Imunológovia Martin Hrubiško a Miloš Jeseňák odpovedajú na otázky ohľadom systémovej liečby alergických reakcií na bodnutie hmyzom.
Alergénom, ktorý je pacientovi v rámci alergénovej imunoterapie podávaný, je včelí alebo osí jed. Zdroj: iStockphoto.com
V článku Leto bez strachu: Čo treba robiť, ak vás bodne hmyz? na portáli VEDA NA DOSAH sme už načrtli problematiku vážnych alergických reakcií na bodnutie hmyzom, predovšetkým osou a včelou. Odborníci a pacienti však opätovne na začiatku leta pripomínajú, že týmto stavom i strachu z nich sa dá účinne predísť, a to špeciálnou liečbou – takzvanou alergénovou imunoterapiou.
Ide o pojem do veľkej miery skloňovaný práve medzi včelármi, ktorí sa so žihadlami stretajú celkom pravidelne. Väčšina z nich má preto vysoké ochranné protilátky proti bodnutiu a dochádza u nich k prirodzenej desenzibilizácii, pri pravidelnom kontakte so včelami sa totiž prirodzene imunizujú.
Prekvapivo sú napriek tomu mnohí z nich aj ťažkí alergici. Vzdať sa svojej vášne však nechcú.
Efektívny spôsob liečby
V tomto momente nastáva priestor na konzultáciu s odborníkmi, ktorí dnes ponúkajú okrem prvej pomoci formou podania adrenalínu, kortikosteroidu a antihistaminík tiež systematické riešenie, preventívnu liečbu, vďaka ktorej sa pacient môže z alergie aj celkom vyliečiť.
Alergénom, ktorý je pacientovi v rámci alergénovej imunoterapie podávaný, je včelí alebo osí jed. Aplikuje sa v pravidelných intervaloch po dobu 2 – 5 rokov v takých dávkach, aby sa pacient dokázal postupne zimunizovať a prestal byť precitlivený.
Aj mnohí včelári sú alergici. Svojej vášne sa však vzdať nechcú. Zdroj: iStockphoto.com
Vo vzťahu k ose a včele má imunoterapia v porovnaní s inými formami alergénov účinnosť blížiacu sa dokonca k úrovni 100 percent. „Vyhodnocovali sme pacientov, ktorí boli minulý rok exponovaní, a mali sme len jednu miernu reakciu. Dokopy bolo minulý rok bodnutých asi 40 pacientov a nemali reakciu skoro žiadnu. Adrenalín sme podávali len jeden- alebo dvakrát, a to skôr zo strachu a z paniky, nie pre reakciu samotnú,“ približuje Martin Hrubiško z oddelenia klinickej imunológie a alergológie OÚSA.
Dôležitá je psychická pohoda
Dôležitým momentom predmetnej liečby je podľa odborníka nesporne práve psychická pohoda – pacienti, ktorí mali na jar a v lete hrôzu z vychádzania von, sa už viac potenciálneho nebezpečenstva neboja.
„Imunoterapia je určená pacientom najrizikovejších a najrýchlejšie reagujúcich, pre nich je liečba určite bezpečnejšia ako snaha vyhýbať sa osám či včelám,“ dodáva prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) Miloš Jeseňák.
„Ak chce naša odbornosť prežiť, podávanie alergénovej imunoterapie je rozhodne jednou z vecí, ktorú by sme mali robiť.“
Miloš Jeseňák, prezident SSAKI
Riziko je minimálne
Ako jedným dychom zdôrazňuje, riziko alergénovej imunoterapie je skutočne minimálne. „Máme aj vysokorizikových pacientov, ktorí trpia ďalšími špecifickými ochoreniami krvotvorby, napríklad mastocytózou (heterogénnym ochorením charakterizovaným abnormálnym zmnožením mastocytov v koži alebo vo vnútorných orgánoch, pozn. red). Dokonca máme pacientov, ktorým podávame osiu i včeliu imunoterapiu naraz. Táto liečba je celkom zbytočne opradená mysterióznou nebezpečnosťou, čo vôbec nie je pravda. Samozrejme, treba s ňou mať skúsenosti, no pre našich kolegov sme zrealizovali už veľa kurzov, aby sa ju odvážili podávať. Nie je totiž v kapacite štyroch, piatich centier, ako to bolo donedávna, aby ju podávali pre celé Slovensko. Kolegov, ktorí ju aplikujú, je dnes už pomerne veľa. Podáva sa v rôznych režimoch, rýchlom alebo pomalom, na čo si kto trúfa. My štandardne podávame zrýchlený režim, v našom centre máme momentálne liečených 80 pacientov vo veku od 4 do 80 rokov,“ približuje.
Vždy ju podáva špecialista
Imunoterapiu musí podávať vždy alergiológ, nie lekár inej špecializácie. Niektorí imunoalergiológovia majú však neopodstatnený strach, že pacient dostane po aplikácii dávky alergickú reakciu, prípadne až anafylaktický šok, a tak sa podávaniu alergénovej imunoterapie vyhýbajú. Podľa Jeseňáka však obavy nie sú na mieste. „Riziko, že pacient bude mať systémovú alergickú reakciu aj po alergénovej imunoterapii, je len 0,1 – 0,5 percenta všetkých pacientov. Práve preto sú pacienti sledovaní 30 minút po podaní imunoterapie. Ak taká reakcia vznikne, okamžite zakročíme. Imunoterapia teda nesie určité riziko, no v každom prípade menšie, ako keď je pacient prirodzene exponovaný,“ vysvetľuje imunológ.
„Pokiaľ konkrétny alergiológ nechce liečbu z rôznych dôvodov podávať, každý z nás vie, kam pacienta v rámci našej siete poslať, a nik z nás ho neodmietne. K liečbe sa teda dá dostať, aj keď sa vám ju váš alergiológ bojí podať,“ dodáva Jeseňák. „Pracujeme však aj na zvyšovaní počtu kolegov, ktorí nebudú mať strach a budú ochotní túto liečbu pichať všetkým indikovaným pacientom. Ak chce naša odbornosť prežiť, podávanie alergénovej imunoterapie je rozhodne jednou z vecí, ktorú by sme mali robiť.“
Ako prebieha terapia a koľko sedení treba?
S alergénovou imunoterapiou môžu pacienti začať kedykoľvek počas roka, dokonca aj v kritickom období, teda na jar či v lete. V rámci liečby alergiológ priamo aplikuje injekčne pacientovi do tela jed konkrétneho hmyzu v postupne sa zvyšujúcich dávkach tak, aby naň dotyčného navykol. „De facto opakujeme to, čo sa deje u včelára, ktorý je viacnásobne bodnutý,“ uvádza Hrubiško.
V zrýchlenej schéme prichádza pacient k imunológovi raz týždenne tri týždne po sebe na približne 3-4 hodiny. V danom časovom horizonte sú mu podané 3 postupne sa zvyšujúce dávky alergénu. Následne sa pokračuje udržiavacou dávkou raz za 4 – 8 týždňov, pričom pacient sa v ambulancii zdrží už len pol hodiny. „Prvá dávka je pritom tisícnásobne nižšia ako jedno žihadlo, udržiavacia má už silu približne desiatich žihadiel,“ približuje Hrubiško.
„S udržiavacou terapiou pokračujú aj kolegovia v spádoch, sieť alergoimunológov je momentálne celkom rozrastená, dostať sa k nim dokážete v rámci celého Slovenska maximálne za trištvrte hodinky až hodinku. Čaká sa však dlho, pretože sme často zahltení vecami, ktoré nepatria do našej kompetencie – mnohí ľudia sa dožadujú preventívneho vyšetrenia a potom, bohužiaľ, nemáme priestor na riešenie vážnych stavov. V našich centrách si ho však vždy nájdeme,“ zdôrazňuje Jeseňák.
Liečba trvá minimálne 3 roky, štandardne 5 rokov a za istých okolností v prípade špecifických pacientov pokračuje po celý život.
Účinná alternatíva i pre deti
U detí sa zvyčajne začína s imunoterapiou od piateho roku života. Pokiaľ je však jasná klinická indikácia, môže sa s liečbou začať aj skôr. „Momentálne máme tri deti, u ktorých sme začínali s liečbou okolo štvrtého roku života,“ podotýka Jeseňák.
Poisťovne šetria aj na pohotovostných balíčkoch
Alergénová imunoterapia, týkajúca sa nielen včely alebo osy, ale aj peľovej a roztočovej alergie, je podľa Hrubiška liečba, ktorá by mala byť hradená poisťovňou. „Neupravuje totiž len váš aktuálny stav, aby vám bolo lepšie, ale môže vás z alergie aj vyliečiť. A taká liečba by mala byť hradená,“ hovorí odborník.
Opak je však pravdou. A aby to nebolo málo, šetrí sa tiež na pohotovostných balíčkoch. „Stále sú pacienti, ktorí majú nezriedka k dispozícii iba jedno adrenalínové pero – nemajú dávku ani na dve podania. Osemdesiatkilový chlap by mal mať predpísané aspoň štyri perá – na prvé podanie dve a ak sa reakcia nezlepší, mal by si podať ďalšie dve. Na to sa nemyslí, šetrí sa. Jedno pero je pritom často nedostatočná dávka a nemôže fungovať,“ podčiarkuje Jeseňák.
Ako zároveň dodáva, napriek tomu, že imunoterapiu poisťovňa zatiaľ plne nehradí, pre pacientov ide o liečbu relatívne finančne únosnú. Informovať sa na ňu môžu na stránkach imunoalergologických ambulancií. „Vznikli rôzne pacientske portály. I naša spoločnosť má svoje sociálne médiá, stránky, na ktorých o tejto téme informuje, a pacienti sa môžu informácií aj sami dožadovať,“ hovorí odborník.
Za hrsť omylov
- Bodnutie včelou alebo osou má rovnaký efekt ako alergénová imunoterapia.
Včelári zvyknú často hovoriť, že sa nechajú raz za týždeň alebo dva cielene bodnúť – to je iste rovnaká imunoterapia. „Nie, nie je, pretože dávka jedu nie je v tomto prípade konštantná. Na navodenie imunitnej tolerancie je potrebné pravidelné podávanie konštantného množstva alergénu. Prirodzená expozícia teda nie je alternatíva,“ zdôrazňuje Jeseňák.
- Ak raz mám alergickú reakciu a druhý raz nie, nemusím sa liečiť.
Stáva sa, že pacient má systémovú reakciu a keď ho o týždeň bodne ďalšia včela, nezareaguje. Povie si teda, že liečiť sa nebude. Ďalší omyl. „Ide o takzvanú refraktérnu fázu, keď je imunitný systém, veľmi zjednodušene povedané, vyčerpaný a 4 – 6 týždňov nemusí vôbec reagovať. Reakcia sa však neskôr zaručene dostaví,“ podotýka odborník.
- Ak v súčasnosti nemám reakciu na bodnutie hmyzom, nič mi do konca života nehrozí.
A do tretice stojí za povšimnutie aj domnienka, že pokiaľ v súčasnosti nemáte (a nikdy ste v minulosti nemali) na bodnutie alergickú reakciu, ste do konca života „za vodou“. Omyl. Nie je totiž vylúčené, že niekedy v živote nedostanete celkovú alergickú reakciu. Možné je to u každého.
