Génová terapia a očkovanie mRNA vakcínou sú dva veľmi odlišne prebiehajúce procesy.
Génová terapia je revolučná experimentálna technika, ktorá umožňuje lekárom, aby pacientom opravili nefunkčné gény. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Vakcíny proti covidu-19 obsahujú pre nás cudzí gén vírusového S-proteínu. Internetom sa teda začali šíriť dezinformácie, že mRNA vakcína pôsobí na ľudskú DNA a mení ju rovnako ako génová terapia.
Vo všeobecnosti je hlavnou úlohou terapie liečiť choroby, zatiaľ čo funkciou vakcín je im predchádzať.
Očkovacie látky vyvolávajú imunitnú reakciu a upozorňujú organizmus na prítomnosť cudzej látky. Naopak, génová terapia má za cieľ opraviť chybný gén tak, aby si to náš imunitný systém ani nevšimol.
Aký je rozdiel medzi génovou terapiou a mRNA vakcínou na molekulárnej úrovni? Čo sa deje v ľudskom tele po podaní vakcíny? Môže takto upravená očkovacia látka zmeniť ľudskú DNA?
Ako funguje génová terapia
Génová terapia je revolučná experimentálna technika, ktorá umožňuje lekárom, aby pacientom opravili nefunkčné gény.
Zmeny v genetickej informácii môžu odborníci urobiť viacerými spôsobmi. Dokážu nielen potlačiť funkciu nejakého génu, upraviť ho či vymeniť, ale podľa potreby aj pridať.
Aby sa genetická informácia dostala do cieľových buniek tkaniva, potrebuje nosič. Na jej prenos farmaceuti najčastejšie využívajú chemikálie, bunky alebo baktérie.
Pomocou génovej terapie môžu lekári teoreticky liečiť akúkoľvek chorobu vrátane onkologických, srdcovocievnych a dedičných chorôb.
Jej výroba je však dlhá, zložitá a čo je najdôležitejšie, je personalizovaná. To znamená, že je vytvorená na mieru konkrétnemu pacientovi.
Pozrite si
Ako funguje očkovanie
„Mediátorová ribonukleová kyselina (mRNA) bola objavená v roku 1961 pri snahe objasniť, ako bunka premieňa genetický kód (DNA) uchovaný vo svojom jadre na biologicky funkčné jednotky (proteíny). Dnes sa centrálna dogma molekulárnej biológie vyučuje už na základných školách. V skrátenej podobe hovorí o prepise DNA do mRNA a jej následnom preklade do proteínov,“ vysvetľuje vo svojom texte pre Veda na dosah molekulárna biologička Simona Dulajová.
mRNA vakcíny nielenže pacienta neliečia, ale ani nedokážu zmeniť jeho genetickú informáciu. Po podaní vakcíny sú na základe mRNA v tele pacienta syntetizované proteíny.
Tento proces prebieha v oddelenom bunkovom priestore, takzvanej cytoplazme, nie v bunkovom jadre, kde sa nachádza ľudská DNA.
Voľná mRNA v cytoplazme nemôže žiadnym spôsobom zmeniť ľudskú DNA. Po odovzdaní informácie sa mRNA rýchlo rozpadá.
Očkovacie látky vyvolávajú imunitnú reakciu a upozorňujú organizmus na prítomnosť cudzej látky. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Technológia mRNA vakcín je jedinečná, aktuálne sa vedci zameriavajú na to, aby dokázali pomocou nej vyrobiť očkovacie látky aj proti ďalším ochoreniam.
„Výrobcovia mRNA vakcín sa zameriavajú aj na iné infekčné patogény. Už teraz testujú vakcíny proti chrípke, ebole a Zika vírusu. Zároveň pracujú aj na liečbe rakoviny. Rakovinové bunky si totiž tiež vytvárajú vlastné proteíny, ktoré by mohli byť zasiahnuté mRNA vakcínou,“ vysvetľuje Simona Dulajová.
„Momentálne prebiehajú prvé fázy klinických testovaní na viacerých druhoch rakoviny. Okrem pacientov trpiacich rakovinou predstavuje mRNA technológia nádej aj pre ľudí čakajúcich na liečbu cystickej fibrózy alebo autoimunitných ochorení, akým je napríklad skleróza multiplex. Už prvé výsledky klinických štúdií naznačujú, že ide o prelomový objav. Technológia mRNA vakcín by však neexistovala bez niekoľkoročnej práce tisícok vedcov po celom svete, ktorí svoj život zasvätili hľadaniu odpovedí na tie najzložitejšie otázky.“
Zdroje
