Jeho aktivita sa prejavuje v súvislosti s týmto ochorením len u žien.
Mozog, DNA a bunky vírusu. Zdroj: iStockphoto.com
Alzheimerova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie a najčastejšia forma demencie, ktorá postihuje viac ako 7 miliónov ľudí v Európe. Vedcom sa podarilo objaviť niektoré genetické varianty, ktoré zvyšujú riziko vzniku Alzheimerovej choroby u žien. Tie trpia týmto ochorením častejšie ako muži.
Dôležité sú genetické varianty
Každý gén pozostáva z dvoch alel, ktoré určujú, ako sa znak prejaví v organizme. Prítomnosť alely APOE ε4 v géne pre syntézu apolipoproteínu E – APOE predstavuje trojnásobne väčšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby. Keď je alela prítomná v géne dvakrát, zvyšuje sa riziko až desaťnásobne.
V populácii však nesie tento znak približne len 40 percent chorých, čo znamená, že ku genetickej výbave Alzheimerovej choroby prispievajú aj iné gény.
V novej štúdii, publikovanej v časopise Alzheimer’s Disease and Dementia, identifikovali vedci z Univerzity v Chicagu a Lekárskej fakulty Bostonskej univerzity nový gén s názvom MGMT, ktorý zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby u žien.
Objav bol nezávisle potvrdený dvomi rôznymi štúdiami
Objav existencie nového génu uskutočnili v dvoch nezávislých experimentoch na úplne oddelených skupinách ľudí.
Tím vedcov z Univerzity v Chicagu sa zameral na demenciu, ktorá je rozšírená aj v rodine Hutterovcov, žijúcich v uzavretej komunite na vidieku v Montane a Južnej Dakote. Hutterovci sú často súčasťou rôznych štúdií pre genetickú determináciu chorôb, pretože majú relatívne malý genofond (súbor všetkých alel v populácii) a veľmi jasne zdokumentovanú rodovú líniu. Vedci pomocou analýz génovej aktivity (expresie) zistili, že prítomnosť jedného génu, t. j. MGMT génu, bola spojená s vyšším výskytom ochorenia.
Vzorka, na ktorej gén pozorovali, bola však pomerne malá. Všetci totiž žili viac-menej na území s rovnakými podmienkami a osobitým faktorom, čím mohla byť znížená aj genetická variabilita. Vedci sa preto obrátili na svojich kolegov z Bostonskej univerzity s prosbou, či by im vedeli pomôcť s rozšírením štúdie. Tí medzičasom hodnotili genetické údaje 10 340 žien, ktorým chýbala alela APOE ε4.
„V našej analýze sme našli presne ten istý gén, teda gén MGMP,“ oznámila kolegom do Chicaga s veľkým prekvapením doktorka Lindsay Farrer, vedúca biomedicínskej genetiky Bostonskej univerzity a hlavná autorka štúdie.
V oboch prípadoch bol gén MGMT významne spojený s rozvojom Alzheimerovej choroby. „Dve rôzne štúdie, ktoré začali nezávisle od seba na dvoch odlišných populáciách, našli náhodne ten istý gén. O to je dôveryhodnosť tohto zistenia väčšia,“ popisuje doktorka Farrer.
Seniorka podopierajúca si hlavu. Zdroj: iStockphoto.com
MGMT gén je hrozbou pre ženy, ale nie mužov
Gén MGMT kóduje O6-metylguanín-DNA metyltransferázu, reparačný proteín DNA, ktorý chráni bunky pred apoptotickými účinkami (bunková smrť).
Vedci analyzovali gén pomocou viacerých typov molekulárnych metód na ľudskom mozgovom tkanive. Ich výsledky jasne naznačujú, že epigeneticky regulovaná génová expresia (jeden zo spôsobov, ako bunky riadia génovú aktivitu bez zmeny sekvencie DNA) MGMT je významne spojená s vývojom charakteristického znaku Alzheimerovej choroby – amyloidovými plakmi u žien.
Výskumný tím porovnal zistenia aj na mužskom mozgovom tkanive, no nezistil žiadnu súvislosť medzi génom MGMT a Alzheimerovou chorobou.
„Ide o jednu z mála asociácií, a možno najsilnejšiu, medzi geneticky rizikovým faktorom (génom) viazaným len na jedno pohlavie a týmto ochorením,“ skonštatovala doktorka Farrer.
Na vzniku Alzheimerovej choroby sa zúčastňujú rôzne biochemické dráhy, medzi nimi je najznámejšia lipidová alebo cholesterolová dráha, ktorej súčasťou je aj APOE ε4. Spoločnou pre všetky chronické ochorenia je tiež takzvaná zápalová cesta. Ďalšia možná dráha, ktorá súvisí s opravou DNA, je spätá s génom MGMT. Tá môže byť eventuálne doposiaľ neznámym spôsobom zapojená už v jednej z vyššie spomínaných dráh.
„Aby sme funkciu MGMT génu lepšie pochopili a dokázali jeho účinok, potrebujeme jasné, funkčné dôkazy nad rámec nášho výskumu. V budúcnosti budú prínosné štúdie, v ktorých sa pozrieme na mechanizmy a uvidíme, ako presne sa gén prejavuje u žien v porovnaní s mužmi,“ dodáva Farrer.
Podľa vedcov dokazuje ich štúdia dôležitosť hľadania geneticky rizikových faktorov pre Alzheimerovu chorobu, ktoré sú špecifické len pre jedno pohlavie.
Zdroj: DOI: 10.1002/alz.12719, CNN, NeuroScienceNews, UPI
(JM)
