Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Leto bez strachu: Čo treba robiť, ak vás bodne hmyz?

Andrea Fedorovičová

Traja odborníci odpovedajú na otázky ohľadom prudkých alergických reakcií na bodnutie blanokrídlym hmyzom.

Bodnutie osy. Zdroj: iStockphoto.com

Následkom bodnutia blanokrídleho hmyzu môže byť aj anafylaktický šok. Zdroj: iStockphoto.com

Leto je rizikovým obdobím pre ľudí, ktorí po ťažkej alergickej reakcii na bodnutie včelou, osou či iným hmyzom neraz končia na pohotovosti. Bodnutie blanokrídlym hmyzom, s ktorým sa počas života stretne až 95 percent populácie, môže u niektorých ľudí vyvolať až život ohrozujúci stav.

Potvrdzujú to aj najnovšie dáta Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, ktoré hovoria, že za minulý rok bolo na Slovensku 611 zásahov záchrannej zdravotnej služby k prípadom spojených s uštipnutím hmyzom, pričom až 269 pacientov bolo prevezených do nemocnice.

Treba rozlišovať cicavý hmyz od bodavého

Podľa Martina Hrubiška z oddelenia klinickej imunológie a alergológie OÚSA treba v prvom rade rozlišovať cicavý hmyz od bodavého. „Cicavý hmyz (komáre, ovady a podobné potvorky) síce otravuje život, ale nie je nejako nebezpečný – po jeho bodnutí nenastáva závažná reakcia. Niekto môže mať lokálnu reakciu, ale nejde o nič vážne,“ hovorí odborník.

Bodavý hmyz (teda blanokrídlovce), naopak, necicia našu krv, ale nás bodne žihadlom. K blanokrídlovcom radíme včely, viacero druhov ôs, sršne i čmeliaky. Na ich bodnutie náš organizmus obvykle reaguje opuchom. „Reakcia po bodnutí, väčšia či menšia, je prirodzená u každého, pretože nám do tela vypustia jed, toxín. Je normálne, že miesto vpichu je červené, zapuchne a bolí,“ tvrdí Hrubiško.

Čím menej budeme napadnuté miesto dráždiť, tým skôr opuch ustúpi – podľa odborníka zvyčajne približne do hodiny. Niekedy však nastáva aj fáza oneskorenej reakcie, keď miesto bodnutia svrbí ešte i na druhý deň a je mierne opuchnuté.

Bežná verzus systémová reakcia

Podľa Hrubiška nie je ani veľký opuch nebezpečný, je iba nepríjemný. Ak vás však bodne hmyz a okrem opuchu na mieste vpichu, vám telo začína puchnúť aj inde, objavujú sa vyrážky, pripúchajú pery, jazyk či uši, ide o celkovú alergickú reakciu.

V takomto prípade nečakajte, čo sa stane ďalej, ale bezodkladne volajte prvú pomoc (číslo 155, pozn. red.).

„Môže nastať pokles tlaku krvi – toxín totiž rozširuje cievy – a pri strate tlaku krvi môžeme stratiť vedomie. Opuch slizníc môže zároveň viesť k ťažkému dýchaniu až duseniu, môže sa objaviť piskot či sipenie ako pri astmatickom záchvate a zrazu ide o život,“ opisuje Hrubiško.

Takéto reakcie vznikajú spravidla do 15 minút od bodnutia a odborne sa nazývajú anafylaktický šok.

Anafylaktický šok – príznaky a prvá pomoc

Fakty

  • Alergická reakcia po bodnutí hmyzom nastupuje do 10 – 15 minút.
  • Priemerný čas príchodu záchranky je 11 – 12 minút.
  • Ku kolapsu môže prísť veľmi rýchlo, preto treba urýchlene zaujať správnu polohu v polosede, poloľahu s hlavou trošku vyššie.
  • Dôležité je nechať dýchacie cesty voľné, rozopnúť si košeľu, kravatu a chladiť miesto vpichu.
  • Ak máte poruke pero s adrenalínom a viete ho pacientovi podať, urobte to a čakajte na príchod záchranky.
  • Môže sa stať, že stav bude dramatický, vyvinie sa do zastavenia obehu a bude treba človeka oživovať. V takom prípade treba zachovať pokoj a pokúsiť sa o umelé dýchanie – môžete ním zachrániť život.
  • Minulý rok zrealizovala záchranná služba 611 výjazdov za pacientmi poštípanými blanokrídlym hmyzom.
  • Do nemocnice bolo vlani prevezených až 248 pacientov s anafylaktickým šokom, 34 z nich skončilo na JIS. V súvislosti s alergickou reakciou však za uplynulý rok nie je evidované žiadne úmrtie.

Anafylaktický šok je najťažšia forma reakcie na bodnutie hmyzom. Gro populácie reaguje skôr lokálnymi reakciami, ktoré môžu byť rôzne veľké. Reakcie do 10 cm sú považované za bežné.

Keď však vzniká systémová alergická reakcia, rozlišujú odborníci dva typy pacientov. „Časť z nich začne svrbieť celé telo, objaví sa opuch tváre a opuch v mieste, kde dotyčného niečo bodlo, a následne sa začína sťažené dýchanie. Toto je klasický obraz anafylaktickej reakcie, ktorá postihuje dva orgánové systémy – kožu a dýchací systém. Môže však nastať aj bolesť brucha, hnačka a zvracanie,“ približuje prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) Miloš Jeseňák.

Časť pacientov však reaguje inak a po bodnutí u nich nastáva veľmi rýchlo reakcia srdcovo-cievneho systému, dochádza k poklesu tlaku, strate tekutín a ku kolapsu, ktorý spravidla nastupuje za veľmi krátky čas, a to do dvoch, troch minút. „Je to veľmi špecifická vzorka pacientov. Na začiatku cítia, že sa deje niečo čudné a vzápätí nastúpi reakcia,“ vysvetľuje Jeseňák.

Prvá pomoc formou adrenalínu

Ako prvá pomoc môže v danej chvíli poslúžiť adrenalín, ktorý je dnes pacientom dostupný už aj v podobe pier na domáce použitie. „Ak sa adrenalín prostredníctvom pera podá takémuto človeku neindikovane, je to menšia chyba, ako keď sa podá neskoro. Dávka v pere nie je taká vysoká, aby človeku ublížila,“ uvádza Jeseňák.

Jedno pero poslúži človeku s hmotnosťou 60 – 70 kíl. Pacient, ktorý váži viac, by si mal podať aj dve perá naraz. „V zahraničí sú na to uspôsobené dávkovacie režimy pier, my máme iba 150-mikrogramové pre deti do 30 kg a 300-mikrogramové určené už pre všetky ostatné kategórie pacientov. V zahraničí však majú k dispozícii aj 500-mikrogramové perá práve pre pacientov, ktorí vážia viac ako 70 kíl,“ približuje imunológ.

Bezodkladne volajte záchranku

Pacient, ktorému sa po bodnutí hmyzom stupňuje alergická reakcia, nesmie v žiadnom prípade chodiť do nemocnice sám a ani by ho tam nemal nik ďalší viezť na ošetrenie. „Zavolať suseda, aby s vami šiel do nemocnice, je prvá hrubá chyba. Treba si volať záchranku. Druhá chyba je, a stáva sa dosť často, že si pacient pichne adrenalín a potom sa sám vezie do nemocnice. To je takisto neprípustné,“ zdôrazňuje Jeseňák.

Ak totiž auto v takomto stave šoférujete, môžete o niekoľko minút skolabovať a ohroziť ďalších účastníkov cestnej premávky,“ ozrejmuje riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky (OS ZSS SR) Július Pavčo. „Keď dotyčného vezmete ako spolujazdca a on vám odpadne (takému telu sa hovorí mŕtva váha), neviete ním manipulovať a nedokážete sa k nemu dostať,“ pokračuje. „Lepšie je uložiť pacienta do chladnejšieho prostredia, chladiť mu opuch a počkať na záchranárov,“ dodáva.

Operátor záchrannej služby, ktorý je na takéto situácie školený, zostane s vami na linke a bude monitorovať pacienta až do chvíle, kým nepríde sanitka. „Sprvu môžete mať pocit, že sa veľa pýta, no pýta sa kvôli vám. Potrebuje vedieť, kde sa nachádzate. Stav pacienta sa môže vyvinúť veľmi dramaticky, v priebehu pár minút môže skolabovať a už s ním nebude reč. Prvá vec je teda jeho lokalizácia, aby sme vedeli, kam máme poslať záchranku,“ približuje Pavčo.

Vďaka technologickému pokroku dokážu záchranári dnes už lokalizovať pacienta oveľa efektívnejšie ako v minulosti, a to aj v prípade, že je v prírode a sám nevie presne udať svoju polohu. Dotyčný však musí mať na to prispôsobený telefón, starý tlačidlový model vám, žiaľ, nepomôže.

Okrem informácie o polohe potrebujú záchranári vedieť aj približný vek pacienta, či je to dieťa alebo dospelý (u detí môžu byť reakcie podstatne prudšie), či už dotyčný alergickú reakciu mal alebo nie. Následne sa operátor pýta na symptómy – či sú len v mieste vpichu alebo aj inde, či dochádza tiež k svrbeniu a opuchu tváre. Veľmi dôležitá je lokalita, kde opuch vznikol. Dramatickejšie sú opuchy hlavy, tváre a krku a v oblasti ústnej dutiny. Tu sa totiž nachádzajú menšie tkanivá, ktoré rýchlejšie opuchajú.

Aj nedopitá malinovka môže spôsobiť pohromu

„Často sa stáva, že človek nechá v lete vonku nedopitú malinovku. A toto je ten nešťastný okamih…,“ podotýka šéf záchranárov. „V takom prípade treba miesto poriadne chladiť. Ak sa vám to stane a máte niekde zmrzlinu, rýchlo ju jedzte! Veľa zmrzliny! Jazyk je tiež mäkké tkanivo. Keď opuchne, môže nastať takisto problém s dýchaním,“ vysvetľuje.

Ak zároveň viete, že ste alergický, noste si perá s adrenalínom pri sebe alebo povedzte príbuzným, kde ich máte. Keď vás totiž štipne osa alebo včela a opuchne vám jazyk, už im to vysvetlíte len ťažko.

Treba na to myslieť i v čase dovoleniek. „Často chodíme na dovolenky do prostredia, kde sa môžeme vystaviť istému riziku a dostať sa do kontaktu s rôznymi druhmi tropického hmyzu, ktoré štípu alebo bodajú.

Ak ste sa v texte spoznali a máte na bodnutie hmyzom podobnú reakciu, môže byť pre vás riešením aj alergénová imunoterapia. Viac o uvedenom type liečby si priblížime v článku, ktorý na portáli VEDA NA DOSAH vydáme už zajtra ráno.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky