Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prvému človeku transplantovali prasacie srdce. Zákrok vyvoláva etické otázky

Simona Schwarz

Pacient žil s novým srdcom len dva mesiace.

Tím lekárov prevádzajúcich operáciu v modernej operačnej sále. Zdroj: iStockphoto.com

V januári 2022 zaznamenala vedecká komunita v oblasti transplantácie významný míľnik. Lekárom z medického centra v Marylande sa úspešne podarilo transplantovať geneticky upravené prasacie srdce 57-ročnému pacientovi.

Prvý zákrok tohto druhu nadväzoval na prácu chirurgov z New Yorku, ktorí v roku 2021 transplantovali prasacie obličky dvom klinicky mŕtvym pacientom. Tieto orgány neboli odmietnuté a fungovali normálne, zatiaľ čo boli zosnulí príjemcovia udržiavaní na ventilátoroch.

Podobné zákroky sa označujú spoločným pomenovaním xenotransplantácia.

Čo je to xenotransplantácia?

Pojem pomenúva zákrok, ktorý sa vykonáva s použitím medzidruhového alebo umelo vytvoreného transplantátu.

Jej mytologické korene sa dokonca dajú nájsť už v starých gréckych bájach, napríklad v príbehu o Daidalovi a jeho synovi Ikarovi, ktorí chceli pomocou vtáčích krídiel preletieť z Kréty až do Grécka.

Prvé vedecké pokusy sa začali praktizovať v 17. storočí. Lekári sa pokúšali o xenotransplantáciu krvi, kože aj viacerých orgánov. Snahu im mnohokrát komplikovala ich neznalosť vplyvu imunitného systému na prijatie cudzorodého tkaniva.

Míľovými krokmi vpred

Posledné dve desaťročia boli pre xenotransplantáciu kľúčové. Najdôležitejším objavom, ktorému v roku 2020 udelili aj Nobelovu cenu za chémiu, je metóda na editovanie genómu CRISPR/Cas9.

S jej využitím dokážu vedci vyňať zo zvieracieho orgánu tie gény, ktoré by spustili nežiaducu imunitnú reakciu, a zároveň pridať také, ktoré napríklad zaručia, že srdce zo 400-kilogramového zvieraťa si udrží ľudskú veľkosť.

Vďaka týmto modifikáciám sa vedecké štúdie môžu presunúť z laboratória na operačnú sálu.

Prasatá na farme. Zdroj: iStockphoto.com

Prasatá na farme. Zdroj: iStockphoto.com

Prvá transplantácia prasacieho srdca

V polovici januára 2022 sa na webe Nature News objavil článok o týždeň starej transplantácii srdca. Na prvý pohľad by na tejto správe nebolo nič zvláštne. Ako informuje Národný portál zdravia, len na Slovensku sa vykoná dvadsať takýchto zákrokov ročne.

Pozornosť však vzbudil fakt, že darcovský orgán pochádzal z geneticky modifikovaného prasaťa. Ide tak o prvý zákrok tohto druhu. Po schválení americkou liekovou agentúrou FDA ho podstúpil 57-ročný pacient David Bennett.

Xenotransplantácia bola jeho poslednou nádejou, keďže z poradovníkov na klasickú transplantáciu bol vyradený kvôli opakovanému nedodržiavaniu lekárskych predpisov.

Pacient prežil dva mesiace

Noviny New York Times informovali o smrti Davida Bennetta 9. marca 2022. Autori článku uvádzajú, že lekári v súčasnosti nevedia potvrdiť ani vyvrátiť, či bola smrť spôsobená odmietnutím nového orgánu.

Viac informácií bude dostupných po tom, ako sa vykoná pitva. Výsledky chcú následne zverejniť vo forme vedeckej publikácie.

Podobným zákrokom môžu byť v budúcnosti vystavené tisícky ľudí. Slovenské ministerstvo zdravotníctva na svojich webových stránkach píše, že od roku 1990 lekári vďaka transplantačnému programu zachránili viac ako štyritisíc životov.

Pacienti však na transplantáciu čakajú aj niekoľko mesiacov. Môže xenotransplantácia slúžiť ako adekvátna náhrada?

Pozrite si

Tri kľúčové etické otázky

Pred zavedením nového druhu transplantácie do bežnej praxe sa odborníci budú musieť vysporiadať s viacerými etickými otázkami. Prvou a najdôležitejšou témou je posúdenie, či je takýto zásah do ľudského organizmu vôbec bezpečný.

Druhou dôležitou oblasťou sú práva zvierat. Viaceré ochranárske organizácie už teraz bojkotujú chod fariem, kde sa geneticky modifikované zvieratá chovajú.

Americká nezisková organizácia PETA (People for the Ethical Treatment of Animals) vo svojom stanovisku tiež píše, že zvieracie gény by sa nemali upravovať na to, aby slúžili ľuďom.

S morálnou dilemou sa budú musieť vysporiadať aj členovia viacerých náboženstiev. V prípade prasacích orgánov to môže byť problémom najmä u moslimov a židov, ktorí majú zakázané chovať alebo konzumovať ošípané. Ich najvyšší predstavitelia sa však nateraz zhodujú, že xenotransplantácia nepredstavuje porušenie žiadnych náboženských pravidiel.

Zdroje: DOI: 10.1016/j.ijsu.2015.06.060NYU Langone Health, Nature News, Národný portál zdravia, NY Times, Ministerstvo zdravotníctva SR, Health Management, PETA

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky