Štúdia na zvieratách ukázala, že hormón lásky môže pozastaviť ich tehotenstvo.
Oxytocín, ktorý je vo všeobecnosti známy ako hormón lásky, je zodpovedný za materinské puto medzi matkou a dieťaťom. Zdroj: iStock.com/Inside Creative House
Oxytocín, ktorý je vo všeobecnosti známy ako hormón lásky, je zodpovedný za materinské puto medzi matkou a dieťaťom. Oxytocín je malá molekula, ktorá vzniká v časti mozgu zvanej hypotalamus. Po vzniku sa prenáša do neurohypofýzy, kde sa skladuje. V prípade, že ho telo potrebuje, vylučuje sa do krvi.
Podľa najnovšieho experimentu na myšiach môže tento hormón zohrávať úlohu pri pozastavení skorého tehotenstva. Podstatou je, že tento hormón môže uviesť embryá v najranejších štádiách vývoja do akéhosi stavu zimného spánku. Po spustení tohto procesu, ktorý sa nazýva diapauza, môže myšia matka oddialiť tehotenstvo v čase, keď má nedostatok zdrojov, napríklad keď ešte dojčí predchádzajúci vrh novorodených myších mláďat.
Diapauza je vo všeobecnosti trochu záhadou. Tento jav sa objavuje prirodzene v prípade vačkovcov, ako sú klokany a vačice, a najmenej 130 druhov cicavcov vrátane myší a netopierov.
Môže sa vyskytovať dokonca aj u ľudí, ale pri väčšine ľudských tehotenstiev je ho ťažké odsledovať. Avšak niekoľko správ z kliník umelého oplodnenia naznačuje, že zriedkavo môžu embryá prenesené do maternice visieť niekoľko týždňov, kým sa skutočne uhniezdia v maternici. V jednom prípade z roku 1996 trvalo päť týždňov od prenosu embrya, kým sa tehotenstvo reálne začalo.
Podľa odborníkov nie je jasné, ako dlho môže diapauza trvať, ani sa nevie veľa o tom, ako sa embryá dostávajú do tohto stavu.
Tehotenstvo trvalo dlhšie
Jessicu Minderovú, prvú autorku štúdie a postgraduálnu študentku na Grossmanovej lekárskej fakulte Newyorskej univerzity, zaujímala úloha oxytocínu v diapauze, lebo je známe, že tento hormón sa podieľa aj na embryonálnom vývoji a dojčení cicavcov vrátane ľudí.
Pozrite si
V rámci výskumu vypustili autori štúdie do výbehov myších samíc, ktoré práve porodili, myšie samce, aby sa mohli páriť, kým samice ešte dojčili svoje prvé mláďatá. Odborníci zistili, že výsledné tehotenstvo ešte dojčiacich myších samíc trvalo približne o týždeň dlhšie ako tehotenstvo myší, ktoré nedojčili.
Myslia si, že to pravdepodobne odráža predimplantačnú „pauzu“. Keďže tehotenstvo myší zvyčajne trvá len 19 až 21 dní, táto pauza ukazuje významné oneskorenie procesu.
V inej skupine čerstvo tehotných myší tím využil techniku nazývanú optogenetika, ktorá využíva svetlo na zapnutie špecifických neurónov, aby prinútila mozog myších mamičiek uvoľňovať oxytocín. Výskumníci načasovali túto stimuláciu tak, aby napodobňovala impulzy oxytocínu pozorované počas dojčenia.
Po piatich dňoch tejto liečby odstránili myšiam maternice, aby posúdili vývoj embrya. Päť zo šiestich myších matiek malo embryá, ktoré prešli diapauzou, čo sa prejavilo ich nedostatočným vývojom. V porovnávacej skupine gravidných myší, ktoré neboli stimulované oxytocínom, sa nevyskytli žiadne známky diapauzy.
Ovplyvňuje prežitie embryí počas diapauzy
V ďalšom experimente tím liečil skoršie myšie embryá oxytocínom v laboratóriu, čo tiež vyvolalo bunkové zmeny zodpovedajúce diapauze.
Oxytocín podľa všetkého spôsobil, že embryonálne bunky spomalili preklad génov do proteínov. Tento viacstupňový proces zahŕňa prepisovanie inštrukcií z DNA do novej molekuly nazývanej RNA, ktorá sa posiela na miesta výstavby bielkovín v bunke.
Embryá bez oxytocínových receptorov môžu stále prechádzať diapauzou, takže pravdepodobne existuje viacero signálov, ktoré ju môžu spustiť. Zdá sa však, že oxytocín je dôležitý na to, aby embryá diapauzu prežili.
Oxytocín je pravdepodobne dôležitý na to, aby embryá prežili diapauzu. Zdroj: iStock.com/PIKSEL
Keď výskumníci vypli oxytocínové receptory v myších embryách, zistili, že diapauzu prežilo len 11 percent z nich v porovnaní so 42 percentami embryí s funkčnými oxytocínovými receptormi.
Môže pomôcť aj pri prípadnej liečbe neplodnosti
Tieto výsledky môžu výskumníkom pomôcť pri ďalšom študovaní metabolizmu raných embryí. Lepšie porozumenie týmto mechanizmom by nakoniec pomohlo odhaliť, prečo dochádza k skorým potratom, a mohlo by prípadne viesť k novej liečbe neplodnosti.
Na pochopenie biochemických krokov, ktoré vedú od stimulácie oxytocínom k diapauze, je však potrebný ešte ďalší výskum.
Nové zistenia vedcov by mohli pomôcť aj pri všeobecnejšom pochopení prežívania buniek. Napríklad polovica nervových buniek v ranom embryu odumiera, keď sa vyvíjajúci nervový systém zdokonaľuje pred narodením. Mnohé nervové bunky, ktoré sa vyvíjajú v maternici, však nakoniec vydržia celý život.
Zdroj: Live Science
(RR)
