Aj keď je konzumácia olivového oleja zdraviu prospešná, netreba to s ňou preháňať.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: dulezidar
Kyselina olejová – primárna omega-9 nenasýtená mastná kyselina, ktorá sa prirodzene nachádza v mnohých rastlinných a živočíšnych tukoch a olejoch – sa považuje za prospešnú pre srdce, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a riziko kardiovaskulárnych ochorení. Hlavnými zdrojmi kyseliny olejovej sú olivový olej (tvorí až 70 percent obsahu), ale aj avokádo, repkový olej, mandle, vlašské orechy, sezamové semená, kuracie a bravčové mäso.
Nová štúdia, publikovaná v časopise Cell Reports, odhalila, že strava s vysokým obsahom kyseliny olejovej prispieva k obezite tým, že stimuluje tvorbu nových tukových buniek. Vytvára tak podmienky, ktoré by mohli viesť k nadmernému ukladaniu tuku v našom tele. Doteraz sa priberanie na váhe spojené s touto nenasýtenou mastnou kyselinou pripisovalo vysokému kalorickému obsahu potravín, v ktorých sa nachádzala.
Zdravé tuky. Zdroj: iStock/JulijaDmitrijeva
Epidémia obezity zmenila pomer tukov v našej strave
Na základe pokusov na myšiach kŕmených potravinami s obsahom rôznych mastných kyselín (bravčovou masťou, kokosovým olejom, mliekom) prišli výskumníci z Oklahomskej univerzity, Yalovej univerzity a Newyorskej univerzity k záveru, že iba kyselina olejová môže v nadmernom množstve spustiť nadprodukciu signálneho proteínu známeho ako AKT2 a potlačiť aktivitu regulačného proteínu s názvom LXR. Výsledkom bolo zvýšenie tvorby prekurzorových buniek adipocytov (APC), ktoré sa potom zrýchlene diferencovali na nové tukové bunky. Rovnaké biologické zmeny boli pozorované aj v izolovaných ľudských APC v laboratóriu.
Pozrite si
„Spektrum tukov, ktoré ľudia konzumujú, sa s nástupom epidémie obezity radikálne zmenilo,“ hovorí Michael Rudolph, odborný asistent biochémie a fyziológie na Lekárskej fakulte Oklahomskej univerzity. „Chceli sme zistiť, či k obezite prispieva samotné prejedanie sa stravou bohatou na tuky alebo je kľúčové zloženie týchto mastných kyselín, ktoré sú tvorené zastúpením olejov v strave.“
Za normálnych podmienok je tento proces, známy ako adipogenéza, prirodzený, užitočný a regulovaný. Keď sa naše tukové bunky zaplnia tukom, v zásade signalizujú potrebu zálohy. Následne sa spiace APC zaktivizujú a premenia sa na tukové bunky, aby mohli bezpečne ukladať viac energetických zdrojov. To pomáha telu vyhnúť sa preťaženiu jednotlivých buniek, ktoré ak sú vystavené príliš enormnému tlaku, môžu prasknúť a uvoľniť tuk do krvného obehu, pečene a svalov, čo môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Výskumníci zistili, že nadmerný príjem kyseliny olejovej akoby skratoval tento bezpečnostný systém, čím podporuje produkciu nových APC a aktivuje existujúce „spiace“ prekurzorové bunky, a to aj vtedy, keď ich naše telo bezprostredne nepotrebuje.
Adipocyty – tukové bunky. Zdroj: iStock/Design Cells
Aj tukové bunky majú pamäť
Výskum vedcov zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu technológií v Zürichu (ETH Zürich) zo sklonku minulého roka priniesol molekulárne vysvetlenie problematiky chudnutia obéznych ľudí. Ukázal, že tukové bunky si dokážu zachovať dlhodobú pamäť. Tá je výsledkom epigenetických zmien, na ktoré má vplyv životný štýl a prostredie. To znamená, že keď schudneme, tukové bunky nezmiznú, iba sa postupne zmenšujú.
V tomto stave môžu existovať mnoho rokov. Podľa Laury Hinteovej, jednej zo spoluautoriek štúdie, ide o približne desať rokov, kým ich telo nahradí novými. To sťažuje chudnutie a, naopak, uľahčuje priberanie.
Chybičky krásy
Najnovšia štúdia má však niekoľko nedokonalostí. Prvou je, že bola vykonaná na myšiach a izolovaných ľudských bunkách. Výskumníci sa tiež nemohli priamo zamerať na APC, takže nevieme, ako k tomuto procesu prispievajú iné biologické mechanizmy. A nakoniec nie je jasné, či nárast APC, ktoré sa diferencujú na tukové bunky, priamo prispieva k obezite. Autori tiež nezohľadňujú dlhodobé vplyvy na hladinu cukru v krvi, hladinu inzulínu alebo zápal. Takže hoci vieme, ako funguje adipogenéza, nevieme, či je tvorba týchto nových tukových buniek v skutočnosti dobrou alebo zlou správou.
Ako hovorí M. Rudolph, „hlavným posolstvom je striedmosť a konzumácia tukov z rôznych zdrojov“. Na záver dodáva: „Konzumácia kyseliny olejovej v rozumnom množstve sa zdá byť pre naše telo prospešná, pretože ide o jeden z najzdravších tukov. Avšak dlhodobo zvýšené hladiny príjmu nám môžu uškodiť. Ak niekto trpí srdcovými ochoreniami, zvýšená konzumácia kyseliny olejovej nie je dobrým nápadom.“
Zdroj: The University of Oklahoma, Wing et al. 2025, Nature
(LDS)
