Orgán už viac ako mesiac stále pracuje a funguje presne tak, ako by mal.
Transplantácia obličky. Zdroj: Shelby Lum/AP
Pred vyše mesiacom, presnejšie 14. júla 2023, úspešne transplantoval chirurg Robert Montgomery obličku geneticky modifikovaného prasaťa do ľudského tela. Orgán už viac ako mesiac stále pracuje a funguje presne tak, ako by mal – filtruje telesné tekutiny a odstraňuje z nich nečistoty.
Podľa lekárov z medicínskeho centra NYU Langone Health, kde zákrok prebehol, aj podľa iných expertov je to prelomový úspech, ktorý môže mnohým pacientom predĺžiť život. Doposiaľ oblička po xenotransplantácii (zákrok, ktorý sa vykonáva použitím medzidruhového alebo umelo vytvoreného transplantátu) u človeka takto dlho nefungovala.
Prečo sa musia orgány geneticky upraviť?
Chirurgický tím odobral v júli 2023 obličky ľudskému príjemcovi, ktorého telo síce fyzicky fungovalo, ale človek prešiel mozgovou smrťou. Rodina dala súhlas, aby bol súčasťou medicínskej histórie, a lekári mu transplantovali novú geneticky upravenú obličku z ošípanej.
Prvou prekážkou, ktorú treba pri xenotransplantáciách prekonať, je zabránenie takzvanému hyperakútnemu odmietnutiu, ku ktorému zvyčajne dochádza len niekoľko minút po pripojení zvieracieho orgánu k obehovému systému človeka.
Pred transplantáciou bola preto oblička upravená. Vedci vyradili gén, ktorý kóduje biomolekulu alfa-gal – zodpovednú za rýchle odmietnutie orgánov ošípaných ľuďmi sprostredkované protilátkami imunitného systému. Tím mal už s takto modifikovanou transplantáciou skúsenosti a podarilo sa mu vyhnúť okamžitému odmietnutiu už piatich xenotransplantátov.
Lekári vložili okrem obličky do tela pacienta aj týmus z ošípanej, ktorý je spätý s imunitným systémom. Umiestnili ho pod vonkajšiu vrstvu obličiek, aby zabránili novým, oneskoreným imunitným reakciám. Ukázalo sa, že v kombinácii s genetickou modifikáciou zabránil odmietnutiu orgánu.
Doktor Robert Montgomery počas transplantácie. Zdroj: Shelby Lum/AP
Stačila iba jedna genetická modifikácia
Pokusy o transplantáciu zvieracích orgánov človeku zlyhávali desaťročia, pretože ľudský imunitný systém napadol cudzie tkanivo. Predchádzajúce transplantácie prasacích orgánov pomocou genetického inžinierstva zahŕňali až desať genetických modifikácií. Pacient, ktorý dostal takéto dve prasacie obličky, ich síce prijal, ale fungovali len sedem dní. Táto najnovšia štúdia ukazuje, že to ide aj inak.
Prvá geneticky modifikovaná transplantácia prasacej obličky človeku prebehla 25. septembra 2021. Po nej nasledoval druhý podobný pokus 22. novembra 2021. Chirurgovia z Transplant Institute vykonali v lete 2022 dve geneticky upravené transplantácie prasacieho srdca.
Minulý rok sa napríklad chirurgovia z Marylandskej univerzity zapísali do histórie tým, že transplantovali génovo upravené prasacie srdce umierajúcemu mužovi, ktorý nemal iné možnosti. Prežil dva mesiace, kým orgán zlyhal. Lekári sa v súčasnosti prikláňajú k tomu, že pacientov imunitný systém bol už predtým náchylnejší na odmietnutie orgánov.
Prasnica. Zdroj: iStpckphoto.com
Podľa odborníkov mohlo použitie intravenózneho imunoglobulínu, ktorý obsahuje protilátky, taktiež prispieť k poškodeniu buniek srdcového svalu. Pacientovi bol podaný dvakrát počas druhého mesiaca po transplantácii, aby zabránil infekcii, a pravdepodobne tiež vyvolal imunitnú odpoveď na nové srdce.
„V dnešnej dobe nie je jednoducho dostatok orgánov pre každého, kto ich potrebuje,“ uviedol doktor Montgomery, ktorý si sám prešiel transplantáciou srdca v roku 2018. „Príliš veľa ľudí zomiera pre nedostatok dostupných orgánov a ja rozhodne verí, že xenotransplantácia je spôsob, ako to zmeniť.“
Najdlhšie fungovanie obličky z ošípanej u človeka sa ešte neskončilo. Výskumníci budú sledovať jej výkon aj druhý mesiac.
Zdroj: ScienceDaily, TheGuardian, University of Maryland
(JM)
