Podľa novej štúdie by ho lekári mohli predpisovať na zlepšenie psychickej pohody.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z londýnskej King’s College zistili, že každodenný stret s vtákmi vo všeobecnosti zlepšuje náladu a dokonca zmierňuje i depresiu. Nový poznatok publikovali len nedávno v odbornom časopise Nature.
V článku výskumníci uvádzajú, že návštevy miest s bohato zastúpeným vtáctvom, ako sú parky či kanály, môžu lekári spokojne predpisovať pacientom na zmiernenie duševných porúch. Ruka v ruke s tým apelujú na zvýšenú ochranu životného prostredia a zachovanie biodiverzity v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach, aby mali vtáky priestor na život a mali sa kde rozmnožovať.
Sledovali ľudí prostredníctvom aplikácie
Vedci sledovali cez smartfónovú aplikáciu Urban Mind až 1292 ľudí z Veľkej Británie, Európy, USA, Číny a Austrálie, ktorí mali za úlohu každý deň počúvať vtáčí spev a v náhodných intervaloch zaznamenať svoje pocity. Odborníci dokumentovali, či sú šťastní alebo vystresovaní, či sú v ich blízkosti stromy a či mali možnosť vidieť vtáky alebo počuť ich spev.
Odborníci zaznamenali, že priemerné skóre duševnej pohody účastníkov sa v prípade, že videli alebo počuli vtáky, zvýšilo. Pozitívne účinky pocítili dokonca ľudia trpiaci depresiou. Lepšiu náladu mali aj nejaký čas po stretnutí s vtákmi a vyššiu úroveň duševnej pohody hlásili tiež účastníci, ktorí pri nasledujúcom zaznamenávaní svojej nálady už vtáky nevideli ani nepočuli.
Treba sa starať o celý ekosystém
„Musíme vytvárať a podporovať prostredie, najmä mestské, v ktorom sú vtáky stálym prvkom. Aby ste mali zdravú populáciu vtákov, potrebujete rastliny a stromy. Musíme sa v našich mestách preto starať o celý ekosystém,“ povedal profesor včasnej intervencie v oblasti duševného zdravia na King’s College Andrea Mechelli.
Pozitívny vplyv stretnutia s vtákmi na ľudí s depresiou je podľa zoológa skutočne významný. Rad intervencií, ktoré pomáhajú takzvaným zdravým ľuďom, totiž u jedincov s duševnými problémami nefunguje. Cvičenie napríklad zlepšuje náladu všetkým, no je nesmierne náročné motivovať človeka s diagnostikovanou depresiou, aby si zacvičil. Kontakt s vtákmi zabezpečíte ľahšie.
Rozhoduje tiež prístup ľudí k prírode
Podľa Michaela Smytha, ktorý pre potreby tejto štúdie pomohol King’s College vyvinúť Urban Mind, poukazuje výskum i na ďalšiu dôležitú vec, a to spojitosť medzi zdravotnými nerovnosťami a prístupom ľudí k prírode. Ďalšie pozorovanie totiž ukázalo, že v zanedbaných štvrtiach býva spravidla omnoho menej zelene než v tých bohatších.
Charitatívna organizácia Bethnal Green Nature Reserve Trust spadajúca pod platformu Nomad Projects nečakala a v lete minulého roka vytvorila rybník, ktorý podľa Smytha dokázal prilákať rozmanité druhy vtákov.
„Je to také terapeutické, biologicky rozmanité miesto na masívnom sídlisku medzi štyrmi dopravnými tepnami, kam ľudia hromadne chodia, aby si oddýchli,“ priblížil.
Zakorenený hlboko v ľudskej psychike
Adriana Thomasa z Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáčieho spevu zistenia čerstvej štúdie neprekvapili. Väčšina ľudí totiž odjakživa reaguje na vtáčí spev hneď radostne. „Vtáčí spev bol kedysi celkom prirodzeným zvukom pre všetkých ľudí na Zemi a myslím, že je dodnes zakorenený hlboko v našej psychike. Spája sa s jarou a s prichádzajúcimi dobrými časmi,“ poznamenal zoológ.
Mali by sme preto podľa neho predovšetkým veľmi dôsledne riešiť prírodnú krízu. Podotkol, že je len na nás, či sa nám podarí prírodu vôkol seba zachovať alebo jedného dňa nadobro utíchne.
Zdroje: The Guardian, Nature
(af)
