Laureáti za rok 2024 Victor Ambros a Gary Ruvkun získali Nobelovu cenu za prelomový objav doteraz neznámeho princípu génovej regulácie.
Zľava Victor Ambros a Gary Ruvkun. Zdroj: NobelPrize.org. Credit: Niklas Elmehed, Nobel Prize Outreach
Karolínsky inštitút v Štokholme dnes 7. októbra 2024 oznámil mená nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Dvomi laureátmi za rok 2024 sa stali Victor Ambros a Gary Ruvkun zo Spojených štátov amerických. Vedci dostali za svoje úsilie k cene aj finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (takmer milión eur).
Karolínsky inštitút označil ich objav za prelomový. Podľa inštitútu odhalili Ambros a Ruvkun doteraz neznámy princíp génovej regulácie, ktorý je mimoriadne dôležitý pre mnohobunkové organizmy vrátane ľudí.
Teraz vieme, že ľudský genóm kóduje viac ako tisíc mikroRNA. Ich prekvapivý objav odhalil úplne nový rozmer génovej regulácie. Karolínsky inštitút
Zmutované gény
Švédsky ústav, ktorý je jednou z najvýznamnejších medicínskych ustanovizní na svete, ďalej konštatuje, že genetická informácia prúdi z DNA do mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA) prostredníctvom procesu nazývaného transkripcia a potom ďalej do bunkového mechanizmu na tvorbu proteínov. Tam sa pomocou mRNA tvoria bielkoviny na základe genetických informácií uložených v DNA.
Ambros a Ruvkun používali na výskum háďatko obyčajné, ktoré dorastá do dĺžky iba jedného milimetra. Hoci ide o malého červíka, nachádza sa v ňom niekoľko osobitných druhov buniek vrátane nervových či svalových, ktoré majú aj vyššie organizmy.
Dvojica vedcov sa zaujímala o zmutované gény, ktoré mali za následok nesprávne načasovanie v aktivácii genetických procesov vo vývine organizmu. Výsledkom výskumu bol objav nového princípu génovej regulácie prostredníctvom predtým neznámeho typu RNA – mikroRNA.
Výskum si všimli až po rokoch
Ocenení vedci publikovali výsledky už v roku 1993 v dvoch článkoch v časopise Cell, avšak vedecká komunita na ne nereagovala. Záujem vzbudili až o sedem rokov neskôr, keď Ruvkunov tím zverejnil článok o objave ďalšej mikroRNA na inom géne. V nasledujúcich rokoch potom objavili viacerí vedci stovky mikroRNA.
Dnes je už známe, že génová regulácia prostredníctvom mikroRNA je vlastná mnohobunkovým organizmom. Bunky a tkanivá sa bez mikroRNA nemôžu normálne vyvíjať. Abnormálna regulácia mikroRNA môže prispieť napríklad k rakovine. Mutácie v génoch kódujúcich mikroRNA spôsobujú napríklad vrodené poruchy zraku či sluchu.
„Tento kľúčový objav Ambrosa a Ruvkuna v prípade háďatka obyčajného bol nečakaný a odhalil nový rozmer regulácie génov, ktorý je nevyhnutný pre všetky zložité formy života,“ dodal k oceneniu Karolínsky inštitút.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Záznam z vyhlasovania Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu 2024 si môžete pozrieť nižšie:
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: NobelPrize.org
(LDS)
