Celý svoj profesionálny život pracujú s nebezpečnými vírusmi. Keď na Slovensku vypukla pandémia, okamžite ponúkli štátu pomoc s testovaním. Virológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v aktuálnom vydaní relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu, zamýšľali nad tým, ako sme sa naučili žiť s pandémiou, čo nás ešte čaká a zrejme neminie.
„Pandémiu som ako bežný človek očakával začiatkom tohto roka, keďže som mal väčšie množstvo informácií. Kľúčový moment podľa mňa nastal vtedy, keď sa zistilo, že koronavírus šíria ľudia, ktorí nemajú žiadne príznaky. Toto bol rozhodujúci moment,“ povedal RNDr. Boris Klempa, DrSc., vedúci oddelenia ekológie vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV.
Vedci zo SAV pohotovo zareagovali a už v začiatkoch šíriacej sa pandémie ponúkli štátu pomoc v podobe testovania vzoriek. Vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV totiž disponujú špeciálnym laboratóriom, ktoré má stupeň biologickej bezpečnosti na úrovni 3 (BSL3).
Ako vyzerá ich pracovný deň?
Virológovia musia ku všetkým vzorkám pristupovať tak, ako keby boli infekčné. Takýmto spôsobom dávajú pozor na vzorky a zároveň chránia seba.
„Náš pracovný deň sa začína v závislosti od toho, kedy prídu vzorky, ktorých doručenie je koordinované Úradom verejného zdravotníctva. My ich prijmeme, zapíšeme do zoznamu a ten sa potom so vzorkami presúva do laboratória, kde sa vzorky podrobia izolácii. Prejdú do prvej fázy, ktorou je izolácia RNA. Je to najkritickejšia fáza, kde prichádzame do prvého kontaktu s potenciálne infekčným materiálom. Spracovávame ho pomocou istých chemikálií tak, aby sa stal vírus neaktívnym. Následne vyizolujeme jeho nukleovú kyselinu, ktorá je zásadným zdrojom ďalšieho testovania a potvrdenia pozitivity alebo negativity vzorky,“ povedal RNDr. Juraj Koči, PhD., vedecký pracovník Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.
Každá pandémia má niekoľko fáz
Virológovia v relácii tiež vysvetlili, aké fázy má pandémia, v ktorej sme sa ocitli. Podľa ich slov sme práve v exponenciálnej fáze.
„Fáz pandémií je niekoľko. Najskôr sa vírus nachádza najmä v rezervoárových hostiteľoch, nejakých zvieratách. V ďalšej fáze cirkuluje a množí sa, objavujú sa prvé prípady nákazy aj v rámci ľudskej populácie. Následne začína kulminovať v ďalšej (exponenciálnej) fáze, kedy počet nákaz stúpa. Na Slovensku máme pravdepodobne práve teraz exponenciálnu fázu. Nastáva explózia nárastu počtu pacientov. Po kulminácii prichádza fáza, kedy pribúda počet vyliečených prípadov a počet novo infikovaných začína pozvoľne klesať. Na konci pandémie sa dostávame k sezónnemu výskytu prípadov, kedy prestanú pribúdať noví pacienti,“ vysvetlil doktor Juraj Koči.
„Pandémia na Slovensku doteraz prebieha podľa mňa nad očakávania, držme si palce. Dobrý priebeh evidujeme aj vďaka tomu, že zavedené opatrenia prišli veľmi skoro vzhľadom na počet prípadov a aj vďaka tomu, že prístup ľudí bol zodpovedný. Treba ich pochváliť,“ vyzdvihol situáciu Boris Klempa.
Je koronavírus ako chrípka?
Virológ neodporúča porovnávať koronavírus so sezónnou chrípkou, ale s pandemickou. Špecifickosť tohto vírusu vníma najmä vo veľkej miere prenosu vírusu ľuďmi, ktorí ešte neprejavili žiadne príznaky alebo ich majú veľmi, veľmi mierne.
„Nebezpečnosť tohto vírusu spočíva v tom, že spôsobuje veľmi ťažký zápal pľúc, ktorý môže viesť k úplnému zlyhaniu orgánov, a to nielen pľúc, ale aj ostatných, môže teda končiť smrteľne. Potenciál tohto vírusu je ale v tom, že pomerne vysoké percento ľudí môže vyžadovať intenzívnu starostlivosť vrátane umelej ventilácie, a tým absolútne zahltí zdravotnícke systémy. Pokiaľ bude veľmi veľa ľudí naraz vyžadovať jednotku intenzívnej starostlivosti, môže dôjsť k úplnému kolapsu. A ľudia môžu začať zomierať na úplne iné, banálne ochorenia,“ povedal doktor Boris Klempa.
Všetkými opatreniami, ktoré teraz spoločnosť dodržiava, podľa neho môžeme šírenie vírusu spomaliť, no zrejme definitívne sa ho zbavíme, až keď bude vyvinutá vakcína. Obaja odborníci sa zhodli na tom, že pri výskume tohto vírusu sa treba opierať o celosvetovú vedeckú komunitu. Aktuálnemu vývoju a analýzam dát, ktoré sa teraz zhromažďujú v nevídanom tempe po celom svete, sa venujú popri testovaní a v práci tak zostávajú aj do neskorých večerných hodín.
„Všetky skúsenosti a poznatky, ktoré získame z tohto obdobia, môžeme potom využiť v ďalšom vedeckom testovaní koronavírusov,“ dodal na záver Juraj Koči.
