarilo preukázať, že môžu transplantovať prasacie pľúca ľudskému pacientovi spôsobom, ktorý obchádza nebezpečenstvo hyperakútnej rejekcie, čo je dôležitý prvý krok. Skorý nástup pľúcneho edému zdôrazňuje dôležitosť prevencie primárnej dysfunkcie štepu pri budúcej xenotransplantácii pľúc.
„Xenotransplantácia pľúc predstavuje v porovnaní s inými orgánmi jedinečné biologické a technické výzvy. Naším cieľom je vytvoriť prísnu vedeckú cestu k bezpečnému, trvanlivému xenotransplantátu pľúc, nie tvrdiť, že sme dnes klinicky pripravení,“ uvádzajú vedci v štúdii.
Pri starostlivom chirurgickom zákroku ľavé pľúca prasaťa umiestnili do hrudnej dutiny pacienta a napojili ich na jeho dýchacie cesty, tepny a žily. V článku sa nevysvetľuje osud prasaťa, ale darcovské prasatá zvyčajne neprežijú odobratie veľkého orgánu.
Pacient bol tiež liečený viacerými imunosupresívami, ktoré vedci upravovali podľa zmien pozorovaných v jeho tele v priebehu času. Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku, pričom v kritických hodinách po zákroku sa neobjavili žiadne bezprostredné príznaky hyperakútnej rejekcie. Avšak do 24 hodín po transplantácii sa pozoroval silný opuch (edém), spôsobený pravdepodobne v dôsledku obnovenia prietoku krvi v oblasti transplantátu.
Približne 24 hodín po operácii začalo telo produkovať biele krvinky, ktoré napadli prasacie pľúca. Počas nasledujúcich dní začalo telo orgán odmietať a na deviaty deň rodina príjemcu požiadala o ukončenie experimentu.
Odborníci sú napriek tomu opatrne optimistickí, že prasacie pľúca by mohli v budúcnosti pomôcť riešiť vážny nedostatok darcovských orgánov. Niektorí však varujú, že je potrebný ešte rozsiahly výskum.
Zdroj: Nature
(RR)
