Onkologické ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou úmrtí populácie. Rakovina zasahuje do života takmer každej rodiny na Slovensku.
Nádorové ochorenia sú naďalej stredobodom záujmu krajín na celom svete napriek tomu, že pandémia COVID-19 už vyše roka ovplyvňuje takmer všetky oblasti života. Po srdcovo-cievnych ochoreniach sú onkologické ochorenia celosvetovo na druhom mieste v počte úmrtí. V krajinách Európskej únie bola v minulom roku diagnostikovaná rakovina u 2,7 milióna ľudí a až 1,3 milióna jej následkom podľahlo.
Na Slovensku sa každý rok vyskytne viac ako 30-tisíc nových prípadov rakoviny. V roku 2018 bol až trom tisíckam žien diagnostikovaný zhubný nádor prsníka a vyše 2 700 mužom zhubný nádor hrubého čreva a konečníka. Predpokladá sa, že v tomto roku pribudne 40-tisíc novodiagnostikovaných onkologických prípadov.
Pandémia koronavírusu môže tento údaj ešte zhoršiť. Pacienti obmedzujú návštevu zdravotníckych zariadení, odkladajú návštevu lekára aj v prípade, že majú príznaky onkologického ochorenia. Pri niektorých diagnózach môžu byť následky fatálne.
Cieľ: menej chorých
Národný onkologický program SR je strategickým plánom opatrení na zníženie výskytu nádorových ochorení, ako aj na zlepšenie kvality života pacientov s touto diagnózou. Zlepšiť zdravotný stav našej populácie by malo pomôcť systematické plnenie akčných plánov.
Cieľom akčných plánov NOP je zníženie mortality na nádorové ochorenia (ide o pomerný počet úmrtí na počet obyvateľstva v určitom období), ktoré je podmienené množstvom opatrení presahujúcich rámec jedného medicínskeho odboru.
Akčné plány Národného onkologického programu SR (NOP) na roky 2021 – 2025 obsahujú stratégiu verejného zdravia zameranú na prevenciu – primárnu a sekundárnu – vrátane populačného skríningu, včasnú diagnostiku, skorú a optimálnu liečbu, podpornú starostlivosť, sledovanie pacientov po liečbe, paliatívne sprevádzanie a starostlivosť na konci ich života, ako aj výskum a vývoj zameraný na hľadanie inovatívnych riešení a využitie dát.
Výzvami na rok 2021 zostávajú správna a včasná diagnostika i terapia hematologických malignít. V spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR, zdravotnými poisťovňami, výrobcom a Národným onkologickým ústavom v Bratislave sa pripravuje prvé centrum pre CAR-T bunkovú liečbu v SR.
Aktualizáciu akčných plánov NOP schválila vláda SR v júli 2021.
NOI pomáha bojovať
Na pomoc pri napĺňaní cieľov onkologického programu zriadilo Ministerstvo zdravotníctva SR v auguste 2018 Národný onkologický inštitút, ktorý je súčasťou Národného onkologického ústavu v Bratislave. Jeho poslaním je koordinačná, implementačná, klinicko-výskumná a vzdelávacia činnosť pri zabezpečovaní aktivít vyplývajúcich z Národného onkologického programu.
Inštitút zastrešuje aj organizovaný skríning vybraných onkologických ochorení. Prvé tri skríningy sú zamerané na karcinóm hrubého čreva a konečníka, karcinóm prsníka a karcinóm krčka maternice.
Národný onkologický inštitút (NOI) každoročne spracúva výročné správy o stave slovenskej onkológie, mapuje rádioterapeutické pracoviská a tiež pracoviská paliatívnej starostlivosti v rámci celého Slovenska.
Popisuje najmä oblasť klinickej onkológie, ako aj stav detskej a experimentálnej onkológie na Slovensku. Samostatná kapitola je venovaná paliatívnej medicíne, ktorá je na Slovensku značne poddimenzovaná. Venuje sa tiež výzvam na ďalší rok. Dokument tvorí základ aktualizácie stavu slovenskej onkológie.
„Život s rakovinou prináša nielen počas liečby, ale aj po nej mnohé problémy, ktoré vyžadujú riešenie v zdravotnej, psychosociálnej i v pracovnej oblasti. Paradigma rakoviny ako jednoznačne nevyliečiteľnej choroby je už v súčasnosti zmenená a onkologické ochorenia sú v mnohých prípadoch považované za chronické, pričom veľký vplyv na prognózu má okrem včasnej diagnostiky aj dostupná adekvátna liečba. Aby došlo k reálnemu zlepšeniu zdravia v oblasti onkologických ochorení aj v našej krajine, je nesmierne dôležité, aby mal Národný onkologický program s jeho akčnými plánmi náležitú politickú a finančnú podporu,“ zdôrazňujú prof. Michal Mego, DrSC., hlavný odborník MZ SR pre klinickú onkológiu, a MUDr. Mária Rečková, PhD., riaditeľka Národného onkologického inštitútu.
Jednou z najobávanejších a najrozšírenejších onkologických diagnóz na Slovensku je karcinóm pľúc. Približne 90 percent úmrtí spôsobených malígnym ochorením pľúc je zapríčinených fajčením. Žiaľ, viac ako polovica pacientov prichádza k lekárovi až vo štvrtom štádiu ochorenia.
Pracoviská klinickej onkológie
V rámci ústavnej onkologickej starostlivosti na Slovensku existujú tri špecializované ústavy: Národný onkologický ústav (NOÚ) v Bratislave, Východoslovenský onkologický ústav (VOÚ) v Košiciach a Onkologický ústav sv. Alžbety (OÚSA) v Bratislave. Celkovo je v nich 13 oddelení klinickej onkológie a dve špecializované pracoviská pľúcnej onkológie.
Hlavný dôraz kladú na prevenciu, ktorá je jedným z najúčinnejších prostriedkov pri udržaní pevného zdravia, a tým aj zárukou plnohodnotného života človeka. Preventívne centrum Národného onkologického ústavu je súčasťou Onkologického ústavu sv. Alžbety, kde poskytujú všeobecnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť.
Zameriavajú sa na včasné odhaľovanie onkologických, kardiovaskulárnych, ale aj ďalších ochorení u vyšetrovaných osôb. V rámci preventívnych prehliadok bolo u nich vyšetrených už vyše 60-tisíc osôb.
Rádioterapia je po chirurgickej liečbe druhou najúčinnejšou metódou v liečbe nádorových ochorení. Využíva sa najmä vtedy, ak nádor nebolo možné úplne odstrániť alebo existuje podozrenie, že v operovanej oblasti mohli zostať nádorové bunky.
Princípom liečby je ožarovanie nádoru pomocou rádioaktívneho žiarenia, ktoré pôsobí cielenie predovšetkým v oblasti, kde je nádor. Úlohou liečby je znížiť riziko vytvorenia opakovaného nádoru. Možno ju absolvovať počas nemocničnej liečby alebo aj ambulantne. Výhodou rádioterapie je, že v niektorých prípadoch umožní postihnutý orgán zachovať a nádor zlikvidovať.
V Národnom onkologickom ústave v Bratislave od roku 2019 využívajú na oddelení radiačnej onkológie najmodernejší lineárny urýchľovač na Slovensku. Tento prístroj zvýšil presnosť ožarovania a znížil nežiaducu dávku žiarenia na okolité tkanivá, pričom pracovisko môže využívať všetky dostupné moderné techniky.
Vo výročnej správe za rok 2020 o stave onkológie na Slovensku sa okrem iného uvádza, že liečbu ožarovaním podstúpi v priebehu svojho ochorenia 40 ‒ 50 percent onkologických pacientov. Možnosť poskytnúť adekvátnu rádioterapiu (ožarovanie v primeranom čase a s kontrolovanou kvalitou) vyplýva predovšetkým z jej technologického zabezpečenia. Technologické zaostávanie sa doposiaľ nepodarilo vyriešiť a v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ je dostupnosť adekvátnej rádioterapie na Slovensku nízka.
Bezprostrednou výzvou na rok 2021 zostáva zabezpečenie rádioterapie pre pacientov na Slovensku. Postupne, s výmenou technológií na pracoviskách, sa v krátkom čase stane cieľom zabezpečenie rádioterapie v primeranom čase a kvalite pre každého pacienta.
Rizikové faktory onkologických ochorení
Národný onkologický inštitút na svojej webovej stránke uverejnil aj prehľad rizikových faktorov onkologických ochorení. V úvode upozorňuje najmä na fajčenie a alkohol. Fajčenie je príčinou približne 30 percent úmrtí na rakovinu a ľudia s cirhózou pečene majú zvýšené riziko rakoviny pečene.
Z ďalších faktorov sa uvádza ionizujúce žiarenie, ktoré môže mať vplyv na vznik leukémie, lymfómov a rôznych typov rakoviny. UV žiarenie zvyšuje riziko vzniku malígneho melanómu (rakoviny kože) a ostatných kožných nádorov.
Priama súvislosť medzi pôsobením elektromagnetického poľa a vznikom rakoviny sa nezistila, avšak bolo pozorované, že ľudia pracujúci s vysokým napätím majú zvýšené riziko vzniku gliómov (nádorov mozgu).
Príčinná súvislosť je pravdepodobná aj vplyvom stravy. Zvýšený príjem nasýtených tukov (rakovina prsnej žľazy a hrubého čreva); vysoký kalorický príjem (rakovina prsnej žľazy, maternice, prostaty, hrubého čreva a žlčníka); zvýšený príjem živočíšnych tukov, najmä červeného mäsa (rakovina prsnej žľazy, maternice a hrubého čreva); príjem alkoholu, najmä u fajčiarov (rakovina oblasti hlavy a krku, pažeráka a pečene); zvýšený príjem soli, údených a spálených jedál (rakovina pažeráka, žalúdka); nitráty a nitritové aditíva (rakovina tenkého čreva).
Bola spozorovaná tiež spojitosť medzi obezitou a zvýšeným rizikom vzniku rakoviny prsnej žľazy, ženských pohlavných orgánov a prostaty. Predpokladá sa, že pravidelné cvičenie znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a prsnej žľazy. Existuje veľké množstvo chemických látok, pri ktorých sa predpokladá príčinný vzťah k určitým nádorovým ochoreniam (napr. farbív k vzniku rakoviny obličiek).
Retrovírusy majú schopnosť zabudovať svoju genetickú informáciu do genómu hostiteľa, môžu zabraňovať zániku poškodených buniek a zároveň spôsobovať ich zvýšený rast, čo môže viesť k vzniku nádorového ochorenia.
Napríklad infekcia baktériou Helicobacter pylori u vnímavých jedincov je spojená so zvýšeným rizikom rakoviny žalúdka a lymfómov žalúdka. Známe sú tiež mnohé genetické syndrómy, ako aj jednotlivé odchýlky, ktoré zvyšujú riziko vzniku určitých nádorových ochorení a syndrómov.
Znížená funkcia imunitného systému je spojená s vyšším rizikom vývoja nádorových ochorení. Znečistenie ovzdušia z emisií, produktov spaľovania tuhých palív zahŕňa pôsobenie dokázaných karcinogénov, ktoré zvyšujú riziko najmä nádorov pľúc.
Na náraste výskytu malignít sa môže podieľať pitie vody kontaminovanej vláknami azbestu, uhľovodíkmi, pesticídmi, ťažkými kovmi a rádioaktívnymi izotopmi, ktoré majú karcinogénny účinok, ako i znečistenie dezinfekčnými produktmi, organickými rozpúšťadlami, pesticídmi atď. Expozícia azbestu zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc, pohrudnice a pobrušnice.
Na tejto stránke sa môžete oboznámiť s Európskym kódexom boja proti rakovine.
Zdroje: