Čas operácie sa skrátil o polovicu, zákrok je komfortnejší a menej invazívny.
Lekári počas operácie. Zdroj: UNLP Košice
Na konci minulého týždňa lekári z Neurochirurgickej a Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) aplikovali novú, najmenej invazívnu metódu u prvého pacienta s pokročilou Parkinsonovou chorobou, u ktorého nebolo možné pre ťažké motorické fluktuácie kompenzovať ochorenie bežnou liečbou.
Ľudia s Parkinsonovou chorobou a ich blízki už niekoľko rokov poznajú metódu hlbokej stimulácie mozgu, ktorá môže prejavy choroby vypnúť doslova jedným tlačidlom. Zavedenie elektród do mozgu však predstavuje jeden z náročnejších neurochirurgických výkonov. Vďaka najmodernejšiemu prístrojovému vybaveniu začali lekári v Košiciach využívať najkomfortnejšiu metódu implantácie ako prví na Slovensku.
„Doterajšia metóda, implantácia elektród a neurostimulátora, trvá približne šesť hodín. Výhodou novej bezrámovej metódy je to, že skrátila dĺžku operácie zhruba o polovicu. Zákrok je pre pacienta menej invazívny, komfortnejší a rýchlejší, pacient nemá počas neho hlavu pevne fixovanú v ráme,“ uviedol docent Vladimír Kaťuch, prednosta Neurochirurgickej kliniky UNLP Košice a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (LF UPJŠ).
Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Podľa odhadov ňou na Slovensku trpí približne 15-tisíc ľudí. Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí nad 50 rokov. Výnimkou však nie sú ani pacienti, ktorých choroba postihla pred dovŕšením štyridsiatky (asi 10 percent pacientov).
Ubúdajúci dopamín
Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka zaisťuje správny prenos signálov medzi nervovými bunkami a je dôležitá na riadenie a koordináciu pohybu a činnosť svalov. Následné príznaky ako tras, zlá koordinácia pohybu a poruchy reči sú dôsledkom ubúdania dopamínu v štruktúrach mozgu. V neskorších fázach choroby sa dostavujú vôľou nezvládnuteľné mimovoľné pohyby a kŕče a široké spektrum nemotorických príznakov – od zažívacích ťažkostí, porúch spánku až k mnohým psychiatrickým problémom.
Zdroj: UNLP Košice
Parkinsonova choroba sa zatiaľ nedá vyliečiť
Liečba sa preto zameriava najmä na zmiernenie nepríjemných prejavov a minimalizáciu zdravotného postihnutia. Pre pacientov, ktorým nezaberá klasická medikamentózna liečba, je na Slovensku už niekoľko rokov dostupná unikátna metóda hlbokej stimulácie mozgu. Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do špecifických štruktúr mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby. Vďaka tomu dokáže vrátiť pacientom a ich rodinám stratenú kvalitu života a psychickú pohodu.
V Košiciach pôvodnou metódou ošetrili približne 90 pacientov. Aktuálne na neurostimulátor čaká pätnásť pacientov. Keďže sa významne skráti čas operácie, čakacia lehota na zákrok, ktorá momentálne trvá asi pol roka, sa upraví približne o dva až tri mesiace.
„K dispozícii máme najmodernejší neurostimulátor využívajúci takzvanú data driven therapy, teda liečbu na základe získaných dát od konkrétneho pacienta s využitím technológie BrainSense. Moderná technológia obsiahnutá v neurostimulátoroch nám lekárom pomáha so správnym nastavením terapie, čím pacientom významne uľahčuje život. V praxi to vyzerá tak, že neurostimulátor zavedieme pod kľúčnu kosť, odkiaľ je spojený s mozgom pacienta pomocou tenkých elektród. Neurostimulátor následne sníma mozgové signály, na základe ktorých terapiu nastavíme a vyhodnotíme jej účinnosť,“ vysvetlil docent Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky UNLP Košice a LF UPJŠ. Elektródy dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom, ktoré pozitívne ovplyvňujú centrá mozgu zodpovedné za koordináciu svalov a pohybu.
Celosvetovo takúto liečbu podstúpilo už viac ako 300-tisíc pacientov. Na Slovensku je to viac ako 250 pacientov. Terapiu plne hradia zdravotné poisťovne.
Nová metóda je komfortnejšia
Samotná implantácia elektród sa realizuje v lokálnej anestézii, čiže pacient je po celý čas pri vedomí, aby lekári mohli priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti.
Zavedenie elektród do mozgu predstavuje jeden z náročnejších neurochirurgických výkonov. Špecialistom v UNLP Košice pri takej náročnej implantácii pomáha najmodernejšie prístrojové vybavenie. Vďaka tomu máme prvé pracovisko na Slovensku, ktoré vykonáva bezrámovú implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie. Využívajú pri tom navigačný systém, ktorý umožňuje presne lokalizovať anatomické štruktúry mozgu.
„Vieme sa precízne dostať na presne definované miesto v mozgu a presne sledovať umiestnenie chirurgických nástrojov počas celej operácie. V súčinnosti so zobrazovacím systémom navigačný systém vizualizuje anatómiu pacienta počas operácie a doslova vedie lekára na potrebné miesto s absolútnou presnosťou,“ priblížil docent Kaťuch.
Pomohli kolegovia z Olomouca
Na prvých dvoch operáciách v UNLP Košice sa zúčastnil aj neurochirurg z Fakultnej nemocnice Olomouc docent David Krahulík. Práve v Olomouci začali využívať bezrámovú implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie ako prví v Európe a druhí na svete. Novú metódu odštartovali lekári v USA.
Zdroj: UNLP Košice
Život po neurostimulácii
Po spustení hlbokej mozgovej stimulácie dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hlbokej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života. Sú schopní sa o seba postarať sami, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia naspäť do práce, môžu sa venovať koníčkom a žiť úplne bežný život.
„U pacientov v pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby dominujú motorické a nemotorické fluktuácie (kolísanie stavu hybnosti), ktoré významne ovplyvňuje ich fungovanie v bežnom živote, keď si nevedia naplánovať a realizovať bežné aktivity v priebehu dňa a väčšinou potrebujú významnú pomoc od druhej osoby. Pri implantovaní neurostimulátora vieme významne znížiť až úplne potlačiť tieto neželané výkyvy pohyblivosti, čo vedie k zvýšenej samostatnosti pacientov. Operáciu robíme najmä preto, aby boli v živote čo najnezávislejší a mohli normálne fungovať,“ zdôraznil neurológ Škorvánek a dodal: „Tým, že sú samostatnejší, uľahčujú situáciu svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčia sociálny systém. Táto terapia má výrazný pozitívny celospoločenský dosah.“ Terapia hlbokej stimulácie mozgu je okrem Parkinsonovej choroby využiteľná aj na liečbu dystónie, tremoru a epilepsie.
Zdroj: TS UNLP
(JM)
